Boj so špinou sa pre mnohých z nás stal novým náboženstvom. Kde má však táto posadnutosť absolútnou čistotou hranice? Nestrácame už zdravý rozum?
Pre generáciu našich prababičiek bolo normálne, keď sa raz týždenne „vykúpali“ v koryte, do ktorého si predtým nanosili vodu ohriatu na peci, a inak každodennú očistu vykonávali v lavóre alebo umývadle. Pritom sa dá predpokladať, že boli rovnako čistotné a zdravé, ako sme dnes my. Čím to je, že sa normou stáva sprchovanie minimálne raz denne? Záujem o telesnú hygienu a čistotu domácnosti silnel a zase oslaboval v priebehu vekov. Zatiaľ čo Egypťania trávili hodiny v kúpeľoch, v osvieteneckej Európe sa aristokracia verejným kúpeľom zďaleka vyhýbala z obavy pred nákazou morom a pach špinavého tela radšej prebíjala ťažkými parfumami. Dvadsiate storočie však prinieslo nové pravidlá a posadnutosť čistotou vládne svetovým trhom. Podľa týždenníka Economist sa len za mydlo vo svete ročne minie 24 miliárd dolárov. Ďalších 106 miliárd je za prípravky na pranie bielizne, umývanie riadu alebo čistenie kúpeľní a toaliet.
Boj na život a na smrť
Dnešný zvýšený záujem o hygienu má korene už v 19. storočí. Vďaka vedeckým objavom a osvete na poli medicíny sa podarilo lepšie chrániť populáciu v západných krajinách pred infekčnými chorobami. Aj dnes sa o to isté snažia humanitárne organizácie v odľahlých častiach sveta, medzi obyvateľmi s nízkou životnou úrovňou. Podľa OSN totiž každý rok vo svete umiera tri a pol milióna detí na choroby spojené s nízkou hygienou.
Aj v tomto prípade však platí, že nič sa nemá preháňať. Najmä v západných krajinách je slovo „špina“ až démonizované. Ľudia sú mnohokrát denne z médií bombardovaní reklamami na rôzne čistiace a dezinfekčné prostriedky. Zápas s baktériami akoby predstavoval dôležitú súčasť každodenného boja o prežitie. Všetko sa musí blýskať a svietiť čistotou – riad, dlážka, vaňa, toaleta… A milióny baktérií zomrú.
Pritom snaha vytvoriť si úplne sterilné prostredie nie je jednoduchá – objavujú sa ďalšie a ďalšie miesta plné zákernej nákazy. Napadlo vás napríklad dôkladne dezinfikovať svoju klávesnicu počítača? Vraj je na nej sedemdesiatkrát viac baktérií ako na záchodovej doske. To aby ste sa radšej ničoho nedotýkali, alebo si kúpili dezinfekčný sprej na ruky – už sa dá bežne kúpiť v lekárni.
Je naozaj nutné venovať hygiene toľko času a sprchovať sa alebo kúpať sa niekoľkokrát denne? Lekárka a psychologička Erika Matějková z poradenského centra Psychoterapie.net hovorí: „Je rozumné dodržovať bežnú dennú hygienu, ráno si vyčistiť zuby, pred jedlom, po návrate domov a po návšteve toalety si umyť ruky. Každodenné kúpanie a sprchovanie nutné nie je, naopak, narušuje to zdravý lipidový film na pokožke tela, ktorá sa tak stáva viac priepustná pre baktérie a chemické látky.“
Prečo je špina dobrá
Moja známa Alena si počas svojej práce zdravotnej sestry tak zvykla na zápach dezinfekcie, že ju dôsledne používa aj doma. Bez nej by jej upratovanie nepripadalo ako dostatočné. U nej doma je tak čisto, že by ste tam doslova mohli jesť z dlážky.
Nie je to známka toho, že sme v boji so špinou zašli už príliš ďaleko? A je to vôbec zdravé?
Podľa niektorých imunológov nemajú deti, ktoré vyrastajú v super čistom prostredí, dostatočne vyvinutý imunitný systém. Výskumy totiž ukazujú, že deti, ktoré vyrastajú na dedine a sú v bežnom styku s domácimi zvieratami, majú menšie problémy s rôznymi alergiami.
