Dieťa povie psíkovi, čo by dospelému nepovedalo, a tak rodičia hľadajú pomoc s mnohými problémami práve u nich. Niežeby obchádzali psychológov, naopak, tí ich za nimi posielajú. Podľa školskej psychologičky Dominiky Kačmárovej totiž môže byť pôsobenie psa príjemnou a nenásilnou formou vytvorenia kontaktu.
Dieťa sa určite teší za psíkom viac ako za psychológom. Ale canisterapia nie je zďaleka len o radosti. Čo môže deťom dať?
Myslím si, že veľa. Zručnosti v rámci empatie, starostlivosti o iného, tolerancie a trpezlivosti. A tiež aj fyzické benefity, keďže deti sú so psom na čerstvom vzduchu a trénujú jemnú i hrubú motoriku jednak tým, že ho napríklad môžu česať, alebo mu hádžu loptu. Canisterapia býva zároveň nápomocná aj pri úzkostných problémoch, poruchách aktivity a pozornosti, v prípade ťažkostí v učení, rovnako ako u detí v detských domovoch či v školách pre žiakov so zrakovým a sluchovým postihnutím.
Kedy ju vyhľadať?
Je to na posúdení psychológa v spolupráci s rodičom a psovodom. Treba zvážiť, či sa dieťa nebojí, či by práca so psom bola pre neho motivujúca. Prípadne, aké sú očakávania od canisterapie u daného klienta.
Na Slovensku už máme Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Košiciach, ktoré organizuje niekoľko rokov canisterapeutické pobyty počas letných prázdnin pre deti so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä pre deti s problémami v čítaní, v písaní, v pravopise, v sústredení, s oneskoreným vývinom, so zvýšenou emocionalitou. Ide o prepojenie alternatívneho prístupu so psychológiou. Ako funguje?
Zúčastnila som sa na jednom takomto pobyte v úlohe pasívneho psychológa – pozorovateľa, keďže sa o canisterapiu zaujímam a považujem ju za veľmi príjemnú a nenásilnú formu, ako vytvoriť kontakt s klientom, ako spolupracovať na niektorých ťažkostiach a ľahko dieťa upokojiť a zrelaxovať. V rámci skupiny tridsiatich detí sme mali dieťa s detskou mozgovou obrnou, viacero detí s poruchami autistického spektra, s poruchami učenia a s ADHD, pričom tam s nimi mohli byť aj ich zdraví súrodenci. A musím povedať, že u každého bol viditeľný benefit. Buď vo väčšom uvoľnení či spontánnosti alebo odvahe voči psíkom i ľuďom naokolo. Merateľné výsledky sme mali u detí s ťažkosťami v čítaní, keď absolvovali aj čítací test v prvý a posledný večer a tak sme mohli vidieť zlepšenie. Najšikovnejší chlapec sa za týždeň zlepšil v čítaní o 36 slov, čo znamená, že prečítal za určený limit o 36 slov viac ako v prvý večer.
To sú povzbudivé výsledky vo vedomostnej oblasti. Vycvičené psy však vedia pomôcť aj v emocionálnej rovine…
Silným zážitkom bolo vidieť, ako si deti vzájomne pomáhajú a aké vedia byť voči sebe empatické. Napríklad, keď ôsmačka povzbudzovala chlapca s Aspergerovým syndrómom, ktorý bol veľmi nepraktický počas športovej úlohy. Ona na neho však z celej sily kričala, že to zvládne.
Akú úlohu v tom hrali psy? V čom deťom pomáhali?
Každé dopoludnie boli s nimi vybrané deti, najmä tie s ťažkosťami v čítaní, na polhodinovej terapii, kde si so psom, ktorého si sami vybrali, čítali. Napriek tomu, že čítanie bežne nemali rady, na toto sa tešili. A len čo sa psy objavili aj pri ďalších aktivitách, bolo vidieť mnoho úsmevov na tvárach.
Foto: Unsplash
