Priznajme si to: s erotickými snami sa občas v mysli pohráva každý z nás. Hra je tým zábavnejšia, že dovolené je úplne všetko. Stačí prekonať ostych. Oslovili sme šesť žien a pýtali sa ich, ako ony samy prekonali stud hovoriť o sexe a aké sú ich tajné erotické túžby. O čom všetkom môžu ženy snívať? A dávajú vôbec prednosť snívaniu pred skutočnosťou?
Katarína (34): Dala by som si trojku…
Hovoriť o sexe mi asi nikdy nerobilo zvláštne problémy. Samozrejme, že keď som bola v puberte, boli to skôr teoretické rozhovory, ale ani vtedy som sa veľmi nehanbila. Teda pred kamarátkami a svojimi láskami, s rodičmi to bolo horšie. Niežeby u nás v rodine bol sex tabu, ale nikdy sa nijako zvlášť nepreberal. A keď sa potom neskôr začala mama vypytovať na môj sexuálny život, už som nemala potrebu sa jej zverovať.
Mám pocit, že sex k životu jednoducho patrí a je zbytočné sa tváriť, že ide o niečo „neslušné“. Pokiaľ ide o komunikáciu o sexe, som vlastne celkom otvorená. Dokážem sa s partnerom baviť o svojich prianiach a predstavách. Pripadá mi, že pokiaľ nepožiadam o to, čo by som rada chcela, ťažko to môj partner sám spozná. Myslím si, že rozhovory o sexe ku vzťahu jednoducho patria a je zle, keď dvaja mlčia o takej dôležitej téme.
To, čo som chcela vyskúšať, už som skúsila. A boli to skúsenosti natoľko príjemné, že by som sa nebránila prežiť ich znova. Jediné, čo som si zatiaľ nesplnila, a čomu by som sa nebránila, je švédska trojka. Vzrušuje ma predstava, že sa mi venujú dvaja muži a robia všetko pre to, aby som bola spokojná. Navyše milujem uspokojovať muža orálne až do konca a s jedným mužom to znamená chvíľu si počkať, než bude schopný pokračovať ďalej. V prípade švédskej trojky tento drobný problém odpadá. Zatiaľ sa ale nenaskytla príležitosť, že by som stretla dvoch mužov, ktorí by ma priťahovali a zároveň boli dosť otvorení a išli do toho…
Petra (42): Bolo to skvelé, opakovať!
Hanbiť som sa prestala zrejme tak dávno, že už si to ani veľmi nepamätám. Skoro som zistila, že „nehanbiť sa hovoriť o sexe“ je obrovská devíza, ktorá mi môže uľahčiť mnoho situácií. Vlastne to pre mňa bol taký obranný mechanizmus. Často sa mi ako mladému dievčaťu stávalo, že som narazila na pánov, ktorí si mysleli, že privádzať mladé dievča do rozpakov dvojzmyselnými narážkami a korenistými vtipmi bude zábava. No, bývalo to veľmi vtipné, ale inak, než si oni mysleli. To ja som sa kráľovsky bavila a miesto červených líčok som mala šibalský úsmev.
Vždy som vedela dať najavo, čo si myslím o sexe a veciach okolo, čo mi veľmi pomáhalo. Navyše, teraz som už vo veku, kedy odo mňa nevinnosť rozhodne nikto nečaká, a tak by bol stud skôr na škodu. Hanbiť sa hovoriť o sexe je pre mňa aj profesijne dosť kontraproduktívne. Rada o sexe píšem a ľudia to radi čítajú, takže by som bola sama proti sebe, keby som sa vyhýbala sexuálnym témam. Práve sex pomohol lepšie predávať moje diela, pretože iní autori sa mu vyhýbali.
Pravdou je, že ja sama som vo svojom živote všeličo vyskúšala, a tak, keby som si chcela vyskúšať niečo skutočne nové, musela by som pátrať v skutočných extrémoch, do ktorých sa mi azda ani nechce. Vo fantázii nič nebolí a ani nič nie je nechutné, ale skutočnosť je celkom iná. Bolo by veľmi fajn, keby som si niektoré svoje zážitky mohla zopakovať s dokonalejším obsadením a v lepších kulisách. Rada by som podnikla takú menšiu cestu časom a znovu sa pozrela do svojej erotickej minulosti. Myslím, že „po druhýkrát“ by také zážitky boli jednoducho perfektné.
