Sú ženy, ktoré sa počas dospievania zamilujú do spolužiačky, ale zvyšok života už vyhľadávajú len mužov. Iné napríklad do tridsiatky striedajú obe pohlavia, nakoniec sa však ustália pri jednom. Ďalšie ženy sa prvý raz zamilujú do inej ženy v štyridsiatke – a potom už nikdy. Okolie ich obvykle označí za „bisexuálky“. Ony samy dávajú prednosť výrazu „nevyhranená“.
Jav, o ktorom sa tu bavíme, dlho nemal meno. Nikto ho veľmi neskúmal. Širšia verejnosť ho zaznamenala hlavne v okamihu, keď sa Madonna a Britney Spears pri slávnom vystúpení pri odovzdávaní cien MTV v roku 2003 z ničoho nič pobozkali. Čo to bolo? – zamrmlala časť diváckej obce. Nie sú azda obe speváčky heterosexuálne? O rok neskôr sa Cynthia Nixonová (Miranda zo seriálu Sex v meste) po pätnástich rokoch rozišla s manželom a vytvorila si lesbický vzťah.
Práve odvtedy sa veda snaží fakt, že ženy oveľa častejšie ako muži zahoria túžbou po rovnakom pohlaví, niekam zaradiť. Pri sexuológii si však nemôžeme predstavovať, že je rozvinutá všetkými smermi rovnako. Skúma najmä viditeľné ľudské správanie a mnoho ľudských túžob jej zostáva zakrytých, takže hoci pri výskume heterosexuality (ale aj mužskej homosexuality) dospela až k nepilotovaným letom na Mars, pri opise ženskej homosexuality je stále niekde pri parných strojoch.
Sexuológovia si dokonca ani nie sú istí, či sú nami opisované ženy naozaj bisexuálne. Na prvý pohľad áno – ale problém je v tom, že tomuto označeniu sa najzúrivejšie bránia práve tie ženy, o ktorých je reč.
Pohlavný Babylon
„Vždy, keď už sa cítim bezpečne v nejakej kategórii – heterosexuálka, bisexuálka, lesba – stane sa niečo, čo ma zneistí. Cítim sa priťahovaná najmä ženami, ale predtým ma rovnakou mierou priťahovali aj muži a nevylučujem, že zase budú. Rada by som súhlasila s označením bisexuálka, ale k takému označeniu nie je moja túžba k mužom dostatočne veľká,“ opísala svoju nechuť k nálepkovaniu štyridsaťročná respondentka, ktorú americká sexuologička vyspovedala pre knihu Sexuálna fluidnosť.
Prečo majú ženy s označením bisexuálka taký problém? Najčastejšie pre to, že vo všeobecnom povedomí je bisexualita spájaná s promiskuitou, prelietavosťou, nerozhodnosťou a mentálnou labilitou. A prečo sa to deje? Verejnosť väčšinou nevie, čo si o bisexualite myslieť. Ale nevedia to veľmi ani odborníci, ktorí túto záhadnú oblasť desiatky rokov buď len známkovali (0 * 6 bodov na Kinseyho škále, kde 0 je čistý heterosexuál a 6 čistý homosexuál), prípadne nazývali homosexuálnym kontinuom a skúmali, prečo je ženská sexualita „plastickejšia“ ako tá mužská.
Väčšinová spoločnosť ani netuší, že pre správne zaradenie do nejakej kategórie je potrebné skúmať tri znaky – pohlavnú orientáciu, pohlavnú identitu a pohlavné správanie. Môžete mať všetky tri znaky zhodné. Ale tiež nemusíte – a potom sa začína ten pravý babylon.
Ženy nemajú rady pojem bisexuálka, pretože je spájaný s promiskuitou.
Diamondová opisuje stretnutie s dvadsaťpäťročnou Judith, ktorá vychováva trojročného syna v študentskej ubytovni. Judith sa na začiatku dospelosti cítila ako bisexuálka, ktorú priťahujú muži rovnako ako ženy. Počala s partnerom dieťa, avšak počas spolužitia si ujasnila, že ženy ju priťahujú predsa len viac, čo v interview opísala vskutku rozmilo: „Milovali sme sa a ja som začala žiarliť na jeho zaujatie mojím telom. Pomyslela som si – veď si ešte pamätám, aké úžasné je byť so ženou. Chcem to naspäť!“ Nasledoval rozchod a ďalšie Judithine vzťahy už boli lesbické. Nikdy však neprestala snívať o tom, že syna vychová s nejakým mužom – život by podľa nej bol oveľa jednoduchší.
