Už rímske právo poznalo zásadu – matka je istá, kým otec je neistý. Dnešné možnosti medicíny akurát vniesli pochybnosti už aj do materstva, na neistote otcov však ani po tisícročiach nič nezmenili. Len im dali šancu si to vedecky overiť. A podľa štatistík sa takmer tretina z tých, ktorí pochybujú o svojom otcovstve, nakoniec naozaj nemýli. Ako však s týmto zistením podľa psychiatričky MUDr. Danice Caisovej potom naložiť?
Má šancu rodič či potomok cítiť alebo akokoľvek vnímať, že medzi nimi nie je pokrvné puto? Alebo vzťah a city nie sú otázkou DNA?
Povedala by som, že to nie je možné. Ak by sme si totiž dokázali byť istí, že dieťa je moje, respektíve naše, nebolo by vôbec potrebné robiť testy, jednoducho by sme to vedeli či cítili. Pochybnosti väčšinou nevzniknú, ak sa dieťa a rodič podobá natoľko, že je táto podoba nezameniteľná. Ani to, že to tak nie je, však nie je dôvodom na pochybnosti.
Stretli ste sa s tým, že o tom zapochyboval problémový potomok, ktorému nešlo do hlavy, že nedokáže byť úspešný ako otec?
To je veľmi zriedkavé. V prípade, o ktorom sa rozprávame, bol otec obetavý, nápomocný, starostlivý, platiaci dlžoby, pomáhajúci, kým syn sa nevmestil do kože, napriek tomu nemal potrebu overovať si otcovstvo. Pritom v takýchto situáciách sú to spravidla otcovia, ktorí žiadajú test DNA, neveriac, že by ich dieťa mohlo byť také nevydarené.
Mizne potom so zistením pravdy a so sklamaním aj láska rodiča k dieťaťu, ktoré nie je jeho? Alebo majú šancu svoj vzťah zachrániť, aj keď test odhalí, že syn nie je syn a otec nie je otec?
Sú to citovo, psychicky aj ľudsky veľmi náročné situácie a vždy je otázkou, či to tí dvaja muži ustoja, aj keď na rokoch, ktoré spolu strávili, a na tom, čo spolu prežili, pozitívnom či negatívnom, to nič nemení. Pred akýmkoľvek rozhodnutím by však po takomto vážnom zistení mali zainteresované strany najmä vychladnúť. Tvrdé slová, obviňovanie či urážky totiž môžu zabrániť, aby sa dal vzťah alebo aspoň to, čo z neho zostalo, ešte niekedy zreštaurovať. Rozprávame sa však o situácii, keď bol potomok celý život samý problém. Čisto hypoteticky, bol by ako „kukučie vajce“ vnímaný aj vydarený, úspešný syn, na ktorého by bol otec hrdý?
„Je pochopiteľné, že muž, ktorý zistí, že jeho dieťa nie je jeho, sa cíti oklamaný, sklamaný a nešťastný, ale to, že spáli všetky mosty, ho neurobí ani spokojnejším, ani veselším.“
V tom prvom prípade je to určite pravdepodobnejšie. Čo však môže byť motiváciou žien dostať partnera do takejto situácie?
Na prvý pohľad to môže znieť ako nemožné, ale mnohé ženy, ktoré sa ocitnú v tejto pozícii, naozaj nemusia vedieť určiť, kto je otec. V minulosti sa otcovstvo vylučovalo. Ak mala žena v priebehu niekoľkých dní pohlavný styk s viacerými mužmi a ani jeden z nich nebol z otcovstva vylúčený, bol za otca uznaný ten muž, ktorého potvrdila ona. Samozrejme, v ideálnej situácii by mala žena sama požiadať o test DNA. Môžu byť však okolnosti, ktoré jej v tom bránia. A často to nie sú len psychologické faktory, ale aj strach. Pretože žena sa priznaním vystavuje riziku, že muž zabije dieťa aj ju.
Vníma to ako klamstvo? Alebo dokáže presvedčiť aj samu seba, že je to tak, ako tvrdí, a potom odmieta aj vedecky potvrdené výsledky testov?
To, že žena hľadá pre svojho potomka toho najperspektívnejšieho otca, je jednoducho prírodný zákon. Akokoľvek to znie pre mužov nespravodlivo. Nakoniec už len fakt, že žena vždy vie, ktoré dieťa je jej, kým muž nie, vytvára medzi nimi prirodzene nerovnovážnu situáciu. Navyše nie je možné vylúčiť ani to, že existujú ženy, ktoré otehotneli kurióznym spôsobom. To, že je to veľmi ojedinelé, neznamená, že je to nemožné. A žena vtedy nemá šancu dokázať vernosť. Dôkazy sa dajú totiž nájsť len o nevere.
Samozrejme. Aj keď asi častejšími dôvodmi nečakaného zistenia, že muž vychováva dieťa, ktoré nie je jeho, sú tie prozaickejšie dôvody. Čo prežíva muž, keď sa takúto informáciu dozvie po desiatkach rokov? Ako naložiť s pocitom, že bol roky podvádzaný, že mu doslova niekto ukradol život?
Žiadne jednoduché a rýchle riešenia na to neexistujú. Je pochopiteľné, že sa cíti oklamaný, sklamaný a nešťastný, ale to, že spáli všetky mosty, ho neurobí ani spokojnejším, ani veselším. Preto ak je aspoň trochu nádeje na obnovenie vzťahov v rodine, treba sa o to pokúsiť s pomocou skúseného odborníka. Môže to zainteresovaným priniesť prekvapujúce zistenia o nich samých.
Foto: Unsplash.com
