Zdravý životný štýl sa stal moderným ideálom. Cvičenie, zdravá strava, doplnky výživy, duševná pohoda a prevencia – to všetko dnes rezonuje nielen v médiách, ale aj medzi bežnými ľuďmi. No výsledky nového prieskumu ukazujú, že medzi slovami a činmi zostáva stále poriadna priepasť.
Hoci si podľa prieskumu spoločnosti STADA Health Report 2025 Európania čoraz viac uvedomujú dôležitosť zdravia – fyzického aj psychického, nie všetci majú rovnako možnosť tak aj žiť. „V celej Európe ľudia síce čoraz viac berú svoje zdravie do vlastných rúk – cvičia, jedia zdravo, zaujímajú sa o prevenciu, ale tento rastúci zmysel pre osobnú zodpovednosť sprevádzajú aj rozpory,“ hovorí výkonný riaditeľ STADA AG Peter Gold-schmidt. Správa o zdraví za rok 2025 podľa neho ukazuje, že zdravý životný štýl je v mnohých prípadoch skôr túžbou než realitou. Viac ako polovica Európanov (51 percent) totiž o sebe tvrdí, že žijú zdra vo, no prax ukazuje opak. Až 39 percent sa aspoň raz mesačne preje a rovnaký podiel trávi priveľa času na sociálnych sieťach. Doplnky výživy síce užíva 65 percent z nás, no celkový obraz zdravého životného štýlu je často len ilúziou – zlozvyky a pasivita v prevencii totiž zostávajú problémom ďalej.
Lekár alebo umelá inteligencia?
58 % ľudí je spokojných so zdravotníctvom vo svojej krajine
52 % Európanov nechce nahradiť lekára konzultáciou s umelou inteligenciou
73 % ľudí tvrdí, že práca z domu mala pozitívny vplyv na ich duševnú pohodu
60 % finančne znevýhodnených ľudí hodnotí svoje zdravie ako zlé
36 % z tejto skupiny žije zdravo (v porovnaní s 51 % v bežnej populácii)
DUŠEVNÉ ZDRAVIE? VIEME, ŽE JE DÔLEŽITÉ, ALE NERIEŠIME HO
Každý tretí Európan (36 percent) nehodnotí svoje psychické zdravie ako dobré. No až dve tretiny z týchto ľudí (68 percent) nikdy nevyhľadajú odbornú pomoc. Radšej sa spoliehajú na rozhovory s blízkymi či „vypnutie“ pri filme. Tento trend ukazuje, že stigma okolo psychických problémov stále nezmizla. Goldschmidt v tejto súvislosti dodáva, že práve najzraniteľnejší – tí, ktorí zápasia s peniazmi alebo duševným zdravím – majú najväčší problém priblížiť sa zdravému životnému štýlu. „Našou úlohou je ich povzbudiť, podporiť a pomôcť im premeniť vedomosti na konkrétne kroky,“ poznamenáva s tým, že systémy zdravotnej starostlivosti môžu prejsť veľkou premenou aj vďaka umelej inteligencii. „Hoci prináša nové možnosti v diagnostike aj liečbe, dôvera v ľudskosť, empatiu a osobný kontakt zostáva kľúčová,“ skonštatoval Goldschmidt.
PREVENCIA NA VEDĽAJŠEJ KOĽAJI
Lekárom sa vyhýbame a preventívne prehliadky stále podceňujeme. Len 1 z 5 Európanov (20 percent) totiž absolvuje všetky odporúčané kontroly. Viacerí (28 percent) si naopak myslia, že ich vôbec nepotrebujú, a až 25 percent ani nevie, na aké prehliadky má vlastne nárok. Práve tu je podľa výkonného riaditeľa veľký priestor na osvetu a motiváciu.
ZLÉ NÁVYKY ROVNÁ SA ZLÉ ZDRAVIE
Ľudia, ktorí o sebe tvrdia, že žijú nezdravo (10 percent populácie), majú výrazne horšie zdravotné výsledky. Až 39 percent z nich hodnotí svoje fyzické zdravie ako zlé a 31 percent uvádza problémy aj zo psychickej stránky. Správa tak upozorňuje na dôležitosť dlhodobého prístupu k zdraviu. Goldschmidt v tejto súvislosti pozýva všetkých odborníkov, opatrovateľov, politikov aj samotných pacientov, aby sa zapojili do diskusie. „Pretože zdravie by nemalo byť luxusom, ale dostupnou a udržateľnou voľbou pre každého z nás,“ doplnil.
AKO SÚ NA TOM SLOVÁCI?
Reprezentatívneho prieskumu sa zúčastnili ľudia z 22 európskych krajín vrátane Slovákov. A takmer vo všetkých kategóriách sme sa ocitli na spodných priečkach. „Iba 39 percent Slovákov si napríklad myslí, že žijú zdravo, čo nám prinieslo až 19. miesto,“ prezrádza generálna manažérka STADA Pharma Slovakia Viera Parkaniová. Slováci takisto podľa nej veľmi nevyhľadávajú lekársku pomoc pri problémoch s mentálnym zdravím, pretože si myslia, že si to nemôžu dovoliť. Jediným pozitívnym bodom bola prevencia a užívanie doplnkov výživy. „Slovensko dosiahlo krásne štvrté miesto v preventívnej starostlivosti o svoje zdravie, ktoré zahŕňa cvičenie, stravovanie a užívanie doplnkov výživy, ako sú vitamíny a minerály,“ dodala. Zaujímavosťou podľa nej je aj to, že sme skončili na druhom mieste z 22 krajín v starostlivosti o svoje telo, teda hygienu. „Slováci sa skrátka sprchujú dostatočne často,“ skonštatovala Parkaniová. Iba 62 percent Slovákov však považuje v oblasti zdravia za najdôveryhodnejšiu osobu všeobecného lekára, čo nás posunulo až na 17. priečku v rebríčku. Takmer na konci rebríčka spomedzi všetkých opytovaných krajín sme skončili, aj čo sa týka dôvery v zdravotný systém.
Čo si myslia Európania o svojom duševnom zdraví?
36 % Európanov hodnotí svoje duševné zdravie ako zlé
68 % ľudí s problémami nevyhľadá odbornú pomoc
13 % si berie PN kvôli stresu
27 % sa spolieha na rozhovory s blízkymi ako hlavnú formu pomoci
17 % Slovákov nevyhľadá pomoc odborníka na duševné zdravie, pretože si to nemôže finančne dovoliť
28 % Slovákov si myslí, že pomoc odborníka by nebola efektívna
Foto:Unsplash
