Práca striptérky

„Ak naozaj nemusíš, tak s tým nikdy nezačínaj…“ Keď ju krásna Ruska Lída varovala pred prácou striptérky, neposlúchla ju. Možno práve preto Edite Cerhe znejú tie slová v ušiach dodnes. Lenže ona cítila, že nemá na výber. Už nejaký čas prespávala s ročným synom dočasne u kamarátky. S jeho otcom sa totiž rozviedla, a mama… s ňou to bolo zložité. Potrebovala skrátka začať stáť na vlastných nohách. Tak si to sľúbila.

Vedela, že Lída má pravdu, ale… „Jej varo­vanie som si až tak nebrala k srdcu, preto­že ona síce tancovala, ale hlavne sa živila prostitúciou, takže som mala pocit, že sa ma to až tak netýka,“ hovorí otvorene Edita, ktorá videla, alebo chcela vidieť hlavne to, aké sú dievčatá pri tyči v kasíne, kde robila krupierku, strašne sexy a krásne. Nikdy predtým o tej práci síce nesnívala, ale teraz v nej videla riešenie. Potrebovala mať ko­nečne vlastný podnájom, kde by s Marečkom mohli žiť, a auto. Hocijaké, len aby s malým chorľavým synom nebola stále na niekoho odkázaná. Niežeby sa doteraz nevedela sama o seba postarať. Z rodi­čovského hniezda odišla, keď nemala ani pätnásť. Teda rodičovského… Mama s otcom sa rozviedli, keď mala osem. Podľa mamy bol na vine on, pre­to mu stretávanie sa s Editou a jej o niečo starším bratom odopierala. Mal predsa inú! Sama sa síce tiež druhýkrát vydala, ale nebolo to dvakrát šťast­né manželstvo, navyše sa skončilo tragicky. Editin otčim neprežil haváriu. „Neviem prečo, ale mama ma po jeho smrti začala strašne biť. Niekedy to bolo úplne bezdôvodne, niekedy po vyhrotenej hádke, keď mi začala vyčítať všetky moje nedostatky. Vadi­lo jej úplne všetko. Občas ma zbila tak, že som mala modriny po celom tele…“ vracia sa krásna blondína do detstva. Paradoxne chvíľu nato ju prihlásila na Miss kraja a trinásťročná, stále detská Edita, ktorá si pripadala ako tá posledná kandidátka na víťaz­stvo, vyhrala. Sebavedomie však akoby narástlo jej mame, mala definitívne pocit, že vie lepšie, čo chce jej dcéra, a rozhodla sa jej vybrať aj strednú školu. Samozrejme, úplne inú, ako Edita chcela. „Zavelila a poslala mi prihlášku na strednú pedagogickú ško­lu, ktorá bola za naším barakom. Bez toho, aby som to tušila, o pár týždňov prišlo rozhodnutie. Na ško­lu som sa dostala bez prijímacích skúšok iba vďaka svojmu prospechu, gymnastike a spevu, ktorému som sa venovala. Bola som zdrvená. Ja a učiteľka?!“

