Obdobie, ktorým sa končí plodná etapa v živote ženy, sa nazýva menopauza. K ukončeniu fertility však nedôjde zo dňa na deň. Cykly bez ovulácie, t. j. bez uvoľnenia vajíčka z vaječníka, sa začínajú postupne objavovať už po tridsiatom či tridsiatom piatom roku života ženy, to znamená viac než desať rokov pred začiatkom klimaktéria. „V štyridsiatich piatich rokoch je neplodných asi osemdesiat percent žien a v päťdesiatich rokoch je šanca na spontánne otehotnenie temer nulová,“ hovorí prof. MUDr. Pavel Calda, CSc.
Prechod či klimaktérium sú termíny označujúce obdobie, počas ktorého u žien dochádza k vyhasínaniu funkcie vaječníkov a strate plodnosti. Napriek tomu, že ide o fyziologický, t. j. normálny proces, môžu ho sprevádzať najrôznejšie ťažkosti.
„Prechod“ neprichádza náhle, je to proces pozvoľný a spočiatku i nenápadný. S jeho prvými príznakmi sa žena môže stretnúť už po štyridsiatke. „Klimaktérium trvá približne dva roky, ale pretiahnuť sa môže i na štyri roky. Priemerný vek žien v klimaktériu je podľa štatistík 49 – 51 rokov. Čas menopauzy, teda posledného menštruačného krvácania, prichádza individuálne a ovplyvňuje ho celý rad faktorov: najvýraznejšie celkové zdravie ženy a genetická predispozícia. Pokiaľ matka ženy pravidelne menštruovala do 55 rokov, je predpoklad, že jej dcéra bude na tom podobne a menopauza sa u nej dostaví neskôr než v štatisticky priemernom veku. To, samozrejme, platí i opačne. Keď žena vie, že jej mama prestala menštruovať ako tridsaťosemročná, je viac pravdepodobné, že i u nej dôjde k predčasnému nástupu menopauzy,“ opisuje profesor Calda.
Zmeny, ktoré obrátia život naruby
V priebehu klimaktéria prechádza organizmus ženy veľkými a nezvratnými zmenami. Ich príčinou je zníženie počtu folikulov vo vaječníkoch a následná zmena v produkcii niektorých hormónov. „Dievčatá sa rodia s pevne daným počtom folikulov, ktorých množstvo sa v priebehu života nezvyšuje, ba naopak, s každým ovulačným cyklom dochádza k ich úbytku. Pokiaľ ich množstvo klesne pod tisícku, začína sa klimaktérium. V nadväznosti na zníženie počtu folikulov dochádza k úbytku tkaniva vaječníkov a k zmenám v hormonálnych hladinách, najmä k zníženiu hladín hormónov estrogénu a progesterónu. Všetky tieto procesy signalizujú ukončenie plodného obdobia ženy,“ dodáva lekár.
Jedným z najnápadnejších javov, ktoré sprevádzajú klimaktérium, je zmena dĺžky a pravidelnosti menštruačného cyklu.
„Klimaktérium má u každej ženy trochu iný priebeh. Dôjsť môže k skracovaniu dĺžky cyklu, ale naopak, i k jeho predlžovaniu. Tieto nepravidelnosti predchádzajú úplnej zástave cyklu,“ opisuje lekár.
Návaly, nespavosť i depresie
Prechod sprevádzajú mnohé ťažkosti, ktoré sa súhrnne označujú ako klimakterický syndróm. Ženy sa najčastejšie sťažujú na návaly horúčavy a potenia, ktoré vznikajú v dôsledku poklesu hladiny ženského pohlavného hormónu estrogénu. Nejde o problémy, ktoré by ženu priamo ohrozovali na zdraví či na živote, ale štatistiky ukazujú, že až v dvadsiatich piatich percentách prípadov môžu byť také silné, že znemožňujú bežný život. Návaly horúčavy prichádzajú s rôznou intenzitou i početnosťou a trvajú od pár sekúnd do pol hodiny. „Obdobie návalov môže byť rôzne dlhé, obvykle trvá niekoľko rokov a začať môže i desať rokov pred klimaktériom, kedy sa frekvencia a intenzita jednotlivých epizód návalov zvyšuje v dobe pred nástupom menštruácie a ženy ich často vnímajú ako súčasť predmenštruačného syndrómu,“ doplňuje lekár.
