Všetko okolo nás čas mení, jedine Vianoce akoby tomu odolávali. Podľa prieskumov z posledných rokov k nim až u deväťdesiatich piatich percent Slovákov patrí stále vianočný stromček, u 9 z 10 ryba a oblátky s medom. A viac ako dve tretiny dokonca tvrdia, že sa pred štedrou večerou modlia… Prečo považujeme počas sviatkov za dôležité dodržiavať stále to isté, dokonca aj to, čo k našim bežným dňom nepatrí? A môže sa stať, že to, ako ich dnes trávi len zlomok z nás – teda bez stromčeka, kapra či v exotike, raz tú starú známu tradíciu vymení?
Mnohí si nevedia predstaviť, že by vianočné dni vyzerali inak ako vlani, predvlani, respektíve keď boli malí oni či dokonca ich rodičia… Zapália sa sviečky, v televízii rozprávka ešte z päťdesiatych rokov, rodina sa stretne pri stole, kde je ako vždy kapor, kapustnica a zemiakový šalát, spomína sa na to, čo bolo, a na tých, čo už nie sú medzi nami. Aj keď mladí aj v tomto radi rebelujú. Kým staršie generácie vnímajú Vianoce ako hlboký symbol rodinnej súdržnosti, mladším generáciám sa to už môže zdať obmedzujúce. Je to len dočasné a raz budú lipnúť na tom, aby sa dodržiavalo všetko, čo poznali z detstva, aj oni? „Tradície sú základom rodiny, mikrosveta, v ktorom fungujeme a ktorý nás spája s minulosťou. Aj keď sa niektorí ľudia môžu zdať voči nim imúnni, naozaj často prídu chvíle, keď si aj oni znova uvedomia ich význam. Starší ľudia si napríklad vážia nielen sviatky, ale aj spoločné nedeľné obedy, lebo majú šancu udržiavať kontakt s celou rodinou,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
MLADÍ VERZUS STARŠÍ
Mladí ľudia, ktorí sú dnes pod veľkým tlakom povinností, práce a rôznych životných úloh, často túžia po iných zážitkoch, ako poznajú. „Chcú sa vyhnúť stereotypu, preto im aj vianočné tradície môžu pripadať ako bremeno, ktoré obmedzuje ich slobodu,“ vysvetľuje psychologička Veronika Rusnáková z platformy k sebe.sk, ktorá zároveň upozorňuje, že pre mladších je dnes napríklad príťažlivá myšlienka stráviť sviatky len s partnerom alebo malými deťmi bez veľkých rodinných stretnutí, ktoré často sprevádzajú konflikty či rozdielne názory. Pritom pre ich rodičov práve to, že môžu byť spolu, symbolizuje stabilitu a kontinuitu. „Keď sa rodina zíde pri štedrovečernej večeri, cítia hlboký pocit spolupatričnosti. Takéto chvíle sú navyše doslova liekom na osamelosť, najmä pre tých, ktorí už prišli o partnera alebo im deti odišli z domu,“ dodáva.
AK SA VZDÁME TRADÍCIÍ, PRIPRAVÍME O NE AJ POTOMKOV
Niektorí pred rozhodovaním, ako a s kým stráviť sviatky, dávajú prednosť tomu, že sa im jednoducho vyhnú a koniec roka strávia v exotike, kde im Vianoce často nič nepripomína, naopak, užívajú si letné radovánky pri mori. Etnologička však upozorňuje, že ak sa z tohto úniku stane tradícia, môže to mať dosah na rodinnú identitu. „Ak dieťa odmalička vníma Vianoce ako čas na cestovanie a luxus, nebude mať preň rodinné stretnutie hlbší význam. Stratí kontakt s pôvodnými hodnotami, ktoré by si mohlo priniesť do budúcnosti,“ vysvetľuje. Z dlhodobého hľadiska to môže viesť k oslabeniu vzťahov s ostatnými členmi rodiny, pretože mladší prestanú pociťovať potrebu osobného kontaktu so širším príbuzenstvom. Nádaská preto odporúča kompromis: „Nie je zlé, ak rodina túži po dovolenke a chce si oddýchnuť, ale aspoň na Štedrý deň by si mala nájsť čas na stretnutie s blízkymi, aby posilnila pocit rodinného súžitia.“ Práve vďaka tradíciám máme totiž pocit, že k niečomu patríme, sme súčasťou niečoho väčšieho a že domov je pre nás viac než len miesto.
TAKTO A NIKDY INAK?
Protipólom je, keď to počas Vianoc musí byť doma rok čo rok rovnaké a aj vázu, ktorú potomok posunie o pár centimetrov inam, rodič vzápätí vráti naspäť. To už totiž nepôsobí ako rodinná tradícia, ale skanzen aj s povestnou ceduľkou – dotýkať sa čohokoľvek zakázané. Aj psychologička odporúča nájsť medzi tým, ako to chcú jednotlivé generácie v rodine, rovnováhu. „Príliš striktne dodržiavané tradície môžu mladším pripadať vzdialené, ale ak im dáme možnosť zahrnúť do sviatkov niečo osobné, môžu sa cítiť viac zapojení. Či už je to obľúbený koláč, alebo nová aktivita. Každý nový prvok môže sviatkom pridať moderný nádych, bez toho, aby sa narušila podstata.“ Aj Katarína Nádaská potvrdzuje, že v dnešnej dobe nie je možné dodržiavať do bodky všetky tradície tak ako pred mnohými rokmi, ale určite by niektoré mali ostať zachované. „Všetko sa mení, aj zloženie typickej štedrej večere. Kedysi bola skromnejšia, dnes si môžeme dovoliť bohatú a pestrú stravu každý deň. Naši predkovia si jedlami na štedrovečernom stole symbolizovali štedrosť a prosperitu. Mali by sme si preto zachovať aspoň jeden či dva tradičné chody, ktoré poznáme od starých rodičov – napríklad vianočné oblátky s medom. Tak si môžeme uchovať kúsok našich tradícií a odovzdať ich deťom,“ vysvetľuje. Podľa psychologičky práve táto schopnosť rodiny prispôsobiť sa zmenám pomáha udržať medzigeneračné väzby. „Vianoce sú časom, keď by sme mali pochopiť potreby druhých. Je dôležité pripomenúť si aj to, že sviatky nie sú len o darčekoch a prestretých stoloch, ale o rodinnom súlade, spomienkach a hodnote, ktorú nám prítomnosť blízkych prináša,“ hovorí Rusnáková.
NAJDÔLEŽITEJŠÍ JE ČAS PRE DRUHÝCH
Podľa oboch odborníčok je kľúčom k zachovaniu tradícií schopnosť prispôsobiť ich modernej dobe a životnému štýlu. Vianoce by však mali byť tiež spojené s atmosférou domova, pocitom spolupatričnosti a hodnotami, ktoré si ich deti nesú do budúcnosti. Či už sa rozhodnete pre sviatky v rodinnom kruhu, alebo si vyberiete pokoj mimo domova, je podľa odborníčok dôležité nájsť si čas vyjadriť svojim blízkym lásku a záujem. Ak sa mladšia generácia dokáže stotožniť aspoň s časťou sviatočných rituálov, ktoré rodinu vždy spájali, Vianoce môžu zostať časom, keď sa stretnú, nech už ich nároky a predstavy o sviatkoch vyzerajú akokoľvek odlišne. Takto sa vytvorí most medzi minulosťou a budúcnosťou, ktorý podporí rodinné väzby a pomôže uchovať hodnoty, ktoré pre nás vytvárajú domov.
foto: Archív, Unsplash