„Amerika je o peniazoch. Keď si nemôžete dovoliť drahého advokáta, neuspejete.“

MODLILA SOM SA, ABY SOM PRI SVOJOM PRVOM SEXE OTEHOTNELA

Ešte pred polročným vysvedčením mala Edita na pedagogickej takmer dvesto neospravedlnených ho­dín. „Chodila som tam len tak občas, aby sa nepo­vedalo. V polroku som navyše prepadala z hudobnej aj telocviku,“ priznáva s tým, že už vtedy spievala s miestnou kapelou v bare. Mama si totiž našla prácu za hranicami a babičke sa bez problémov prešmykla za chrbtom. Samozrejme, že jej to po návrate zarazi­la. „Snažila sa udržať ma na tej škole za každú cenu, hoci ma absolútne nebavila. Navyše mi zakázala spievať, takže som v tom čase nevidela inú možnosť ako zdrhnúť preč,“ priznáva Edita. Uprostred roka prestúpila ešte na textilnú priemyslovku, ale len čo sa dozvedela, že po roku na strednej sa jej končí po­vinná školská dochádzka, bola rozhodnutá sa tam v septembri už nevrátiť. „Matka bola tak trochu dik­tátorka a ja zase odmalička revolucionárka. Vedela, že už od skorej puberty som sa chcela venovať mu­zike, na čo som mala aj veľké predpoklady, pretože z maminej strany sa veľká časť rodiny hudbou živila. Hádky s ňou však nikam neviedli. Aj bez nej mi však bolo jasné, že niečomu sa vyučiť musím, a jediná profesia, ktorá vtedy v mojich očiach prichádzala do úvahy, bola servírka alebo barmanka. Nakoniec som teda zmaturovala diaľkovo na strednej hotelo­vej škole v Českých Budějoviciach,“ vracia sa mladá žena do detstva. Mama však mala pre ňu znova svoj plán. Opäť jej poslala prihlášku na súťaž krásy, ten­toraz najvyššie, ako sa dalo – na Miss Českej repub­liky. „Bola som zdesená, na rovinu som jej povedala, nech na to zabudne. No ona už ako zákonná zástup­kyňa podpísala zmluvu aj s klauzulou, že za neúčasť je finančná pokuta,“ dodnes cítiť z Editiných slov znechutenie. Robila teda všetko pre to, aby nikam ďalej nepostúpila. Zbytočne, opäť ju vybrali do finá­le. „Bola som v koncoch, nechcela som byť žiadny vešiak na handry na móle a nenapadlo mi nič múd­rejšie ako otehotnieť. Ten večer trávila s kolegom z reštaurácie, kde pracovala. Bol niečo ako jej anjel strážny, vždy pri nej stál, vždy pomohol. A teraz sa, bez toho, aby to vedel, rozhodla, že potrebuje jeho pomoc znova. „Modlila som sa, aby som pri svojom prvom sexe otehotnela.“ A vyšlo jej to.

RODIČMI BEZ PRÍPRAVY

„Mať dieťa, len aby som mohla odísť zo súťaže, bolo trochu cez čiaru, ale ja som skrátka inú možnosť nevidela. A v podstate ani nebola, pokiaľ by som si nečakane nezlomila obe nohy,“ uvažuje dnes s tým, že to napriek tomu neľutuje. Ako žiadne svoje život­né rozhodnutia. „Aj tie zlé ma nakoniec niekam po­sunuli. Hoci byť matkou v osemnástich bola naozaj tvrdá drina, obzvlášť s takým neposedným a hyper-aktívnym synom, akým bol Mareček. Vždy som však bola bojovníčka. A hlavne nikdy som nestrieľala na­slepo, všetky svoje možnosti a cesty som vždy sta­rostlivo zvažovala. A ak sa ukázali ako nesprávne, tak som sa s nimi pasovala.“ O synovho otca sa na­šťastie mohla oprieť. Vzal si ju a snažil sa o rodinu postarať. „Ale neboli sme na ňu pripravení,“ prizná­va Edita. Ono to totiž bolo všetko oveľa zložitejšie, ako sa dalo vyčítať z kníh o rodičovstve, ktoré hltala počas tehotenstva. Uplakané, nespokojné bábätko a život troch ľudí z platu začínajúceho taxikára im prerastali cez hlavu. Obidvaja si uvedomovali, že jediné, čo k sebe cítia, bolo kamarátstvo a snaha po­môcť si prežiť.