Snahu vytvoriť dieťaťu hygienicky úplne čisté prostredie majú podľa americkej lekárky Mary Ruebush najmä rodičia, ktorí majú prvé dieťa. Táto lekárka, ktorá je autorkou knihy Prečo je špina dobrá, upozorňuje na fakt, že keď dieťa nemá kontakt s bežnými baktériami, má to negatívny vplyv na budovanie jeho imunity. Podľa Mary Ruebush mikroorganizmy, ako napríklad baktérie, vírusy a parazity, ktoré sa do detského tela dostávajú so „špinou“, podporujú, urýchľujú a smerujú vývoj správne fungujúceho imunitného systému. Organizmus, ktorý sa od detstva stretával v primeranom množstve s rôznymi nečistotami, je podľa lekárky schopný sa oveľa účinnejšie vyrovnávať s infekciami a prehnane nereagovať alergiami, astmou a rôznymi autoimunitnými ochoreniami. Tento názor podporuje fakt, že poruchy imunity trápia predovšetkým obyvateľov civilizovanejších oblastí planéty, zatiaľ čo inde sa temer nevyskytujú.
Liečivé baktérie
A špina môže mať aj ďalší pozitívny účinok na naše telo. Britskí vedci z univerzity v Bristole robili pokusy na laboratórnych myšiach a zistili, že existuje baktéria žijúca v zemi, ktorá stimuluje neuróny v mozgu, a tie potom produkujú viac sérotonínu. Ako je známe, táto látka ovplyvňuje naše emócie a prispieva k celkovému pocitu pohody. Tým by sa dalo trochu zveličene vysvetliť, prečo sú deti, ktoré sa hrajú s hlinou, také šťastné.
Pravdou nie je ani to, že keď budete svoju tvár udržiavať v sterilnej čistote, zbavíte sa problematickej pleti. Vedci z University of California v San Diegu totiž zistili, že baktérie na povrchu pokožky hrajú dôležitú rolu pri potlačovaní prehnaných reakcií imunitného systému, ktoré sa prejavujú vyrážkami alebo aj tým, že sa každá drobná ranka zapáli. Medzi mikroorganizmami na povrchu pokožky sa totiž vyskytujú aj niektoré druhy stafylokokov, ktoré pri výskyte pod pokožkou spôsobujú zápaly, ale keď sú tieto baktérie na povrchu pokožky, zápaly, naopak, tlmia. Stafylokoky žijúce na povrchu pokožky totiž vylučujú takzvanú kyselinu LTA, ktorá potláča prílišnú zápalovosť.
Umývaním proti úzkosti?
Americký psychológ Robert Leahy, zástanca a propagátor kognitívnej terapie, tvrdí, že rituál umývania pomáha bojovať proti úzkosti. Vysvetľuje to tak, že v súčasnosti sú ľudia odmalička vedení k tomu, aby si umývali ruky a udržovali sa v čistote. Také správanie vnímajú ako pozitívne. Keď pociťujú úzkosť, pomáha im navyknutý rituál potláčať túto úzkosť. „Pri upratovaní dochádza u niektorých ľudí k zmierneniu napätia,“ vysvetľuje doktorka Erika Matějková. „Fyzická aktivita sama o sebe znižuje napätie a vedie k produkcii endorfínov. V psychike im to pomáha tak, že si vo veciach zavedú poriadok, následne tento poriadok prenesú do svojich myšlienok a plánov, až nemajú pocit takého vnútorného chaosu.“
Fyzický akt čistenia im, navyše, pomáha zbaviť sa nechcených myšlienok a pocitov. Aj preto sa prehnané umývanie rúk a nutkavé upratovanie často objavuje u ľudí s obsedantno-kompulzívnou poruchou. Rituál má totiž len krátkodobý účinok, a tak je pre dosiahnutie pocitu uvoľnenia potrebné stále ho opakovať. Ako však spoznať hranicu medzi tým, čo je ešte normálne, a čo už môže znamenať problém? „Problém vzniká vtedy, keď sa človek pristihne, že sa mu do mysli vkráda opakujúca sa myšlienka, ktorá mu spôsobuje veľkú úzkosť, a zahnať ju môže iba tým, že vykoná, čo mu myšlienka prikazuje. Ak to neurobí, úzkosť sa stupňuje až na nezvládnuteľnú úroveň. Tieto nutkavé myšlienky a akty mu začínajú narúšať bežné fungovanie v rodine a v práci,“ vysvetľuje Erika Matějková.
