Internetová komunikácia v dnešnej dobe predstavuje každodennú súčasť nášho života. Okrem nespochybniteľných výhod však prináša aj stále väčšie nebezpečenstvo, ktoré hrozí najmä deťom a dospievajúcim. Ako sa mu dá brániť? Je to vôbec možné?
Každé druhé dieťa na českom internete sa stretlo s kyberšikanou. Polovica z nich priznáva, že bežne komunikuje s neznámymi ľuďmi. Taká je realita dnešnej modernej počítačovej doby, ktorej súčasťou sú aj rôzne internetové fenomény. Patrí medzi ne i tzv. sexting, ktorý sa medzi mladými stáva čoraz väčšou módou.
Ide o elektronické rozosielanie fotografií, videí či textových správ so sexuálnym obsahom. Napríklad v Spojených štátoch je sexting bežný pre 20 percent adolescentov. Tento fenomén sa však netýka len zahraničia, bežne sa dnes vyskytuje aj v našich zemepisných šírkach. Z výskumu Centra prevence rizikové virtuální komunikace, špecializovaného pracoviska Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, vyplýva, že sextingu sa venuje 10 percent českých tínedžerov. Najčastejšie k sextingu dochádza medzi súčasnými partnermi, alarmujúce však je, že až 15 percent adolescentov nemá problém poslať podobný intímny materiál úplne neznámemu človeku, ktorého spoznali len cez internet. Treba však podotknúť, že nie vždy predstavuje zdieľanie obsahu tohto charakteru dobrovoľnú aktivitu. Podľa serveru guardchild.com je až pre polovicu dievčat motívom k podobnému konaniu nátlak zo strany partnera.
Sexting predstavuje jeden zo spôsobov, ako sa mladí ľudia vystavujú riziku kyberšikany. Definujeme ju ako úmyselné a opakované ubližovanie alebo zosmiešňovanie obeti prostredníctvom mobilných telefónov, počítačov, tabletov a ďalších elektronických prostriedkov. Zahrnuje aj prienik na účet a vydieranie. Zo štúdie vydanej University of British Columbia vyplýva, že kyberšikana predstavuje vážnejší problém ako klasická šikana. Jedným z dôvodov je fakt, že k nej dochádza jednoduchšie, lebo na ňu nie je potrebná komunikácia tvárou v tvár, útočník tak môže zostať v anonymite. Nielen tým sa od seba líšia – ku kyberšikane často dochádza impulzívne, oproti tomu pre klasickú šikanu je typický dobre premyslený útok. Klasické šikanovanie tiež charakterizuje niekoľko znakov, ako aktívne zameriavanie sa na obeť, potreba moci a kontroly nad obeťou a agresivita. Vyššie spomenuté znaky sa pri kyberšikane nemusia vyskytovať, práve preto nie je v mnohých prípadoch jednoduché určiť, čo je ešte stále žartovanie a čo už kyberšikana.
Obrazovka technologických zariadení zároveň znižuje mieru empatie agresora voči obeti, útočník si tak dovolí veci, ktoré by si v osobnom kontakte možno nedovolil. Navyše nevidí bezprostrednú reakciu obete a ľahko tak prekročí hranicu svojho správania. Podľa Americkej akadémie pediatrov je kyberšikana najčastejšie online riziko pre adolescentov.
Vedúci Linky bezpečia Peter Porubský považuje kyberšikanu za zrkadlo doby a toho, akým spôsobom a ako masívne do našich životov prenikajú komunikačné technológie. Najčastejšie ohrozenou skupinou sú deti od 12 do 16 rokov, ale zároveň platí, že čím mladšie sú deti, tým viac sú ohrozenejšie. Nemajú totiž ešte vyvinuté kritické myslenie, sú zraniteľnejšie.
Môžu rodičia vôbec kyberšikane svojich detí predísť? Odborník na internetovú bezpečnosť Martin Kožíšek hovorí: „Kontrolovať pubertiaka asi nemá zmysel, tam je to naozaj nastavené podľa dôvery. U menších detí prichádza riziko asi okolo 10 – 11 rokov, keď vedia samostatne komunikovať na počítači. Je dobré, aby rodičia poznali, aké majú ich deti heslá do sociálnych sietí, ustrážiť si, ako používajú webovú kameru, na aké chodia internetové stránky, s kým komunikujú. Je vhodné rozprávať sa s deťmi o tom, s kým sa na internete bavia a aké materiály komu posielajú.“ M. Kožíšek dodáva: „Keď už sa deti dostanú do problému, zvyknú sa o ňom baviť skôr s rovesníkmi. Za rodičom alebo učiteľom prídu, až keď im začne tiecť do topánok.“
Ale aj keď sú obeťami kyberšikany najmä deti a dospievajúci, nevyhýba sa, pochopiteľne, ani dospelým. Typickým prejavom býva vydieranie zo strany bývalého partnera, ktorý sa nevie vyrovnať s rozchodom a rozhodne sa preto svojmu ex-partnerovi vyhrážať zverejnením napríklad jeho intímnych fotografií. V podobných prípadoch býva najlepšie obrátiť sa rovno na políciu s dôkazmi – napríklad kópiami komunikácie.
Priznajme si, že aj v minulosti si medzi sebou zvykli partneri občas vymieňať listy alebo fotografie s erotickým obsahom. Nejde teda v podstate o nejaký nový jav. Bohužiaľ, vynález internetu ho do veľkej miery sproblematizoval. Hoci sa nám môže zdať, že ide o vzrušujúcu zábavku, nie je to tak. Mali by sme sa preto mať na pozore, inak sa naše intímne súkromie môže dostať do naozaj nepovolaných rúk. Jednoducho, internet je dobrý sluha, ale zlý pán.
foto: Unsplash