LÁSKA IM NEVYDRŽALA ANI DO PÔRODU

Preto jej tancovanie pri tyči v tej chvíli pripadalo ako riešenie, dokonca až spása. „Pred tými dvadsia­timi rokmi to boli rýchlo zarobené peniaze, ktoré sme si odnášali domov denne, a ja som mohla sebe a svojmu dieťaťu konečne zabezpečiť bývanie, jedlo a všetko, čo sme potrebovali, bez toho, aby som bola na niekoho odkázaná,“ vysvetľuje Edita. Už stála pevne na svojich nohách, keď sa jej do života vrátila prvá láska. Tá zostáva krásna a dokonalá, aj keby taká vôbec nebola. A tak si dali druhú šancu, lebo to vyzeralo, že k sebe predsa len patria, keď ich dal život dokopy práve vtedy, keď zostala sama. „Ale rozhodne to nebola žiadna náplasť na osamelosť,“ upozorňuje. Keď otehotnela, aj jemu povedala áno. Ale láska im nevydržala ani do pôrodu. „Bolo tam násilie, a tak som po druhom útoku náš vzťah ukon­čila. Viem, že keď to muž urobí raz, neodradí ho žiadne varovanie a stane sa to znova.“ Znamenalo to však, že len tri mesiace po pôrode Pavlíka sa musela vrátiť do práce. Už sa totiž bolo potrebné postarať o dve deti.

VYZERALO TO, ŽE SA JEJ ŽIVOT ZMENÍ OD ZÁKLADOV

Keď stretla mladého manažéra, ktorý sa jej pochvá­lil, že práve skončil štúdium v Cambridgei a na­stúpil na vysoký post v developerskej spoločnosti, nepotrebovala vedľa seba nikoho kvôli tomu, aby ju živil. Stretávali sa, lebo im bolo spolu dobre, neskôr spoznal aj jej chlapcov a chcel, aby ich všetkých po­znali aj jeho rodičia. Až začali spolu oficiálne bývať. Uvedomila si však, že namiesto partnera má doma tri deti, ktoré musí živiť. „Pamätám si dni, keď ma prosil o peniaze na lístok na električku. Snažila som sa ho naučiť, že môže žiť iba z toho, na čo má, ale on si stále stál za svojím, že na to, aby sa dostal tam, kam potrebuje a chce, sa musí veľmi obetovať. Bola však pravda, že mňa i deti mal veľmi rád, aj ja jeho,“ hovorí Edita. Keď ju potom na dovolenke v Egypte požiadal o ruku, vyzeralo to, že sa jej život zmení od základov. Rozhodla sa, že skončí s tancovaním, v novom dome, ktorý si postavili za Prahou, si otvo­rila kozmetický salón, porodila mu dcéru Antóniu, dokonca si adoptoval oboch Editiných chlapcov. Napriek tomu to po čase začalo nejako škrípať, hoci mu odpustila aj neveru. Korunu tomu nasadila auto­nehoda, po ktorej jej zostala takmer nehybná ruka. Salón musela zavrieť a začala to skúšať so spevom. Ale pre neho to bola podradná práca, nehovoriac o tom, že jej neveril. „Ja som však nevidela svoju budúcnosť v tom, že sa zavriem niekde v kancelá­rii, len aby sa on cítil na úrovni. Pamätám si, ako som sedela vo svojom hojdacom kresle pri kozube a vyslovila tú vetu – myslím, že by bolo najlepšie sa rozviesť,“ spomína Edita. Ak bol prekvapený, tak to podľa nej nebolo na ňom vidieť. Naopak. Akoby sa mu uľavilo. „Krátko po našom rozvode sa znova usa­dil a založil si novú rodinu. Má ženu a deti, ktoré musí živiť, a pravdepodobne mu to robí dobre. Ja som totiž pochopila až príliš neskoro, že máloktorý muž vedľa seba znesie sebestačnú a nezávislú ženu.“