Anna (29): Chcem sex bez bolesti
Vyrástla som v prostredí, kde bol sex absolútne tabu. Toto slovo predo mnou rodičia nikdy nahlas nevyslovili. V puberte som sa tak veľmi hanbila a čokoľvek, čo súviselo so sexom, ma strašne lákalo a pritom mi naháňalo hrôzu. Navyše som skoro od prvej menštruácie mala pravidelne veľmi silné bolesti, a to vlastne kedykoľvek, nehovoriac o sexe. Pritom mi nikto veľmi neveril a ja som sa radšej so svojím trápením uzatvárala do seba.
Trvalo niekoľko rokov, než som sa dozvedela, že za bolesti nemôžem ja, ale choroba. Patrím k mnohým ženám, ktoré ochoreli na endometriózu. A práve bolesť pri sexe je jedným z najčastejších príznakov.
Bude to asi zvláštne, ale prestala som sa hanbiť hovoriť o sexe až v gynekologickej ordinácii. Došlo mi, že pokiaľ nebudem s lekármi hovoriť o tom, ako sa cítim, ťažko budú schopní mi pomôcť. A tak som strácala ostych a začala hovoriť aj o tom, ako sa cítim pri sexe. Raz mi dokonca doktorka nakreslila, aké polohy sú vhodné vzhľadom na môj stav. Vtedy som na ňu pozerala ako „vyoraná myš“, ale nakoniec som jej bola veľmi vďačná.
Rovnako pomaly mizol aj môj ostych pred partnerom. Prvému chlapcovi som nielen nedokázala, ale ani nechcela nič povedať a hlúpo som čakala, že na všetko príde sám. Teraz som už oveľa istejšia a tiež otvorenejšia. A čo by som si priala? Vlastne nemám žiadnu tajnú túžbu. Možno som príliš konzervatívna, alebo mi „len“ stačí „normálny“ sex bez väčších extrémov. Aj keď jedno želanie by som mala: aby som už nikdy nemusela pri sexe zažiť tú krutú a ohromujúcu bolesť.
Terézia (34): Zažila som veľa, chcem „normálny“ sex
Ostych sa v mojom slovníku nikdy nevyskytoval. Skôr som naopak vždy cítila, že moja sexualita je neobyčajne silná a omnoho silnejšia než u ostatných. Dokonca si pamätám, že som už ako malá mala erotické sny. Mohla som mať tak päť rokov, keď som sesternici vysvetľovala, ako si má „robiť dobre“.
Vyrástla som vo veľmi otvorenej rodine, kde nič ohľadom sexu nebolo tabu. Moji rodičia so mnou hovorili úplne otvorene, pre niekoho možno až príliš. Otec mal za sebou veľmi divokú mladosť a tak pokojne pri nedeľnom obede rozprával, čo všetko zažil a mama sa na tom len smiala… Asi aj preto som sa vôbec nehanbila, keď som mame povedala, že by som chcela mať s priateľom sex. Ona to vzala úplne normálne a zobrala ma ku svojmu gynekológovi po antikoncepciu.
Horšie bolo, že som dosť skoro začala cítiť, že ma láka sado-maso. V puberte som si pripadala iná a divná, pretože sa vtedy o ľuďoch s podobnými sklonmi hovorilo ako o úchylných, ktorí patria za mreže. Veľmi mi pomohlo, že som mohla čítať knihy od profesora Vondráčka, ktorý sa venoval sadomasochizmu. S realizáciou mojich predstáv to však bolo horšie, pretože chalani, s ktorými som chodila, sa hanbili omnoho viac než ja. Dokonca som na nich skúšala rôzne „narafičiť“ situácie, ktoré ma vzrušovali. No, bolo to často skôr trápne a smiešne.
