Ona v bielych šatách, úsmev ako z reklamy, v ruke pohár prosecca, v pozadí Santorín pri západe slnka. On v perfektne uviazanom obleku, úspešný, charizmatický, bez jedinej známky stresu. Na instagrame vyzerajú ako dokonalý pár, ktorému svet leží pri nohách. V skutočnosti sa už mesiace nerozprávajú. A jej posledné fotografie vznikli po záchvate plaču na hotelovej toalete. Nie je to výnimka — je to nový štandard. Sociálne siete nás naučili vytvárať si vlastné „filmové ja“, ktoré však často s realitou nemá nič spoločné.
Na sociálnych sieťach si môžeme vybudovať „dokonalé“ ja. Virtuálnu verziu seba, akou by sme chceli byť, no v skutočnosti nie sme. „Schopnosť byť sám sebou pritom nesie so sebou tak pozitívne okolnosti, ako aj tie negatívne, ktoré k životu patria tiež,“ upozorňuje psychologička Mgr. Veronika Lištvanová z platformy ksebe.sk. Chaos, únava, slzy, hádky sa nám však na sociálnu sieť nehodia. Z online sveta sa tak pomaly vytráca pravosť. A s ňou aj kus nás. Odborníci hovoria o jave zvanom „idealizované online ja“ – čím väčší je rozdiel medzi ním a naším skutočným životom, tým hlbšia býva naša frustrácia. „Je za tým túžba byť niekým, kým nie sme. Keďže po tom veľmi túžime, tak si to aspoň umelo vytvoríme. Lenže potom môže prísť sklamanie – zo seba samých. Z toho, že si neveríme natoľko, aby sme sa ukázali aj so svojimi nie úplne vydarenými momentmi,“ dodáva psychologička.
KEĎ ILÚZIA ZNIČÍ REALITU…
Život influencerky Sophie Gradon z Veľkej Británie bol navonok perfektný – sláva, krása, úspech. Na sociálnych sieťach ju obdivovali státisíce ľudí. No v súkromí bojovala s úzkosťami a depresiami. V roku 2018 nakoniec spáchala samovraždu. O niekoľko týždňov neskôr jej partner urobil to isté. 19-ročná influencerka z Austrálie Lily Bowman priznala, že jej „dokonalé“ fotky z pláže vznikali počas depresívnych epizód, keď celé dni nejedla a nespala. Po pokuse o samovraždu absolvovala psychiatrickú liečbu a dnes verejne hovorí o tlaku sociálnych sietí. Podobný príbeh sa odohral aj v Česku. Influencerka a modelka Lucia K (meno bolo v médiách zmenené) priznala, že dlhé mesiace žila „dvojitý život“ – na instagrame žiarila, no doma sa liečila z vyhorenia. „Najviac ma ničilo, že som mala pocit, že musím byť šťastná, aj keď som nevládala vstať z postele,“ opísala svoju vtedajšiu realitu. 23-ročný model a travel influencer Brandon Truaxe mal na instagrame státisíce sledovateľov, v skutočnosti však žil izolovane, v dlhoch a bez reálnych priateľstiev. Nie náhodou jeho smrť pri páde z výšky vyšetrovala polícia ako samovraždu. Aj na Slovensku máme, žiaľ, smutné príbehy. Mladá Košičanka skončila na psychiatrii po tom, čo sa jej zrútilo celé sebavedomie, keď partner priznal, že jej „instagramový život“ nezvláda, a vzťah ukončil. Priznala, že strávila denne 7 – 9 hodín na sociálnych sieťach a mala pocit, že v realite nemá hodnotu. Tieto príbehy nie sú výnimkou, ale extrémnymi dôsledkami fenoménu, ktorý sa týka nás všetkých – žijeme život na efekt, nie pre seba.
STRÁCAME SCHOPNOSŤ PREŽÍVAŤ PRÍTOMNOSŤ
Podľa výskumu publikovaného v Journal of Social and Clinical Psychology ľudia, ktorí trávili viac ako dve hodiny denne na sociálnych sieťach, vykazovali výrazne vyššiu mieru depresívnych symptómov a osamelosti. Aj v slovenských prieskumoch až 41 percent tínedžerov priznáva, že ich život „nie je taký dokonalý ako na sociálnych sieťach“, no napriek tomu sa cítia nútení vytvárať ilúziu šťastia. „Túžba po uznaní je prirodzená v každom veku, a ak ju nemáme naplnenú v reálnom živote, skĺz-neme do online sveta, ktorý nám ju dá rýchlejšie a silnejšie,“ podotýka psychologička s tým, že čím viac žijeme vo virtuálnej bublinke, tým viac nám uniká skutočný život.
„Chaos, únava, slzy a hádky sa nám na sociálnu sieť nehodia. Z online sveta sa tak pomaly vytráca pravosť.“
DÁ SA ŽIŤ BEZ SOCIÁLNYCH SIETÍ?
Nejde pritom len o našu psychiku, ale aj o vzťahy. „Môžeme nadobudnúť pocit, že náš partner nie je taký, akého sme chceli, že naša rodina nie je dosť skvelá – lebo nechodíme na dovolenky alebo nemáme veľké oslavy ako tí, čo ich ukazujú na sociálnych sieťach,“ hovorí psychologička. Výsledkom tak môže byť nespokojnosť, ktorá nemá oporu v realite, ale len v ilúzii. Práve tu vzniká najväčšie riziko: porovnávame svoj „backstage“ so starostlivo zostrihaným „highlight reel“ iných. A cítime sa menejcenní. Nedostatoční. Prázdni. „Časom môže pokojne táto frustrácia prerásť aj do depresie, najmä ak sa človek nachádza v náročnejšom životnom období,“ hovorí psychologička, podľa ktorej naháňaním „lajkov“ riskujeme stratu pocitu vlastnej hodnoty, užitočnosti a radosti. „Namiesto snahy všetko rýchlo zachytiť na sociálnu sieť by sme sa mali sústrediť na danú chvíľu, naplno si ju vychutnať, vnímať svoje prežívanie a emócie,“ radí. Dá sa však žiť bez sociálnych sietí? „Kľúčové je naučiť sa ich používať vedome. Nastaviť si hranice. Nenechať sa nimi pohltiť,“ ponúka riešenie Lištvanová, ktorá zároveň pripomína, že stačí aj drobná zmena – znížiť čas strávený pri displeji mobilu, prestať sledovať profily, ktoré v nás vyvolávajú pocity nedostatočnosti, a namiesto nich venovať čas aktivitám, ktoré nás napĺňajú v realite. A hlavne: naučiť sa vážiť si prítomnosť. „Včerajšok je história, zajtrajšok je záhada a dnešok je dar. Skúsme si tento dar strážiť – je len náš a je len na nás, s kým ho chceme zdieľať,“ uzatvára odborníčka.
TVOJ PSYCHOLÓG _ TVOJA CESTA K ZMENE! Vyber si zo starostlivo overených odborníkov na www.ksebe.sk
Foto: Unsplash
