Slovo konzum je konečne strašiakom! Dopomohla k tomu aj pandémia, počas ktorej sme sa museli uskromniť. Za rok sme zistili, že sme obklopení zbytočnosťami a začali sme viac premýšľať o našich potrebách. Zrazu sme si uvedomili, že nám stačí menej, ako máme. Takto prirodzene sme mnohí dali „zelenú“ udržateľnému životnému štýlu.
Celý svet upozorňuje na to, že spôsob uspokojovania ľudských potrieb je neudržateľný, planéta stále viac trpí. Mnohí za týmito slovami cítia, že sa musia niečoho vzdať. A veľmi ťažko sa vzdáva najmä vlastného komfortu. Prečo by sa mali presúvať po meste na bicykli, keď môžu autom? Prečo by si mali kupovať veci z druhej ruky, keď sú obchody plné trendových kúskov za pár eur. Prečo by mali separovať, keď sú presvedčení, že aj tak všetko skončí na jednej skládke.
Úplne inak sa na to pozerá mladá generácia, zelené témy sú pre dnešných tridsiatnikov oveľa naliehavejšie ako pre staršie generácie. Mnohí sa stali uznávanými greenfluencermi, ktorí ovplyvňujú dorastajúcu generáciu tínedžerov. Prestali navštevovať fast fashion obchody, ktoré ponúkajú nezmyselné týždňové trendy a nekvalitné oblečenie „ušité krvou“, uprednostňujú udržateľnú módu od domácich návrhárov alebo značiek, prípadne ju kombinujú s oblečením z druhej ruky. Ukazujú, že po Slovensku sa dá cestovať aj vlakom a po rodnom meste dokonca rýchlejšie a bez stresov na bicykli. Učia ľudí správne recyklovať, kompostovať, triediť.
ZMENA HODNÔT
Spotrebu vecí sme prirodzene znížili počas korony, keď boli obchody zatvorené, a odvtedy si mnohí kupujeme len nevyhnutné výrobky. Celebrity už neukazujú šatníky väčšie ako akákoľvek izba v byte a regály so štyridsiatimi lodičkami. Dokonca sa za ne hanbia a konzum sa stáva čiernym bodom v rebríčku obľúbenosti. Nastáva zmena hodnotového rebríčka a s ním sa rodí vnútorná disciplína, ktorá nie je bičom, ale voľbou. Neuberá z pohodlia, len nás núti premýšľať napríklad aj nad tým, koľko oblečenia máme zbytočne v skrini a koľko hnije na skládkach.
Mnohé slovenské značky ponúkajú ekologické produkty a dávajú si záležať na recyklovateľných obaloch. V mestách pribúda stále viac zero waste predajní, ľudia si zvykli nosiť obed do práce vo svojich vlastných obaloch, bežne je to vidieť už aj v jedálňach a do obchodu chodíme s textilnou taškou. Produkty stále radšej kupujeme na farmárskych trhoch alebo v komunitách na sociálnych sieťach. Z takýchto lokálnych spoluprác máme radosť aj preto, že menšie vzdialenosti pri transporte znamenajú menej emisií vplývajúcich na znečistenie ovzdušia. Ovocie a zelenina, ktoré sa dovážajú letecky, spotrebujú 48-krát viac pohonných látok ako tovar z regiónu. Ak nakupujeme regionálne, šetríme prírodné zdroje a podporujete miestnych predajcov.
Ženy si oveľa častejšie kupujú bio kozmetiku, zeleným značkám rastie predaj. Áno, mohli by sme zmeniť tisíce vecí a žili by sme ešte ohľaduplnejšie. Ale stačí, keď si osvojíme aspoň zopár zásad.
Žiť ohľaduplne neznamená, že sa musíme obmedzovať. Človek chráni vzácne zdroje, nevytvára veľa plastového odpadu a zlepšuje tak svoj pocit pohody. Netreba veľké zmeny v správaní, no musí nás byť čo najviac, aby si planéta vydýchla. Nie sme predsa posledná generácia, ktorá na nej žije….
5 VECÍ, KTORÉ STE O PET FĽAŠIACH ANI NETUŠILI
Téma plastov hýbe svetom. A to najmä v kontexte zníženia produkcie odpadov. Predstaviť si však bežnú dennú rutinu bez plastov je pomerne náročné, keďže sú významnou komoditou využívanou v rôznych oblastiach hospodárstva. Pozornosť sa v poslednom období venuje najmä PET fľašiam, ktoré čaká od budúceho roka nový spôsob triedenia – zálohovanie. Prinášame vám pár informácií, ktoré ste o nich možno nevedeli.
PET FĽAŠE TVORIA IBA 20 PERCENT CELKOVÉHO OBJEMU ŽLTÝCH KONTAJNEROV
Správne rozdeľovanie odpadu je základom efektívnej recyklácie. V momentálnom systéme separácie je to práve žltý kontajner, ktorý je určený na zber použitých plastov. Z celkového objemu však tvoria PET fľaše zlomok očakávaného množstva. „V závislosti od miesta a spôsobu zberu iba približne 20 percent až 32 percent objemu žltých kontajnerov tvorí PET, ktorý recyklujeme, čo predstavuje približne 18 000 ton. Na Slovensku sa pritom ročne použije až miliarda plastových PET fliaš,“ vysvetľuje František Doležal, generálny riaditeľ General Plastic a dodáva, že zvyšok končí na skládkach, v spaľovniach alebo dokonca v prírode.
PET FĽAŠA SA DÁ SPRÁVNYM POSTUPOM RECYKLOVAŤ PRAKTICKY DONEKONEČNA
Princíp obehového hospodárstva je založený na opätovnom spracovaní a využití už vyrobeného produktu či materiálu. Cieľom je minimalizovanie vzniknutého odpadu. Recyklácia PET fliaš je stelesnením tohto princípu. Správnymi postupmi je možné PET fľašu recyklovať prakticky donekonečna.
NOVÁ PET FĽAŠA MÁ TVAR SKÚMAVKY
Výsledným produktom recyklačného a výrobného procesu je tzv. predlisok, odborne sa nazýva aj preforma. Má tvar skúmavky a môže mať nielen rôzne farby, ale napríklad aj gramáž.
KRIKĽAVÉ FARBY KOMPLIKUJÚ RECYKLÁCIU
V obchodoch nájdete fľaše rôznych farebných odtieňov. Najlepšie na opätovné spracovanie sú tie z číreho, modrého a zeleného plastu. Komplikácie pre ďalšie recyklovanie predstavujú pestrofarebné. Číre plasty sú preto najdrahšie, ale tvoria len tretinu zo všetkých.
PET AKO NEDOSTATKOVÝ MATERIÁL
Paradoxom dnešnej doby je, že aj napriek tomu, že plastov je vo všeobecnosti veľký nadbytok, tých PET-ových je celosvetový nedostatok. Preto patria medzi najcennejšie komodity, aké sa v plastovom odpade nachádzajú. Využívajú sa naprieč celým hospodárstvom. PET vločky sa zužitkúvajú na výrobu širokého spektra výrobkov od vlákien cez tričká až po funkčné športové oblečenie či koberce. Môžeme ich nájsť aj ako súčasť slnečných okuliarov alebo auta. Avšak tu sa životnosť takýchto výrobkov často končí. Ak doslúžia, putujú do klasického zmiešaného komunálneho odpadu. Najefektívnejšie je z použitej PET fľaše opäť vyrobiť novú PET fľašu.
foto: unsplash
