Žili v zabehaných, pomerne šťastných príbehoch, mali svojich rokmi preverených partnerov, pokojné domovy a celkom pohodlné vzťahy. Lenže potom prišla láska s veľkým L. A oni si museli vybrať. Rýchlo, takmer ihneď. Rozhodli sa pre zmenu, pre nový život. Lenže, ako sa to občas stáva, osudová láska sa premenila na osudovú chybu.
Na začiatku vyzeralo všetko tak nádejne. Opustili svojich partnerov a všetko stavili na kartu s tajným životným snom. A prvé dni im dali za pravdu. Zrazu dostal ich život iskru, novú náplň, všetko bolo akési naozajstné, no jednoducho ako prvý raz. A oni uverili, že sa na nich konečne usmialo skutočné životné šťastie. Že stretli lásku, ktorej sa v románoch hovorí osudová. Zatiaľ čo predtým nadväzovali vzťah týždne či mesiace, teraz sa v nich rozhorela vášeň doslova z minúty na minútu. Tá pravá láska na prvý pohľad. Taký silný pocit nemôže byť len taká náhoda. Toto musí byť pravda. Tak predsa chutí len naozajstný život. Preto sa bez mihnutia oka rozhodli spáliť všetky mosty. Odrezať minulosť a bezhlavo sa vrhnúť do budúcnosti. Lenže… Keď si o pár dní či týždňov zložili ružové okuliare, zistili hroznú pravdu. Toto nebol jackpot, ale trestuhodný omyl. Jednoducho veľký životný omyl, následky ktorého sa dajú len ťažko vyžehliť.
Láska ako z románu
Je to vlastne starý príbeh, ktorý poznáme z klasickej literatúry. Tak napríklad – Anna Karenina. Manželka bohatého a vplyvného štátneho úradníka žila v pokojnom blahobyte až do chvíle, keď stretla Vronského. Chvíľu odoláva, odmieta, ale potom sa osudová láska naplno rozhorela, Anna spálila všetky mosty, opustila manžela, a dokonca sa vzdala svojho syna. Lenže nový vzťah s Vronským nebol celkom ideálny a po pribúdajúcich hádkach ukončila zdeptaná Anna svoj život samovraždou. Napriek tomu, že Tolstoj napísal slávny román pred 140 rokmi, tragický príbeh stále priťahuje pozornosť čitateľov. Prináša totiž model osudovej voľby, ktorá nakoniec nevyšla. A podobné príbehy sa odohrávajú okolo nás aj dnes.
Život s veľkým Ž
Ako málo stačí a človek zbúra všetko, čo dlhé roky budoval. Pozná to aj tridsaťpäťročná Andrea, ktorá pred pár mesiacmi urobila najväčší omyl svojho života. Andrea pracuje pre malú divadelnú spoločnosť a má stabilný, celkom slušný príjem. A už deväť rokov žije s partnerom, ktorého spoznala pri jednom zájazde na Orave a ktorý sa za ňou neskôr presťahoval do Bratislavy. Pred rokom sa konečne zobrali a pomaly plánovali prvého potomka. Lenže do toho prišla úplne nevinná oslava. Jej brat oslavoval narodeniny a pozval Andreu spoločne s ďalšími priateľmi na večeru do reštaurácie. A práve tam jej padol do oka František, jeden z bratových spolupracovníkov. Párkrát sa na seba usmiali, bol by to len nevinný flirt, napokon, domov odišla so svojím manželom, lenže na druhý deň jej prišla na mobil textová správa. Nevinná, predsa ju však potešila. Mala v sebe taký zvláštny náboj, energiu, tajomné čaro. Odpovedala obratom, rovnako ako tajomný priateľ. Počas nasledujúcich dní nabrali esemesky na intenzite aj na naliehavosti obsahu. A zrazu zistila, že pohľady neboli to jediné, čo ju na novom priateľovi fascinovalo. František bol počerný, vysoký, štíhly a mal krásne, trochu smutné oči. Po dvoch dňoch si s ním dohovorila rande. Jej manžel bol práve mimo Bratislavu, a tak sa pohárik skončil celou fľašou, po ktorej nasledovala noc v milencovej garsónke. „Prvý raz v živote som sa bláznivo zamilovala. Prvý raz som jasne vedela, že František je ten pravý. Nikdy v živote som niečo podobné nezažila. Toto bol uragán, život s veľkým Ž,“ spomína Andrea. Bohužiaľ, dnes už vie, že všetko bolo úplne inak.
Keď prevážia emócie
Ešte kým budeme pokračovať v tomto veľmi poučnom prípade, dajme slovo psychologičke Marte Boučkovej. Prečo vlastne dochádza k niečomu podobnému, keď človek žije s príjemným partnerom a vlastne mu nič nechýba? Prečo sa doslova počas niekoľkých hodín môže roky budovaný vzťah rozsypať ako domček z karát? Na vine je nepomer medzi racionálnou a emocionálnou stránkou našich životov. „Netrpíte, máte sa dobre, zdanlivo vám nič nechýba. Keď však prevládne podobný stereotyp, ktorý je postavený na racionálnej rovine, keď ste rada, že muž je dobrý, nosí peniaze a poslúcha, ale emocionálna rovina nie je uspokojená a zdá sa, že spí, veľmi rýchlo môže dôjsť k podobnej situácii, keď sa pri nejakom náhodnom stretnutí zaktivizuje emotívna zložka osobnosti a totálne prevalcuje náš rozum. A potom ide všetko ostatné bokom, človek sa bláznivo zamiluje a neprijíma žiadne rozumné argumenty, vlastne ani nepočuje,“ vysvetľuje M. Boučková a dodáva, že k takému riešeniu majú sklony skôr ženy než muži. V takej chvíli je človek schopný odstrihnúť sa od svojho doterajšieho života a začať s novým partnerom celkom nový život. „Napriek tomu, že v červenej knižnici takéto príbehy dopadnú zväčša pozitívne, v reálnom živote to skôr narobí poriadny zmätok, ako by to ľuďom prinieslo šťastie,“ komentuje takzvané pálenie mostov Marta Boučková a dodáva, že sa to týka predovšetkým ľudí bez detí alebo už s odrastenými potomkami. Pokiaľ má žena doma malé deti, jednoducho za sebou nemôže spáliť všetky mosty.