Ďalším častým problémom je nespavosť, s ktorou sa v klimaktériu stretáva až polovica žien. „Problémy s usínaním a opakované časté budenie vedú k zvýšenej únave počas dňa. Ťažkosti s nespavosťou samozrejme zhoršujú i návaly a potenie, ktoré sa dostavujú nielen v priebehu dňa, ale i v noci,“ doplňuje profesor Calda.
K menovaným príznakom prechodu patrí i psychická labilita a depresie. Tie sa častejšie objavujú u žien, ktoré majú obavy zo starnutia, u žien chronicky chorých či osamelých.
Ani pomyslenie na sex
Klimaktérium často sprevádza i zníženie sexuálnej apetencie. Takmer polovica žien po menopauze uvádza, že sú menej sexuálne aktívne, zníženie záujmu o sex sa postupne prehlbuje a môže viesť až k úplnému odmietaniu sexu a sexuálnych aktivít. „V dôsledku poklesu estrogénov dochádza k zvýšeniu vaginálnej suchosti, čo spôsobuje väčšiu zraniteľnosť slizníc, nepríjemné pocity pálenia až bolesti počas sexu, ale i častejší výskyt pošvových zápalov. To všetko negatívne ovplyvňuje prežívanie ľúbostných aktivít. Ťažkosti môže umocňovať i problém s únikom moču, ktorý sa spolu s častejšími zápalmi močových ciest tiež objavuje v tomto období,“ dodáva lekár.
Ďalšie zdravotné ťažkosti
Menopauza je rizikovým faktorom pre celý rad zdravotných ťažkostí. Medzi najčastejšie patrí:
- pokles maternice,
- problémy s udržaním moču, únik moču,
- pocit nútenia na močenie,
- zníženie kvality kože,
- chronický zápal ďasien,
- osteoporóza,
- štatistiky ukazujú, že po menopauze sú ženy vystavené 2,5-krát vyššiemu riziku výskytu ochorenia žlčníka a štyrikrát u nich vzrastie riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb.
Ako poznať prechod?
Väčšina žien začne uvažovať o tom, že prišiel čas klimaktéria, v okamihu, kedy spozoruje nepravidelnosť v menštruačnom cykle. „Nepravidelnosť však nemusí vždy znamenať príchod klimaktéria. I po štyridsiatke, pokiaľ žena pravidelne menštruuje, môže dôjsť k spontánnemu otehotneniu. Vynechanie či nepravidelnosť cyklu môže súvisieť i s celým radom ochorení, takže pokiaľ táto situácia nastane, je namieste gynekologické vyšetrenie. To by malo zahŕňať vyšetrenie ultrazvukom a laboratórne stanovenie hormonálneho profilu z krvi ženy. Na základe získaných údajov je možné stanoviť diagnózu a určiť pravú príčinu ťažkostí,“ uzatvára profesor Calda.
Súvisiace termíny
Premenopauza – doba od štyridsiateho roku veku ženy do obdobia nepravidelného menštruačného krvácania.
Perimenopauza – jeden rok pred a jeden rok po menopauze (v tomto období sú menštruačné cykly nepravidelné).
Postmenopauza – začína sa rok po poslednej menštruácii, v tomto období prežijú súčasné ženy asi tretinu svojho života.
Senium (geripauza) – je obdobie po 65. roku veku ženy.
Menopauza – posledné menštruačné krvácanie, v širšom význame sa výraz používa i na označenie obdobia jeden rok pred a jeden rok po poslednej menštruácii.
foto: unsplash.com, pixabay.com