Počas svojho sexuálneho života som si vyskúšala naozaj veľa. Viem, na čo sa používajú háky, biče, pokarhania alebo napríklad klietka. Za BDSM praktiky sa rozhodne nehanbím, aj keď od doby, čo mám malú dcéru, sa moja sexualita zmenila. Ako keby som prepla niekam inam.
Lenže tým, ako som bola otvorená a vyskúšala aj celkom extrémne zážitky, narazila som na to, že sa ma muži boja. Majú strach z mojich skúseností a obávajú sa toho, že mi už v posteli nemajú čo ponúknuť. Mám pocit, že keď budem chcieť partnera pre „normálny“ sexuálny život, je moje prianie ťažko splniteľné.
Nikola (25): Čakám na tajomného cudzinca
Sex je pre mňa rovnako prirodzený ako dýchanie a neviem si bez neho predstaviť svoj život. Sex je dnes všade, nech už sa pozerám na televíziu, alebo si otvorím nejaký časopis. Všade sú rady, ako na „to“. Ale iba máloktorý pár si v posteli vyhovuje hneď od začiatku, a preto je dôležité hovoriť o svojich prianiach. Pripadalo by mi zvláštne, keby sa niekto dnes tváril, že o sexe sa nehovorí nahlas alebo dokonca vôbec.
Moja mama to má rovnako a myslím, že práve vďaka nej sa nehanbím. Keď som bola v puberte, sama ma vzala k svojmu gynekológovi a povedala mi, že až budem potrebovať antikoncepciu, stačí povedať. Vďaka tomu, že bola taká, nehanbila som sa za ňou nikdy prísť. Vlastne dodnes spolu preberáme našich partnerov a navzájom si radíme.
Aj keď o svojom tajnom erotickom sne by som jej asi nepovedala. Vzrušuje ma predstava, že raz budem sama v bare a osloví ma príťažlivý chlap, z ktorého sa mi hneď podlomia kolená. Bude mať mužne široké ramená, prenikavý pohľad a hlavne pevný sexi zadok. Hneď od prvých okamihov to bude medzi nami iskriť tak, že sa neubránime pred vzájomnými ľahkými dotykmi. Keď mi navrhne, aby sme išli do hotela, súhlasím. Síce o ňom nič neviem, ale som taká vzrušená, že ma vôbec nezaujíma, koľko má rokov alebo kde pracuje. Nemusím nič predstierať a len si užívam…
Petra (19): Láka ma romantika na pláži
Mám pocit, že som sa ešte neprestala úplne hanbiť. Som dosť uzavretá a nerada hovorím o svojom osobnom živote. Keď počujem spolužiačky, ako spolu hovoria o tom, čo všetko vyskúšali, niekedy sa cítim aj nepríjemne. Mám pocit, že sa len jedna pred druhou vychvaľuje. Ale o tom sex predsa nie je. Nejde o žiadne preteky, v ktorých musíte vyhrať, a hlavne neviem, prečo by som niekomu mala hovoriť, ako prežívam orgazmus.
Rovnako tak mi pripadá, že dlhé rozhovory o sexe nemajú čo robiť ani v partnerskom vzťahu. Na druhej strane sa však nehanbím priateľovi názorne ukázať, čo sa mi páči. To, že nehovorím o sexe na verejnosti vôbec neznamená, že som v posteli hanblivá a odmietam skúšať nové veci.
Ja viem, že to bude znieť ako z hlúpeho romantického filmu, ale veľmi rada by som si vyskúšala sex na pláži. Páči sa mi predstava teplého letného večera, kedy sa s priateľom prechádzame po ľudoprázdnej pláži. More šumí, medzi nami to iskrí, začneme sa maznať, dotýkame sa stále intenzívnejšie, až sa pomilujeme… Je mi jasné, že skutočnosť ani nebude rovnako perfektná ako podľa filmových scenárov. Hercov netlačia žiadne kamienky, nemusia odvšadiaľ vytriasať piesok a ani im nehrozí, že ich niekto prichytí a z pláže vyženie. Zatiaľ som nemala možnosť splniť si svoj sen, a tak neviem, či nie je lepšie o sexe na pláži len snívať, ako ho zažiť „na vlastnej koži“.
foto: unsplash.com
