Šikana sa občas zamieňa s pojmom podpichovanie, ktoré je medzi deťmi bežnou zábavou. Deti spolu prostredníctvom podpichovania komunikujú, navzájom sa zbližujú, poznávajú. Problém nastáva v okamihu, kedy je pre jedného toto doberanie normálne, bežné, ale pre druhého už neprijateľné. Dieťa sa cíti byť urážané a ponižované.
Rozlišujeme priamu a nepriamu šikanu.Priama šikana sa deje v priamom kontakte. Prejavuje sa násilím, ktoré môže pôsobiť fyzickú bolesť, viesť k poškodzovaniu osobných vecí šikanovaného, k núteniu, aby sa obnažoval, niečo vypil alebo zjedol. Sem patria i nadávky, slovné napádanie, výsmech, urážanie najbližších členov rodiny atď. V nepriamej šikane ide predovšetkým o sociálnu izoláciu – šikanovaný je vylučovaný zo skupiny svojich vrstovníkov. Obeť sa nezapája do komunikácie s ostatnými, je prehliadaná. Táto šikana nezanecháva žiadne vonkajšie šrámy, ale psychické zranenia, ktoré sa dajú ťažko liečiť. Šikanovanie často naberá na intenzite. Záleží len na tom, do akého štádia okolie obete nechá šikanu zájsť. A tu už nehrajú rolu len vrstovníci, ale i rodičia a učitelia.
Šikana patrí medzi závažné celospoločenské problémy. Je to nebezpečný sociálno-patologický jav, ktorý charakterizuje opakované obťažovanie či ubližovanie niekomu, kto sa nedokáže brániť.
Ako ju rozpoznať v prostredí domova?
Odhaliť šikanu nie je jednoduché, rodičom by jednako len mohli viac napovedať tieto indície: neštandardné správanie alebo vzhľad dieťaťa, ktoré sa bojí ísť ráno do školy a dáva prednosť záškoláctvu, trpí opakovanými bolesťami hlavy či brucha, zhoršuje sa jeho prospech. Dieťa sa vracia zo školy neskoro domov, je zašpinené, má poškodené šaty, po tele modriny alebo odreniny, ktorých pôvod nedokáže vierohodne vysvetliť, trápia ho nočné mory, má často smutnú náladu, stráca peniaze i osobné veci. Príčiny šikany bývajú rôzne. Jej obeťou sa môže stať ktokoľvek, kto sa odlišuje od ostatných, napríklad farbou pleti, tým, že je slabý a neobratný, obézny, má akýkoľvek hendikep, je sociálne znevýhodnený – neoblieka sa podľa poslednej módy, nemá tablet, supermoderný telefón.
Šikanovaný sa od kolektívu môže odlišovať i psychicky, a to tak, že nie je v kolektíve obľúbený, nedokáže ostatných zaujať, zabaviť ich.
Rola výchovného poradcu
Iný príklad z praxe dokladá, ako možno predísť možnej šikane. Ako výchovnú poradkyňu školy ma oslovila triedna učiteľka druhého ročníka, ktorá ma požiadala, aby som prešetrila čudné správanie nového žiaka, ktorý nastúpil na začiatku školského roku do jej triedy. Žiak sa s ostatnými študentmi nebavil, cez prestávky len počúval hudbu zo slúchadiel. Keď som sa pýtala ostatných vyučujúcich, ktorí učia v danej triede, ako sa žiak prejavuje na ich hodinách, zistila som, že prestávky trávi sám na chodbe a že si spolužiakov vôbec nevšíma. Z odpovedí tiež vyplynulo, že sa len minimálne zapája do činnosti na vyučovaní.
Pozvala som si teda tohto žiaka na individuálny pohovor a očakávala, že sa mi zverí. On však tvrdil, že so svojimi vrstovníkmi nemá problémy a že je zvyknutý starať sa len sám o seba. Vybrala som si z triedy náhodne niekoľko žiakov, ktorí sa zhodli na tom, že ich spolužiak nie je v kolektíve obľúbený, dokonca boli presvedčení o tom, že nimi opovrhuje, že ich prehliada. Svoj názor zdôvodňovali tým, že nereaguje na ich otázky a nebaví sa s nimi. Pozvala som si žiaka na ďalší pohovor a pýtala sa ho, prečo svojim spolužiakom neodpovedá ani si ich nevšíma. Žiak opäť tvrdil, že si vystačí sám, že sa nepotrebuje baviť s ostatnými. Pokúšala som sa mu vysvetliť, že by mal svoje správanie prispôsobiť kolektívu v triede, že jeho spolužiaci v prvom ročníku absolvovali adaptačný kurz, na ktorom si nastolili určité pravidlá správania a konania, ktoré v triede fungujú, že však tieto pravidlá narúša a ostatní žiaci sa s tým nedokážu vyrovnať.
V nasledujúcich dňoch som si do školy pozvala žiakových rodičov a hovorila s nimi o správaní ich syna v kolektíve a o jeho prístupe k výučbe. Rodičia ma informovali o tom, že ich syn má problémy s adaptáciou na nové prostredie, spolužiakov i pedagógov. Dozvedela som sa, že počas svojej školskej dochádzky už musel vystriedať štyri školy, pretože sa rodičia sťahovali za prácou. Nakoniec sme sa s rodičmi dohodli na niekoľkých pravidlách, ktoré bude ich syn v triede dodržiavať. Aj študent pristúpil na tieto pravidlá. Pozvala som si pedagógov, ktorí v triede vyučujú, a stanovili sme ďalší postup v triede. Triedna učiteľka potom s žiakmi diskutovala o medziľudských vzťahoch, umení komunikácie, strachu nachádzať nových priateľov a viazať sa na nich. Na hodinách občianskej výchovy sa preberali konflikty a ich dôsledky, rozvoj osobnosti a prevencia šikany. V triede sa po dvoch mesiacoch podarilo vytvoriť pozitívnu klímu.
I tento prípad dokazuje, že je vždy dôležité všímať si okolie a pozorovať odchýlku v správaní detí. Často tak možno zabrániť sociálno-patologickým javom, medzi ktoré patrí i šikana.
foto: Unsplash
