Tatiana Ondrejková: PODNIKAŤ SA DÁ AJ S MALÝMI DEŤMI

Od narodenia vraj bola tvrdohlavé dievča, ktoré keď si niečo zobralo do hlavy, išlo do toho hlava-nehlava a muselo to mať. Aj keby to mal byť najväčší vyhľadávač leteniek na Slovensku, ktorý dnes pôsobí na ďalších piatich trhoch, lebo presne to sa rodáčke z Hontianskych Nemiec Táni Ondrejkovej podarilo. „Vždy som totiž hľadala, ako sa niečo dá a nie, prečo a ako sa nedá.“

Keď sa detí pýtajú, čím chcú byť, väčšinou sa opa­kujú tie isté odpovede – od smetiara cez učiteľku po modelku. Neviem, či som niekedy počula, že by chcel byť niekto ako malý podnikateľom. Vy ste sa do podnikania pustili ako relatívne mladá, kedy vám to teda napadlo?

Prvý krok som asi urobila vo chvíli, keď som pocho­pila, že pre nikoho iného pracovať nebudem. Ako študentka som mala totiž tri nie veľmi dobré skú­senosti so šéfmi, zhodou okolností troma mužmi. Vtedy som si povedala, že ak oni dokážu byť úspešní s takýmto prístupom, potom ja môžem byť lepšia.

Úspech ale nie je maturitný predmet, ani sa nedá vyštudovať na vysokej škole. Vedeli ste napriek tomu, ako na to ísť, alebo ste robili aj chyby? A môže si ich človek vôbec dovoliť?

Prečo by nemohol? Aj úspešní podnikatelia robia chyby. To, čo ich odlišuje od neúspešných, je, že sa z nich poučia, neskrývajú ich pod stôl a nezatvá­rajú pred nimi dlho oči. Prosto im okamžite čelia. Chyby sú totiž veľmi cenné skúsenosti, kľúčové je nenechať sa nimi odradiť.

Mali ste to ako žena zložitejšie v tom, že ste si ako prvú museli zodpovedať otázku – či rodina alebo biznis?

Keďže som začala podnikať ako veľmi mladá, o de­ťoch a rodine som vtedy ešte absolútne nerozmýšľa­la. Dnes viem, že podnikať sa dá aj s malými deťmi, ale človek musí mať okolo seba ľudí, ktorí mu pomô­žu a podporia ho. Okrem bežných problémov sa to­tiž musí vyrovnať aj s tým, že o ňom bude okolie roz­právať, že je zlou matkou, lebo nie je s deťmi 24/7.

Materstvo si potom vyžaduje tuším ešte väčšiu odvahu ako podnikanie… Prišlo s myšlienkami na deti a rodinu automaticky? Kedy?

Už som mala úspešne vybudované a rozbehnuté viaceré spoločnosti. Bolo to približne okolo tri­dsiatky. Ale reálne sa mi podarilo nájsť partnera, s ktorým som si vedela predstaviť vychovávať deti, až keď som mala viac ako tridsaťpäť. Prvé dieťa som tak rodila ako štyridsaťdvaročná.

„Aj úspešní podnikatelia robia chyby. To, čo ich odlišuje od neúspešných, je, že sa z nich poučia, neskrývajú ich pod stôl a nezatvárajú pred nimi dlho oči.“

Mali ste pocit, že to bolo jednoduchšie, keďže vaše podnikanie už bolo zabehnuté? Alebo práve vtedy je to ešte ťažšie ako na začiatku?

Určite je ťažšie biznis udržať, ako ho rozbehnúť. Je oveľa jednoduchšie stať sa jednotkou na trhu za rok, ako byť ňou aj po pätnástich rokoch – navyše pri takom otvorenom trhu, ako je Európa, kde je nutné bojovať o klientovu pozornosť so spoloč­nosťami, ktoré začínali na oveľa väčších trhoch a mali teda úplne inú rozbehovú čiaru. S rastom spoločnosti navyše prichádzajú úplne iné problé­my, ako pri rozbehu a platí presne to, čo pri de­ťoch – malé deti, malé starosti, veľké deti – veľké starosti.

Je teda úspech vecou šťastia? Alebo máte pocit, že to držíte vo vlastných rukách?

Myslím si, že úspech v podnikaní má stopercentne v rukách podnikateľ. Šťastie príde, keď preň vytvo­rí príležitosti a je pripravený sa ho chytiť a využiť ho.

Keď to spočítam – udržať v rukách opraty firmy, šťastie, dve deti a ešte aj vzťah, to chce viac kon­čatín ako máte. Museli ste po založení rodiny – či už ako podnikateľka alebo mama – začať robiť kompromisy?

Ak ich robím, tak vždy spoločne s partnerom, nik-dy nie sama. Mám úžasného muža, s ktorým sa vieme rozprávať o všetkom, vieme si úplne všetko vydiskutovať a máme jeden pre druhého pochope­nie. Spolu si užívame nielen rodinu a chvíle s na­šimi deťmi, ktoré milujeme, ale zároveň spoločne riešime všetky pracovné a podnikateľské aktivity. Nemohla som si to vysnívať lepšie.

Napriek tomu, nikdy vás nedonútil biznis a zod­povednosť zaň rodinu odsunúť na druhé miesto?

Nie. Vždy je a bude na prvom mieste.

Nemáte pocit, že keby ste boli muž, množstvo z tohto by ste nemuseli riešiť a mali by ste to v biz-nise jednoduchšie?

Uvedomujem si, že ako žena pristupujem k niekto­rým veciam inak. Sme totiž oveľa empatickejšie ako muži, niektoré veci vnímame citlivejšie, a pre­to s tým musíme oveľa viac bojovať. Ale som pre­svedčená, že si každá žena, ktorá chce byť úspešná, svoju cestu nájde, aj keď nepochybujem, že sú stále oblasti, v ktorých to ženy majú výrazne ťažšie ako muži. Za seba však môžem povedať, že si nemys­lím, že by som sa musela pre úspech mojich spo­ločností narobiť viac, ako keby som bola muž.

„Nemyslím, že by som sa musela pre úspech mojich spoločností narobiť viac, ako keby som bola muž.“

Aj tým ste správnou inšpiráciou pre ďalšie pod­nikateľky… Bol to jeden z dôvodov, prečo ste sa rozhodli vstúpiť do televíznej Jamy levovej?

V prvom rade ju považujem za úžasný formát, ako odprezentovať šikovných ľudí na Slovensku, ich životné a podnikateľské príbehy a zároveň im dať šancu posunúť sa vpred tým, že získajú nielen fi­nančnú investíciu, ale najmä skúseného poradcu v osobe úspešného podnikateľa. V krajinách, kde je tento formát úspešný, to výrazne pomohlo posunúť startupové prostredie dopredu.

Tatiana Ondrejková je slovenská podnikateľka, investorka, spoluzakla­dateľka a CEO najväčšieho slovenského vyhľadá­vača leteniek Pelikan.sk. Pôsobí na šiestich trhoch. Spoluzaložila a prevádzkuje tiež úspešné e-com­merce obchody zamerané na módu.