Prezident USA sedí v Bielom dome, ale nie na pohodlnom kresle. Skrčený v kúte, pri stene, na zemi, sám. Nezvyčajná scéna zo seriálu House of Cards je prvotriednym opisom samoty – osamelosti šéfa, vodcu, veliteľa, manažérky. Pre ženu alebo muža vo vysokej funkcii je normálne trpieť pocitom osamelosti. Priznáva to všetkých sedemdesiat percent opýtaných na vedúcom poste. Samota patrí k moci; ale nepristane ani jednotlivcovi, ani firme, ktorú dotyčný vedie. Čo s ňou?
Ako reportérka som bola vždy členom redakcie, gangu s pocitom pospolitosti. V histórii kádrovania majú ženské časopisy záslužnú úlohu v tom, že ich majiteľov museli prinútiť do funkcie šéfa radu žien, ktoré by sa tam nielen netlačili, ale často by im vôbec nenapadlo chcieť šéfovať. Bola som jednou z nich. Keď ma majiteľ českej edície jedného medzinárodného časopisu predstavil americkému vedeniu, podrobne si ma overili a potom majiteľovi povedali, že ma v žiadnom prípade za šéfredaktorku nechcú. Majiteľ na mne ale trval (nemal nikoho iného), a tak sa dohodli na trojmesačnej skúšobnej lehote, a potom sa vraj uvidí. Už zo športu som musela Hearsta donútiť, aby priznal, že sa mýlil.
Prvé, čo som však mala urobiť, bolo prepustiť členov starej redakcie. Nepamätám sa, či ich bolo osem, šesť alebo dvanásť. Pamätám sa len, že som vypleštila oči, spanikárila; takto som si „šéfovanie“ nepredstavovala. Majiteľ sa ponúkol, že pokiaľ sa na to „necítim“, prepustí ich sám. Nechať ma prepustiť redakciu, ktorá ani nebola moja, bola veľmi silná káva. Ale pretože som ju dobrovoľne prehltla, majiteľ ma od toho dňa rešpektoval ako partnera. Zároveň som okamžite vedela, aká nová a pre mňa cudzia bude táto skúsenosť: v najťažších momentoch sa budem musieť rozhodovať sama a nebudem populárna. Počas troch mesiacov som premýšľala nie o tom, či bude o mňa záujem, ale či sama budem chcieť pokračovať a „byť šéfka“.
Rýchlo som však zistila, že majiteľ mal pravdu, keď ma lákal: „Budeš musieť používať mozgové bunky, o ktorých si ani nevedela, že ich máš.“ Ešte zaujímavejšie bolo objavovať v iných ľuďoch a dolovať z nich talent, o ktorom nemali ani šajnu. Takže čudesné talenty a často neprispôsobivé osobnosti zohrať do jedného celku, ktorý dokáže mesiac čo mesiac vyprodukovať časopis, za ktorý sú čitatelia ochotní platiť.
Keď mi mesiac pred pôrodom ponúkli viesť päť časopisov namiesto jedného, nebola som si istá, kto je väčší blázon: či majiteľ, ktorý bol rád, že som ponuku prijala, alebo ja, pretože som (na základe dôraznej rady mojej mamy) vôbec nenastúpila na materskú dovolenku. Mohla som si to dovoliť len z dvoch dôvodov: mala som vtedy dokonalý špičkový tím a okruh troch až štyroch spoľahlivých mentorov.
Troška teórie nezabije
Moc je vo zvieracej aj ľudskej spoločnosti meradlom úspechu. Avšak podstata moci a jej psychologický dopad spôsobujú pocity osamelosti. Business School Stanfordskej univerzity uverejnila štúdiu, ktorá osamelosť topmanažérov rozoberá a vysvetľuje, ako ovplyvňuje ich správanie. Moc napríklad mení spôsob, akým vnímame veľkorysosť ostatných. Začneme ľudí podozrievať, že sú nápomocní len preto, že tým sledujú osobný cieľ a u šéfa si polepšili. Čo je horšie, s touto podozrievavosťou sa automaticky spája neochota reagovať na veľkorysosť rovnakou mierou (ako je normálne medzi kolegami zvykom); manažér podozrieva podriadeného z vypočítavosti, a nielen že jeho ústretovosť neocení, ale začne si vytvárať odstup. Stane sa architektom vlastníctva citadely osamelosti.
