Fotia sa s jedlom, ale nejedia ho. Robia to modelky, herečky, blogeri, ale tiež čím ďalej, tým viac ľudia naokolo. Čím chudší človek, tým väčšia porcia. Prečo to robia? Trochu som pátrala po internetovom fenoméne predstieraného jedenia.
Na sociálnej sieti Instagram existuje zaujímavý účet. Volá sa „youdidnoteatthat“ (Toto ešte nejedli) a v ňom verejnosti jeho autorka odkrýva nenápadný, ale čím ďalej, tým rozšírenejší trend predstieraného jedenia. Na fotke je väčšinou modelka alebo herečka s kusom pizze, hot-dogu, donutmi alias typickými americkými šiškami s dierou uprostred a pod ňou vtipný komentár, napríklad: „V sobotu predstierame, že jeme párok v rožku“. Alebo „slaninová paródia“ pod fotkou modelky Cary Delevingne, ktorá si strká do úst plátky salámy. Prípadne ešte: „Ako sa tvárili zamestnanci tejto zmrzlinárne, potom Miley urobila selfie a vyhodila tento pohár do koša“? Nikto okrem ľudí zvečnených na fotkách, samozrejme, nevie, či je komentár pravdivý a jedlo po nafotení skutočne letelo do koša, alebo či si z neho dotyčný človek aspoň odhryzol. Alebo že by ho dokonca naozaj zjedol? Ako hovorí Rachel Heinrichs, novinárka z kanadského módneho magazínu Flare: „Túto otázku azda človek, aspoň trošku znalý prostredia, ani nemôže myslieť vážne“! Inými slovami, samozrejme, že päťdesiatjedenkilová modelka si nedala na obed hamburger, ktorý je väčší než jej hlava! Tak prečo sa nás prostredníctvom internetu snažia presvedčiť o opaku?
Byť cool je to, o čo tu ide
Možno ste si už všimli, že pokiaľ dnes chcete, aby vám druhí závideli, omnoho lepšie, ako ukazovať peniaze, domy, autá, funguje hovoriť o osobnej pohode a pokojnej nenútenosti v dosahovaní všetkého, čo si zmyslíte. Závidel by vám niekto telo, na ktoré musíte denne tri hodiny drieť v posilňovni, a navyše si, z toho zúfalstva, nemôžete dať ani štvorček čokolády alebo pohár vína? Asi nie. Nebolo by totiž čo závidieť. Na večeru tanier studenej červenej cvikly? Pche. Dokonalosť skoro bez práce, kedy sa všetko deje tak nejako „prirodzene“ (napríklad keď sa vám vďaka dvom párkom v rožku a zmrzline na večeru vytvorí na bruchu svalový pekáč buchiet), to je ale iné. Kanadský časopis Flare tento fenomén poníma ako tzv. cool index. Pričom, pokiaľ chcete byť cool, musí to vyzerať, že ste čokoľvek, čo si zmyslíte dosiahli tak nejako mimochodom a bez námahy. Ibaže nemáte na tele gram tuku, nech sa akokoľvek pcháte slaninou. „Predstavte si na mieste modelky so slaninou kohokoľvek, koho telesné proporcie zodpovedajú tomu, že skutočne raňajkuje slaninu. Cool faktor okamžite zmizne,“ píše Rachel Heinrichs.
Nie som anorektička, pokojne si dám aj sviečkovú
Psychologička Katarína Filasová Szabados sa nebojí pomenovať tento fenomén pekne po slovensky: zlomyseľnosť. Postavená na prostej ľudskej súťaživosti, ktorá bola, je a bude. „Pretože, čo iné to vlastne je? Myslím, že je skutočne načase brať tieto veci ako trend, ktorý sa snaží ubližovať. Usiluje sa vyvolať v ľuďoch pocit závisti (ja urobím denne sto ľah-sedov a také brucho nebudem mať nikdy, svet je nespravodlivý), viny, menejcennosti a nízkeho sebavedomia. Možno je to aj tak, že voči príliš chudým modelkám, ktoré otvorene deklarovali hladovku, sme už otupeli, tak sa skrátka zmenila forma. Každopádne to ale nie je nič šľachetné“, myslí si psychologička. To vlastne nie je nič nové. Fotografie na sociálnych sieťach sa akoby stali akýmsi pokračovaním toho, čo pred érou internetu zaznievalo v rozhovoroch. Tiež sme si tam väčšinou prečítali, akí sú dotyční slávni gurmáni a že jedia všetko, na čo majú chuť, pokojne aj sviečkovú so šiestimi knedľami. Zinscenované fotky majú najskôr poskytnúť dôkaz, že je to pravda.
Prečo si klameme?
Asi nie je zložité odpovedať si na otázku, prečo takéto fotografie vznikajú a zaplavujú sociálne siete. Keby sa nám nepáčili, nedávali by sme im like a ich majiteľom väčšiu a väčšiu popularitu (a tým pádom tiež viac a viac peňazí), nikto by ich neuverejňoval. Omnoho zaujímavejšie je tak skôr zamyslieť sa nad tým, prečo sa nám vlastne páčia. Prečo v dobe, kedy na jednej strane voláme po úprimnosti, zároveň robíme všetko pre to, aby jej bolo všade naokolo ešte menej? S úprimnosťou je, bohužiaľ, problém. Je príliš obyčajná, prehliadnuteľná, nezaujímavá a tiež nevyvoláva veľké emócie. Čo sa veľmi nehodí do doby, kedy sa predáva hlavne inakosť, originalita, kreativita, kontroverzia a kde nás novinové články denne presviedčajú o tom, nech sa nebojíme byť „svojou vlastnou značkou“, iní, niečím zvláštni, nech máme odvahu byť rebelmi, čo si v dobe quinoy a raw food zájdu pokojne na dvojitý cheeseburger. Čo nám veľmi nedochádza je, že čím viac nás bude originálnych a rebelujúcich, tým rýchlejšie to prestane byť zábavné, nieto ešte originálne a stane sa to zase nezaujímavým a fádnym.
Ako byť skutočne rebelom?
Akokoľvek radi vykrikujeme slová o inakosti a snahe ísť proti prúdu, človek vždy mal a bude mať tendenciu správať sa skôr opačne, teda napodobňovať to, čo vidí okolo seba. Zvlášť keď mu to dáva pocit, že je trendy, cool alebo patrí do nejakej sociálnej skupiny, kam patriť chce. Podľa Kataríny Filasovej Szabados je problém v tom, že podnetov je okolo nás toľko, že skoro v každom z nás niekedy zahlodá červ pochybností: nemala by som to predsa len skúsiť? Len málokto má odvahu zaujať skutočne rebelský postoj a byť sám sebou. Nielen sa tak prezentovať, aby si to o mne ostatní mysleli a tľapkali ma po chrbte, napríklad v podobe like-ov. „Pozbierať odvahu byť iný, znamená v dnešnej dobe položiť si dôležitú otázku: ako to chcem ja? Chcem raňajkovať rožok s džemom, alebo mi stojí za to mixovať si mandľové mlieko? Som skutočne ochotná ráno toto robiť? Stojí mi to za to? Vyplatí sa do toho investovať energiu, alebo ju radšej vložím inam?“ hovorí psychologička. Je to zdravý sedliacky rozum, ktorým sa dnes môžete odlíšiť a vybudovať si svet a život, s ktorým budete spokojní. Lenže ten sa, na rozdiel od cool indexu, veľmi nepredáva. A like ani peniaze zaň tiež nedostanete. Aspoň zatiaľ.
foto: shutterstock.com