Čo sa tu deje? Aby sme mohli Judith niekam zaradiť, musíme ju skúmať podľa všetkých troch znakov. Z dostupných informácii vyplýva, že podľa svojej sexuálnej orientácie (ktorá je nám biologicky daná) je Judith lesba – priťahujú ju oveľa viac ženy ako muži. Sexuálnym správaním je jednoznačne bisexuálna. Jej identita – teda to, čím sa cítime byť – je však omnoho zložitejšia a v priebehu života sa menila. Judith začínala ako bisexuálka, neskôr bola heterosexuálka a v budúcnosti ňou pravdepodobne bude ďalej.
A práve z vyššie uvedených príčin vznikol koncept „sexuálnej fluidnosti“. Fluidnosť je po latinsky tekutosť. Ženské pohlavné správanie aj identita sú totiž naozaj tekuté.
Rebecca zatúžila po žene
Fluidní sme do určitej miery všetci. Dokonca aj prísne heterosexuálni muži zatúžia v priebehu života po rôznych typoch žien – raz viac feminínnom a inokedy, naopak, viac maskulínnom – čo je rovnako prejavom fluidnosti. Avšak takmer výlučne len ženám sa deje to, že náhle uprostred života zatúžia po opačnom pohlaví.
V Knihe po čom ženy túžia od Daniela Bergnera vystupuje učiteľka v strednom veku menom Rebecca, ktorá po rokoch neproblematického manželstva nájde v počítači svojho svokra nemá tu byť manžela? obrázok mladej ženy s bujným poprsím. Hneď je jej jasné, že ide o manželovu milenku a následne na to nasleduje rozvod. Rebecca životnú krízu prekvapivo ľahko prekoná a nájde si nového partnera, avšak obrázok mladej ženy ju naďalej ťaží v hlave. Nakoniec si uvedomí, že celý život túži po sexuálnom zážitku s mladou ženou s bujným poprsím.
Ženské pohlavné správanie aj identita sú skutočne fluidné, tekuté.
Rebecca s odhalením svojej novej identity naloží trošku nezvyčajne a navrhne partnerovi, aby si spoločne cez eskortnú agentúru objednali prijateľný „model“ a strávili s ním noc plnú vášne. Presne tak sa nakoniec stane k spokojnosti ako partnerovej, tak Rebeccinej, ktorá si splnila sen a do sýtosti si užila lesbický sex. Nasleduje otázka výskumníka – považuje sa za lesbu či bisexuálku? Odpoveď – Ani o tom nepremýšľam. „Ženy sú plné skrytých túžob, na ktoré v živote nemusí, ale tiež môže dôjsť,“ snažia sa výskumníkovi vysvetliť.
Ak by sme sa vrátili k nášmu kategorizovaniu, museli by sme konštatovať, že Rebecca je svojou orientáciou, identitou i sexuálnym správaním (s jednou nepatrnou výnimkou) jednoznačne heterosexuálka. Sama sa za ňu považuje a po inom zaradení ani netúži. Napriek tomu v istom období vášnivo zatúžila po žene a možno ju to raz stretne znova. Aké to má vysvetlenie?
Biológovia ponúkajú toto. Fyzickú príťažlivosť a romantickú lásku ovládajú rozdielne hormóny a riadia rôzne časti mozgu. Deje sa to často synchrónne, nutne však nemusí. Muži aj ženy sú lepšie oboznámení s prípadmi, kedy sa cez fyzickú príťažlivosť dopracujú k romantickému očareniu. Ženy to však dokážu aj naopak.
Lisa Diamondová tomu hovorí „orientácia romantickej lásky“. Doposiaľ heterosexuálna žena sa v istom životnom okamihu zamiluje do inej ženy a cez očarenie sa dopracuje až k fyzickej túžbe, ktorú predtým necítila. A tá je jedným z prejavov fluidnosti.
Necítite sa po predchádzajúcom prečítaní dosť sexuálne „tekutá“? Nezúfajte, môže to prísť doslova kedykoľvek.