Najzaujímavejšie je, že človek (platí to pre obe pohlavia), ktorý sa posunie na vedúcu funkciu, mení svoje správanie nielen voči kolegom, ale aj k vlastnej rodine. Počas môjho šéfovania bol môj partner na voľnej nohe. Až o niekoľko rokov neskôr, keď sa naše pozície premenili, som si všimla, aké stručné sú jeho telefonáty v priebehu dňa. Keď som si však vybavila, ako naše telefonáty vyzerali v období môjho šéfovania, musela som si priznať, že som bola nielen stručná, ale často aj úsečná. Pravdu povediac, tých niekoľko minút by som pokojne vypustila: aj tak sa večer uvidíme. Vôbec som si nepripúšťala myšlienku, že tá druhá strana potrebuje rozprávať; nie, mňa to nezaujímalo, efektívnosť v kancelárii som (bez najmenšej empatie) prenášala do osobného vzťahu. Naše manželstvo sa nerozpadlo len vďaka vyzretosti môjho partnera a preto, že ma na šéfredaktorovanie sám naviedol. So šéfovskou samotou a pochybnosťami mi však pomohli iní.
V najťažších momentoch sa musíte rozhodovať sami a často nepopulárne.
Traja – štyria múdri
Najmenej raz týždenne som sa s kočíkom vyšplhala na Kolibu, v reštaurácii som dojčila Elišku a zároveň konzultovala svoje pracovné zakopnutia, kotrmelce a saltá. Tí, s ktorými som konzultovala a prosila o radu, neboli z odboru. Nepotrebovala som riešiť detaily. Bolo však úžasne užitočné preberať rozhodnutia vo všeobecnej rovine, ktorá je pre všetkých topmanažérov podobná. A čo je najdôležitejšie, zbavila som sa pocitu, že som jediná, kto si pripadá sám, jediná, koho hlodajú pochybnosti.
Keď som potom žila v Anglicku, jedna manažérka, ktorá sa prepracovávala hierarchiou londýnskej inštitúcie, mi začala klásť podobné otázky, ktoré som kedysi ja kládla svojim mentorom. Bola som prekvapená nielen tým, že sa mojimi radami riadila, ale tešilo ma i to, že sa ozývala pravidelne a rýchlo postupovala k vysnívanému postu.
Môj ochranný krúžok vznikol náhodou. Ukazuje sa, že je to presne to, čo experti odporúčajú: každý topmanažér by mal mať (mimo organizácie, ktorú vedie) niekoho, s kým sa môže radiť, komu môže povedať o svojich obavách a tak zistiť, že jeho pocity a pochybnosti nie sú neobvyklé, nie sú známkou jeho zlyhania, majú riešenie. Spoločnosť, ktorá sa spolieha na ľudí a nie na robotov, sa nemôže vyhnúť každodennému zvládaniu iracionálnych a emocionálnych problémov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života každého zamestnanca. K úspešnému vedeniu a k efektívnej zmene nežiaduceho správania potrebuje mať boss správne pochopenie, musí rozumieť tomu, čo sa práve deje. Sú bohaté firmy, ktoré investujú do koučov svojich manažérov. Napríklad Eric Schmidt z Google si nemôže vynachváliť svojho kouča a to, ako mu pri každodennom vedení firmy pomáha. Negatívne pocity osamelosti ničia zdravie manažéra a zároveň poškodzujú firmu, ktorú vedie.
Pokiaľ nemáte peniaze na platenie kouča, nájdite si skúseného manažéra, ktorého osobnosť vám sedí a ktorého štýl obdivujete. Nebojte sa jeho alebo ju osloviť ako mentora, budete najskôr príjemne prekvapení. Dotyčnému bude lichotiť, že sa chcete riadiť jeho radami, že vás zaujíma, čo si myslí. Odovzdávať vlastné skúsenosti človeku, ktorý ich vďačne pije ako špongia, je odzbrojujúca a krásna príležitosť pre každé ego.
Vedúca funkcia zmení vaše správanie aj voči rodine.
foto: unsplash.com
