O mentálnej anorexii, teda poruche príjmu potravy, ste už asi počuli. Existuje však aj sexuálna anorexia. O akú poruchu ide a aké sú možnosti liečby, vysvetľuje psychologička a sexuologička Laura Janáčková.
Severoamerický vedec Patrick Cannes označil za sexuálnu anorexiu enormne nízky záujem o sex, pri ktorom osoba nevyhľadáva sexuálne radovánky, hoci by bola sexu schopná úplne bez problémov. Sexuálnu anorexiu môžeme preložiť ako stratu sexuálnej túžby. Nejde o chvíľkový stav. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o poruchu zaradenú medzi sexuálne dysfunkcie. Tento nedostatok záujmu o sex môže byť spôsobený zdravotnými alebo organickými poruchami – napríklad hormonálnymi poruchami alebo obličkovou nedostatočnosťou a podobne, užívaním niektorých liekov, ale aj psychickými príčinami. Práve s tými sa odborníci stretávajú najčastejšie.
Nedávno prišla ku mne do ordinácie tridsaťštyriročná žena, ktorá žije desať rokov v manželstve a má deväťročné dieťa. Počas tehotenstva pribrala štrnásť kilogramov, ktorých sa nemôže zbaviť. Čo ju však trápi najviac, je manželova nevera. Sama sa však so svojím mužom nemilovala od siedmeho mesiaca tehotenstva. Nevie, čo sa stalo, ale o sex úplne stratila záujem a dokonca vníma ako veľmi nepríjemné, keď sa jej manžel pokúša dotýkať, čo už vlastne ani nerobí. Sex jej vôbec nechýba a nemasturbuje. Naopak, každá zmienka o ňom v nej vzbudzuje odpor a vyvoláva pocit hnusu. Manžel uvažuje o rozvode, ktorý však ona kvôli synovi nechce, preto sa rozhodla svoj problém riešiť.
Medzi najčastejšie psychické príčiny sexuálnej anorexie patria nízke sebavedomie, depresia, neprijatie seba samého a svojho tela, úzkosť, nevyhovujúci partnerský vzťah, ale dôvodom môže byť aj sexuálne zneužitie. Pri rozvoji tohto stavu môže zohrať svoju rolu aj sexuálna nuda. Jeden päťdesiatštyriročný muž mi kedysi povedal, že už sú to tri roky, čo sa „odhlásil“ zo sexuálneho života, pretože ho partnerka nepriťahuje – milovanie s ňou po tých rokoch pre neho prestalo byť príťažlivé. Rutina v sexe môže niekedy viesť k únave a znechuteniu, ktoré vyvolávajú zníženie sexuálnej apetencie a aj absolútny nezáujem o sex.
Nechuť na sex býva spojená s individuálnymi skúsenosťami, ktoré sú často neprenosné a pre ostatných ťažko pochopiteľné. Takmer nikdy však strata sexuálnych potrieb nie je spôsobená iba jednou príčinou. Faktory, ktoré sa na nej podieľajú, bývajú často podporené aj nejakým hormonálnym problémom. Aj stres môže viesť pomalým a postupným spôsobom ku strate libida. Príčina je v poklese hladiny testosterónu, ktorý ovplyvňuje sexuálnu túžbu. Okrem toho stres vyvoláva zvýšenie hladiny kortizónu, ktorý tlmí väčšinu funkcií organizmu vrátane sexuálnej a reprodukčnej.
Stratou sexuálnej túžby môžu byť postihnutí muži i ženy, ale vo väčšine prípadov ide o ženy. Niektoré výskumy uvádzajú, že táto porucha postihuje až 40 % žien a 30 % mužov. Sexuálna nechuť nie je problém iba sám o sebe, je to aj známka toho, že niečo nefunguje správne. Preto liečba tejto dysfunkcie patrí do rúk viacerých odborníkov – sexuológa, endokrinológa alebo psychológa zameraného na ľudskú sexualitu. V rámci terapie je možné odporučiť aj prácu na zlepšení sebapoňatia a sebavedomia – človek by sa predovšetkým mal snažiť nebyť závislý od partnera. Tento stav totiž vedie k úzkosti, ktorá neumožňuje prežívanie sexu naplno a bez zábran. Závislý partner sa zároveň stáva pre druhého menej atraktívny. Ďalším možným riešením je párová terapia a otvorená komunikácia o probléme – ujasnenie si, čo je obom príjemné a čo nie, čo druhý potrebuje a aké dôležité je dosiahnutie obojstranne uspokojivého sexuálneho vzťahu. Hľadanie erotogénnych zón a zdokonalenie v rámci milostnej predohry potom môže byť v rámci rekonvalescencie súčasťou terapie sexuálnym nácvikom.
foto: Unsplash
