Najčastejšie sa vraj milujú Gréci a najmenej spokojní so svojím sexuálnym životom sú Japonci. Naše posteľné zvyklosti do veľkej miery ovplyvňuje spoločnosť okolo nás, miera bohatstva a kultúra, v ktorej žijeme. Aj najviac prudérne spoločenstvá však ukazujú, že príroda si nakoniec svoju cestu nájde.
Naša sexualita je jednou z najzaujímavejších, ale aj najmenej preskúmaných oblastí ľudského prežívania. Dôvodom je, že výskumníkom ich prácu veľmi neuľahčujeme, odpovede na otázky o sexe príliš často prikrášľujeme. Nevieme napríklad, či počet sexuálnych partnerov respondenta je objektívne číslo alebo vyjadrenie jeho želaní. Ak už aj nejaké reprezentatívne prieskumy vzniknú, je ťažké ich medzinárodne porovnávať napríklad kvôli rôznej metodike.
Celosvetovo najreprezentatívnejšie prieskumy pochádzajú od výrobcu kondómov Durex, ktorý v rámci svojho marketingu urobil niekoľko štúdií o sexuálnom správaní ľudí. Podľa jednej z nich si najčastejšie užívajú posteľné radovánky Gréci. S priemerom 164 sexov ročne sa svojim partnerom venujú takmer každý druhý deň. Minimálne raz za týždeň má sex šesť zo siedmich dospelých Grékov. Nečudo, že Gréci sa umiestnili na vysokých priečkach, čo sa týka všeobecnej spokojnosti so svojím sexuálnym životom. Naopak, spokojnosť so svojím sexuálnym životom pociťuje len niečo vyše štvrtina Japoncov, sex aspoň raz za týždeň si podľa prieskumu užíva 38 percent z nich.
V žiadnej zo štúdií nefiguruje Slovensko. Z maďarských, rakúskych či českých údajov však vyplýva, že so sexom v našom regióne začíname pomerne skoro, priemerne v sedemnástich rokoch. O niečo skôr ako u nás začínajú sexuálne žiť obyvatelia Južnej Ameriky, o niečo neskôr ako my sa prvýkrát zbližujú Severoameričania. Pozoruhodné je, ako neskoro začínajú s milovaním národy Ázie – väčšinou je to po dvadsiatke, v Malajzii je dokonca priemerný vek prvého sexu 23,8 roka.
Prieskumy výrobcu kondómov narazili aj na jeden nelichotivý fakt o stredoeurópskych mužoch. Ide o takzvanú „orgazmovú medzeru“ – rozdiel v percente mužov a žien, ktoré pri sexe dosahujú vyvrcholenie. Najnižšiu odchýlku zaznamenali v africkej Nigérii, kde sú opýtaní mi mochodom veľmi spokojní so svojimi sexuálnymi životmi. Čím viac sa blížime k našim zemepisným šírkam, tým sa medzera rozširuje – v našom regióne je rozdiel v dosahovaní mužských a ženských orgazmov na úrovni znepokojivých 40 až 50 percent. Zlou správou je, že podobná situácia je vo väčšine európskych krajín, v Rusku, USA aj Kanade. V prípade neuspokojivého sexuálneho života tak môže slovenským ženám pomôcť pomerne neortodoxná rada – nájsť si afrického milenca.
Kultúrne a ekonomické faktory významne vstupujú do toho, ako našu sexualitu prežívame. V horských nepálskych kmeňoch ženy spávajú aj s bratmi svojich manželov. Nejasnosť otcovstva zabraňuje kúskovaniu a deleniu miestnych políčok pri dedení.
S naším sexuálnym správaním do istej miery súvisí aj to, ako si vyberáme partnera. V našich podmienkach je bežné, že pred vstupom do manželstva „randíme“, spoznávame sa aj po fyzickej stránke. Šesť z desiatich párov na svete však aj v súčasnosti vstupuje do vopred dohodnutých manželstiev, o ktorých rozhodujú rodičia či iní členovia rodiny. Ukazuje sa, že príroda býva silnejšia ako kultúrne a spoločenské normy. Príkladom je inštitút krátkodobých manželstiev, ktorým arabské či iránske páry obchádzajú prísne pravidlá islamu o mimomanželskom sexe.
Na najľudnatejšom indonézskom ostrove Jáva je hora Kemukus, kam podľa legen dy ušiel starodávny princ so svojou nevlastnou matkou. Prenasledovatelia ich dostihli a zabili pri nedokonanom akte. Už stovky rokov sa na kopci každých tridsaťpäť dní koná ceremónia Pon, počas ktorej sa cudzí ľudia oddávajú sexuálnym radovánkam v snahe dokončiť princovo „dielo“ a získať tak pozemské bohatstvo a šťastie. Tento fenomén samozrejme priťahuje množstvo ľudí, rozvinul sa sexturizmus aj sexbiznis. Napriek opakovaným snahám miestnych politikov aj konzervatívnych moslimských organizácií o zákaz týchto praktík sa ľudia na „sexkopci“ stretávajú už stovky rokov. Pretože príroda si cestu nájde.
Foto: Unsplash
