Kým väčšina z nás nestíha jednu prácu, Erika Richtáriková ukazuje, že s odvahou a vášňou sa dá zvládnuť všetko. Ako sociálna manažérka si totiž k náročnej kariére pridala nečakané remeslo – rezbárstvo. A nejde len o obyčajné drevené výrobky. Jej precízne diela pomáhajú ľuďom po mŕtvici získať späť svoj život a slobodu.
Na svete je asi minimum ľudí, ktorí sa venujú tomu čo Erika Richtáriková. Vo svojej profesii spojila svoje dve lásky – túžbu pomáhať druhým a prácu s drevom. K tej ju od malička viedol jej otec a toho zasa jeho otec. Vôňa hoblín a šikovné ruky sa skrátka v ich rodine odovzdávajú už celé generácie. „Drevo je organickou súčasťou snáď celého môjho života. Tento materiál nám totiž dokáže ponúknuť omnoho viac než len samotný vzhľad. Na dotyk je príjemné teplé, vytvára prirodzený kontakt s človekom ako so živým tvorom. Mnohokrát mi hovorí aj to, čo sa deje v mojom vnútornom svete. Ručné práce sa tak stali nástrojom aj pri mojej manažérskej práci, keďže veľakrát potrebujem ventilovať osudy klientov, s ktorými prichádzam denne do kontaktu,“ hovorí manažérka sociálnych služieb v zariadení Vitalita v Lehniciach. Práve tu a v jej dielničke, ktorú jej vybudoval manžel, sa fúzia dreva a jej empatie pretavila do poslania. „Prvá inšpirácia prišla vo chvíli, keď som si uvedomila, že vnímam, cítim a prežívam odkázanosť iných viac, ako je to dané bežnému človeku. V istom momente ma to prevalcovalo do takej miery, že som sa rozhodla s tým niečo urobiť. Do stavu odkázanosti sa postupom času dostaneme všetci, no nie je jedno, akou rýchlosťou a za akých podmienok,“ spomína na moment, keď sa rozhodla z dreva vyrábať špeciálne ergoterapeutické pomôcky pre ľudí, ktorí následkom cievnej mozgovej príhody či úrazu prišli o hybnosť a ostali odkázaní na pomoc druhých. Jej ergoterapeutické pomôcky nie sú len nástrojmi, ale aj cestou k nezávislosti pre ľudí, ktorí po mŕtvici stratili schopnosť vykonávať bežné 
činnosti. Pre nás zdravých také jednoduché zapnutie gombíka alebo zadanie PIN kódu v obchode je pre nich ako zdolanie Mount Everestu. Zvládnuť to im pomáhajú práve Erikine unikátne pomôcky, ktoré spájajú lásku, remeselnú zručnosť aj odborné poradenstvo lekárov.
AKO VZNIKÁ ERGOTERAPEUTICKÁ POMÔCKA?
Schopnosť vcítiť sa do situácie pacientov Erike výrazne pomáha pri samotnom návrhu pomôcky. Musí totiž sama pochopiť, aké je v takomto zdravotnom stave postaviť sa k šatníkovej skrini a zvesiť oblečenie z vešiaka alebo vybrať peniaze z peňaženky. Ktorý kĺb a sval je potrebné použiť? „Najväčšou výzvou je, ak za mnou prichádza lekár, opisuje mi stav pacienta a obracia sa na mňa s dôverou a očakávaním, že sa u mňa zrodí pomôcka, ktorá pomôže pri rehabilitácii jeho pacienta. Vysvetlí mi, ktorý kĺb a sval potrebuje rozcvičiť, a ja si to hneď premietnem do bežnej činnosti, ktorú človek denne vykonáva v domácom prostredí,“ dodáva s tým, že občas sa prichytí, ako opakovane robí požadované pohyby dovtedy, kým pomôcku, ktorá zabezpečí nácvik týchto funkčných pohybov, nevymyslí. „Pri vývoji pomôcok vedieme s Erikou intenzívny dialóg, nastavujeme spolu ich kritériá a vlastnosti – napríklad veľkosť, tvar, hrúbku, farbu, uhol, materiál. Keď dostaneme prototyp, otestujeme ho na pacientoch, a ak je to potrebné, doladíme niektoré parametre pomôcky. Vždy vychádzame z toho, čo potrebujeme trénovať. Napríklad či chceme, aby pacient dokázal niečo chytiť – hrubý úchop, alebo potrebujeme zlepšovať jeho pinzetový úchop na menšie, tenšie predmety,“ ozrejmuje MUDr. Marianna Hodosy, zástupkyňa primára Špecializovanej nemocnice Vitalita v Lehniciach. Doktorka Hodosy dodáva, že aj s kolegami z vlastných skúseností vidia, že používanie ergoterapeutických pomôcok má jednoznačne vplyv na zlepšenie jemnej motoriky pacientov, koordinácie oko – ruka, jemných pohybov jednotlivých svalových skupín na ruke, prstoch, ale aj na zvyšovanie svalovej sily. „Skupinové aktivity v zariadeniach pre seniorov, alebo denných stacionároch či kluboch sú ideálnymi miestami na pravidelnú ergoterapiu. Ale platí to aj o podporujúcej rodine a domácom prostredí,“ vysvetľuje inštruktorka sociálnej rehabilitácie Zuzana Blaho Nagy, ktorá sa práve ergoterapii v lehnickej Vitalite venuje.
„Uvedomila som si, že vnímam, cítim a prežívam odkázanosť iných viac, ako je to u ostatných bežné.“
VRACIA ĽUĎOM DO ŽIVOTA FARBY
Výhodou je, že Erikine pomôcky sú vhodné nielen pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, zlomeninách, pri neuropatiách, ale aj pre zdravých seniorov, ktorí sa chcú udržiavať v dobrom stave v motorickej aj v kognitívnej oblasti – v pozornosti, sústredení a vytrvalosti. „Mnohokrát sa snažím do pomôcok vniesť aj nácvik kognitívnych funkcií a zámerne používam pestré farby, pretože tie sa často uboleným ľuďom pre ich zlý zdravotný stav a bolesť zo života vytrácajú,“ vraví Erika. Ako príklad uvádza „košieľku“, vďaka ktorej sa môžu vrátiť k spomienkam na to, ako kedysi doma vyšívali, no pre zdravotný stav už dnes nedokážu. To, ako rýchlo Erikina pomôcka umožní vrátiť sa pacientovi k samostatnosti, závisí od mnohých faktorov, na nedostatok pozitívnych ohlasov sa nemôže sťažovať. „Od augusta do septembra 2024 bolo mojimi pomôckami obdarovaných 88 zariadení sociálnych služieb naprieč celým Slovenskom. Rozbehla som spoluprácu s občianskym združením Koľko lásky, ktoré mi pomáha distribuovať tieto pomôcky presne na tie miesta, kde ich najviac potrebujú a ocenia. A spätná väzba je nádherná.“
foto: Unsplash, archív