Ovládanie chaosu
Britská antropologička Mary Douglas sa vo svojej knihe Čistota a nebezpečenstvo zaoberá kategóriou „nečistého“ a vysvetľuje, prečo sa otázka čistoty objavuje vo všetkých hlavných náboženstvách. Podľa Mary Douglas máme okrem zdravotných aj ďalšie dôvody vyhýbať sa špine – v symbolickej rovine nečistota ohrozuje poriadok vecí, ich zmysel a význam. Udržovanie čistoty je preto spôsob, ako udržať chaos na uzde.
Navyše, upratovanie a čistenie domácnosti vám môže pomôcť lepšie zvládať iné problémy. Napríklad, ak ste frustrovaní z toho, že vám umiera blízky človek a vy mu nijako nemôžete pomôcť, vyvolá vo vás fakt, že ste práve poriadne vydrhli dlážku alebo vyčistili sporák, aspoň pocit, že ste dosiahli malý úspech v tom veľkom a nezvládnuteľnom svete.
Všetko má však svoje hranice – ak sa bojíte vecí dotýkať, pretože sú špinavé, nosíte radšej stále rukavice, umývaním rúk strávite hodiny a sprchujete sa desaťkrát denne, potom sa radšej poraďte s odborníkom.
Čo je obsedantno-kompulzívna porucha?
„Obsedantno-kompulzívna porucha sa prejavuje nutkavými myšlienkami, teda obsesiami, ktoré sa v mysli objavujú bez našej vôle a nútia nás vykonávať rôzne aktivity. V prípade obsesií, týkajúcich sa baktérií, môže ísť o nutkanie dodržiavať rituál tým, že si budem každý deň dvadsaťkrát umývať každú časť tela mydlom; potom, čo niekomu podám ruku v práci, si musím pätnásťkrát ruku namydliť a umyť. Po príchode domov sa nesmie dostať do styku oblečenie, ktoré je na von a na doma, inak sa mi zašpiní oblečenie do „domáceho čistého režimu“. Títo ľudia si napríklad po príchode domov vymieňajú aj ponožky a spodnú bielizeň tak, aby nedošlo ku kontaminácii čistého oblečenia tým, čo sa už dotklo vonkajšieho oblečenia,“ opisuje MUDr. Erika Matějková.
Zaujímavosti z dejín hygieny
V roku 1940 mala iba polovica amerických domácností poriadnu kúpeľňu a v roku 1951 skoro dve pätiny britských domácností nemali vôbec kúpeľňu. Ešte v roku 1965 používala iba polovica britských mužov dezodorant.
Verejné kúpele sa vrátili do Európy vďaka križiackym výpravám. Ich účastníci ich videli v dnešnom Turecku a v arabskom svete. Kúpele sa potom tešili veľkej obľube v dnešnom Nemecku alebo Švajčiarsku, vo Florencii alebo Paríži. Lekári sa však vtedy domnievali, že horúca voda otvára póry v tele, takže choroby môžu ľahko preniknúť dovnútra.
V roku 1538 verejné kúpele zatvorili vo Francúzsku a o osem rokov neskôr ich zakázal aj britský kráľ Henrich VIII.
Podľa dochovaných záznamov istého francúzskeho lekára kráľ Ľudovít VIII. (ktorý sa narodil v roku 1601) sa prvý raz vykúpal ako sedemročný. V Anglicku sa Alžbeta I. umývala iba raz týždenne a jej nástupca Jakub I. si vraj umýval iba prsty.
Po Napoleonovi si európska aristokracia obľúbila liečivé pramene s minerálnou vodou. Často sa také miesta nachádzali tam, kde bývali rímske kúpele. Dôvodom ich návštev však nebola čistota, ale zdravie. V 19. storočí sa objavili teórie o baciloch, zahraničný obchod, koloniálne správy a rozvoj cestovania, ktorý prispieval k šíreniu nových myšlienok a poznatkov. Voda a čistota sa víťazne vracali späť.