PONUKA, KTORÁ SA NEODMIETA

Hoci sa rozišli v dobrom a pár rokov to tak aj fun­govalo, v druhom manželstve sa podľa Edity zmenil na nepoznanie. „Hlavne jeho správanie k Marekovi a Pavlovi, ktorým ako malým deťom povedal, že nie je ich otec. Pavlíka to doslova zničilo, v jednej se­kunde totiž prišiel o otca aj o starých rodičov z jeho strany,“ nadýchne sa sťažka Edita. Vždy sa snažila urobiť pre svoje deti prvé aj posledné, ale tu bola bezmocná. Z jej života sa opäť stal boj, ktorý však dostal nečakané riešenie, keď si v mailovej schrán­ke našla ponuku z mexickej hotelovej siete Barce­lo. „Videli na internete moje videá zo speváckeho vystúpenia v rámci šou Lady Gaga Revival a poslali mi pracovnú ponuku na dva roky v jednom z ich rezortov,“ spomína. Jej ex sa jej len smial, že to ne­môžu myslieť vážne, podľa neho na to nemá a nikdy nemala. Navyše trval na tom, že chce ich dcéru do svojej starostlivosti. Napriek tomu ponuku prijala a s tromi deťmi, ktoré boli všetkými desiatimi za nové mexické dobrodružstvo, odišla za Atlantik. „Bolo to ťažké, ale nie preto, že by som sa bála, že to s deťmi nezvládneme. Bála som sa, že prídem o To­ničku. Keď ste fyzicky doma, bojovať o dieťa je jed­noduchšie, ako keď ste na druhej strane zemegule a váš bývalý manžel o vás na súde rozpráva, že sa živíte ako striptérka a striedate partnerov.“

OPÄŤ STÁLA V BIELOM, OPÄŤ HOVORILA „ÁNO“

Nevyšlo mu to. Jej áno. Opäť v sebe však musela nájsť všetku tú svoju silu, odvahu a vzdorovitosť, aby po­preskakovala prekážky, ktoré jej v novej krajine osud ďalej hádzal pod nohy. Vydržala sklamania, podrazy, zrady… Vždy to však chcelo veriť nielen sebe, ale aj tým okolo, čo však znamenalo riskovať, že sa popáli. Nebolo to raz ani dvakrát, keď sa za dobrotu dostala na žobrotu. Možno sa zdalo, že mohla byť poučená. To vlastne aj bola, ale neznamenalo to, že bola veš­tica. A do Hannibala, ktorého stretla na Floride, kde sa s dcérou na čas presťahovala, keď už boli chalani dospelí, sa jednoducho zamilovala. Blikajúce kon­trolky sama nevidela, a keď ju na ne upozorňovali iní vrátane Toničky, nebola schopná veriť, že by to mohli odhadnúť lepšie. Opäť stála v bielom, opäť hovorila „áno“ a opäť, tentoraz viac ako kedykoľvek predtým, verila, že je to navždy. A opäť, úplne nepochopiteľne, rok pred štyridsiatkou otehotnela. S vyoperovaným ľavým vaječníkom, časťou maternice a nasadenou antikoncepciou. Kým Edita vedela, že ak bude v po­riadku, tak si aj svoje štvrté dieťa nechá, Hannibal ju rovno posielal na potrat. A podľa toho sa k nej aj správal. Odmietavo a macošsky. Ale uvedomila si, že to vlastne celý americký systém. V Key Weste na Floride, kde žili, ju odmietol ako riskantnú pacient­ku každý gynekológ, až pochopila, že ak má toto die­ťa dostať šancu, musí ho porodiť doma v Česku. Do Prahy odcestovala začiatkom siedmeho mesiaca, aby tam konečne absolvovala prvé tehotenské kontroly. Po necelých troch týždňoch však mala za sebou nie­len tie, ale aj pôrod. Eddie sa totiž na svet vypýtal už na konci 29. týždňa…