Ako sa rodí hochštapler
Ale späť k nášmu príbehu. Udalosti nabrali kozmickú rýchlosť. O dva dni sa Andrea odsťahovala z domu a podala žiadosť o rozvod. A začala si užívať. „Všetci moji kamaráti mi hovorili, že žiarim šťastím. Stavila som na eso a verila, že tentoraz rozbijem bank,“ rozpráva Andrea. A vôbec jej vraj neprekážalo varovanie istého kamaráta, ktorý Františka poznal a snažil sa ju upozorniť na to, že nemá stále príjmy, často mení prácu a žije ako hochštapler. A strieda ženy. „Vôbec som mu neverila, bohužiaľ mal však pravdu,“ spomína Andrea. Trvalo jej päť mesiacov, kým na to prišla. Raz večer, práve vo chvíli, keď potrebovala odoslať mail, sa jej pokazil počítač. A pretože si myslela, že s Františkom nemajú medzi sebou žiadne tajnosti, otvorila si jeho počítač. Zalapala po dychu, keď sa jej na obrazovke otvorila erotická zoznamka. Len o niekoľko minút neskôr zistila, že František udržuje vzťah s niekoľkými milenkami a popri nich ešte využíva služby prostitútok. A v tej chvíli začala cítiť, že je zle. Teda, že všetko je zle.
Láska ako hra
Ešte kým sa dostaneme k rozuzleniu Andreinho príbehu, načrtneme druhý, v ktorom hlavnú rolu hrá muž. Volá sa Paľo, má dobré zamestnanie a krásnu partnerku. Veľa hodín trávi vo svojej práci, kde je šéfom veľkej skupiny ľudí, vo voľnom čase chodí na rôzne adrenalínové dovolenky. Jedna z nich ho doviedla do Álp, kde si v rámci manažérskeho „školenia“ tri dni užíval extrémne lyžovanie. A zhodou okolností tu stretol milú, vášnivú blondínku, s ktorou pretancoval prvú noc a premiloval tú druhú. Paľo nikdy nebol svojej priateľke celkom verný, ale všetky jeho „úlety“ sa skončili hneď na druhý deň ráno. Lenže tentoraz sa poriadne sa zamiloval. Chvíľu skúšal žiť dva životy, ale nešlo to. A tak po týždni utiekol od priateľky a odsťahoval sa do kamarátovej garsónky. Svojej priateľke nepovedal, že má niekoho iného, pretože ju nechcel raniť, a svoj odchod vysvetlil tým, že potrebuje byť nejaký čas sám. Našťastie. Po troch mesiacoch totiž zistil, že jeho milá má priateľa vo Francúzsku, za ktorého sa čoskoro vydá. A on bol len záskok, také rozlúčenie so slobodou. „Bola to rana, akú som v živote nezažil. Predstavte si, že ste do niekoho šialene zamilovaný a zistíte, že z jeho strany to bola len hra. Niekoľko týždňov som sa z toho nemohol spamätať, ale nakoniec to prebolelo,“ rozpráva Paľo. Našťastie, nespálil všetky mosty a mohol sa po čase vrátiť zase späť „domov“. Vlastne aj Andrein príbeh nakoniec dopadol relatívne dobre. Po všetkých peripetiách sa vrátila ku svojmu prvému mužovi, ktorý jej nakoniec osudový „úlet“ odpustil. Takže oproti Anne Karenine, ktorá v zúfalstve skočila pod vlak, vlastne obidva naše príbehy skončili aspoň čiastočným happy endom. Tak to však nemusí vždy dopadnúť.
„Emócie všeobecne môžu byť zradné. Stačí, keď sa prepne gombík z polohy racionálnej do polohy emočnej a môže byť zle. V takom prípade sú všetky argumenty zbytočné. A zaujímavé je, že zatiaľ čo negatívne emócie sa dajú v podstate kontrolovať, pozitívne emócie, medzi ktoré patrí aj vášnivá zamilovanosť, sa jednoducho nedajú kontrolovať. Keď sa niekto bláznivo zamiluje, nezaujíma ho nič iné, len to, ako byť s tým dotyčným, zatiaľ čo akékoľvek konvencie či morálka sú v tej chvíli až na druhej koľaji. A nedá sa to odsudzovať, pretože taký silný cit prebije všetko ostatné. Navyše, väčšina z nás podobné zamilovanie raz či dvakrát v živote zažije. A potom už záleží len na šťastí, či sa zamilujete do toho pravého v správnej chvíli,“ komentuje doktorka Boučková dočasnú nadvládu ľudských emócií nad naším mysliacim ja.
foto: Unsplash