ZAČALA SA BITKA, KTORÚ PREHRALA

Hovorí sa, že zároveň s dieťaťom sa rodí aj matka. O otcoch, prinajmenšom v prípade Hannibala, to podľa Edity neplatí. A tak znova približne po roku vyslovila slovo, o ktorom si myslela, že už z jej úst nikdy nevyjde – rozvod. V tej chvíli sa doma rozpú­talo peklo. „Tým, že som ho chcela opustiť, som sa dotkla jeho amerického ega a začala sa bitka, ktorú som prehrala,“ dotkne sa najbolestivejšieho bodu svojho života, keď v súdnej sieni prišla o najmlad­šieho, vtedy triapolročného Edwarda, z ktorého vďaka starostlivosti v pražskej pôrodnici a Editinej obetavosti vyrástol zdravý chlapček. „Nemyslím si, že človek, akým je Edwardov otec, si dokáže uvedo­miť, čím som si v tehotenstve a hlavne po pôrode musela prejsť. Jeho jediný zámer a úmysel bol, aby ma zranil ako ženu, ktorá si dovolila ho opustiť, a to tak, že jej zoberie dieťa,“ snaží sa neplakať Edita, ktorá bojovala ako lev, ale pochopila, že bez tučné­ho konta nemá v právnom systéme šancu vyhrať. „Amerika je o peniazoch. Keď si nemôžete dovoliť drahého advokáta, neuspejete. Od štátu na právni­ka ani tlmočníka nemáte nárok. Všetko sa to pritom dialo v čase pandémie, keď som nemala možnosť pracovať – ani ako speváčka, ani ako tanečnica. Pre­dala som teda všetok majetok vrátane nášho domu v Mexiku, a kým to šlo, tak som sa všetko snažila platiť. Pomáhali mi priatelia a aj moji klienti z prá­ce, napríklad zbierkami cez sociálne siete. Zostali mi však len oči pre plač a dlhy, pretože „nenažra­nosť“ amerických právnikov nepoznala konca. Keď po dva a pol roku prišiel rozsudok, že nášho syna dostal do starostlivosti otec, nezostalo mi nič iné než sa s tým zmieriť,“ nadýchne sa štvornásobná mama. Jej bývalý americký manžel bol presvedče­ný, že keď jej zoberie syna, tak sa zrúti a konečne a definitívne jej tým ublíži. „Nedošlo mu, že jediný, komu ublížil naozaj, je jeho vlastný syn.“ Po troch rokoch sa podľa Edity upokojil a pochopil, že ich dieťa ju potrebuje. „Ale syna mi vrátiť nechce. Stále je presvedčený, že pestúnka je pre malého prváčika lepšia možnosť ako vyrastať s mamou.“

„Exmanžel je stále presvedčený, že pestúnka je pre malého prváčika lepšia možnosť ako vyrastať s mamou.“

MALA POSLÚCHNUŤ?

Možno, keby vtedy dávno poslúchla krásnu Rusku, ktorá ju pred prácou striptérky varovala, bolo by všetko inak. Po všetkých prehrách a sklamaniach totiž cíti, že žiadny chlap na svete nechce za man­želku striptérku, hoci ženu s jej telom a príjmom by mať doma chcel… „Môj otec a moje deti, všetci ve­dia, čím som sa takmer celý život živila a stále živím, a nikto sa za mňa nehanbí. Ono sa ani nie je za čo. Vždy som sa totiž dokázala na sto percent postarať o seba aj svoje deti. Hoci si to vybralo svoju daň – každý muž v mojom živote to na konci vzťahu totiž zneužil proti mne.“ Priznáva, že nevie, či by dnes na Lídino vte­dajšie varova­nie reagovala inak. Ale ak by mala byť na jej mieste, tak by dievča­ťu, akým bola vtedy ona, ur­čite povedala, že jej práca striptérky okrem rýchlo zarobených peňazí nedá vôbec nič…

Životný príbeh striptérky

Bez príkras a bez červenania dala Edita svoj život na papier v knihe Životný príbeh striptérky, ktorú začala písať presne dva týždne po tom, ako americký súd „priklepol“ jej najmladšie dieťa otcovi a dovolil mu odviezť ho stovky kilometrov od nej na Americké panenské ostrovy. „Svoj príbeh som nenapísala preto, že by som sa nevedela zmieriť so stratou starostlivosti o syna a chcela si týmto spôsobom vylievať zlosť, ale z dôvodu, aby som varovala ľudí, ktorí vidia Ameriku takú, akú som ju pred svojím príchodom videla aj ja,“ hovorí Edita, ktorá na papier zaznamenala zároveň všetky spo­mienky na svoj život tak, aby ho raz mohol spoznať aj jej najmladší. Chcete ho poznať aj vy?

Pre čitateľov magazínu MOJA PSYCHOLÓGIA ponúkla Edita 15 % zľavu, ak si e-knihu Život­ný príbeh striptérky objednáte na jej e-shope www.storyofstripper.com. Stačí zadať kód: lifestory15off.

 FOTO: ARCHÍV E. C.