Luxusné japonské spoločníčky geiše majú neprávom povesť drahých kurtizán. Pritom ide o dôvtipné spoločníčky, ktoré japonských mocných mužov bavia inteligentnou konverzáciou, bezchybným spevom a tancom.
Krásne kimono, dokonalý účes, sofistikovaný mejkap ako umelecká forma. Nie je sa čo čudovať, že geiša je jednou z najznámejších kultúrnych ikon krajiny vychádzajúceho slnka. Luxusné spoločníčky sú dnes vzácnou, ale stále živou súčasťou japonskej spoločnosti. Svojím umením a bystrosťou spríjemňujú dôležité večerné rokovania členov japonskej smotánky. Bežní Japonci sa zas s týmto fenoménom stretávajú najmä v popkultúre – tragické osudy geiší sú vďačným námetom pre tvorcov rôznych dramatických filmov. Vizuálne atraktívne geiše často vystupujú aj v komiksoch manga. Život a práca geiší boli vždy späté s hanamači, štvrťami kvetov. Takéto miesta aj v súčasnosti môžeme nájsť v dnešnom japonskom hlavnom meste Tokiu a historickom cisárskom hlavnom meste Kjóte.
GEJŠA ČI GEIŠA?
Japončina je jazyk veľmi vzdialený od slovenčiny. Už len pri fonetickom prepise japonských slov do našej abecedy môžu nastať komplikácie. U nás sme si zvykli pomenovávať luxusné japonské spoločníčky ako gejše. Ako však upozorňuje František Paulovič z Katedry východoázijských štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave, správny prepis by mal byť geiša. „V japonskom prepise do hiragany ide o tri slabiky: ge – i – ša. U nás sa udomácnilo spodobovanie na gejša. Sme radi, že sa nám čoraz viac darí presadzovať správny tvar geiša.“
Geiša je všeobecné pomenovanie, spoločníčky sa však nazývajú rôzne podľa mesta, v ktorom pôsobia, aj podľa svojho postavenia. Prvých pár rokov kariéry geiše je venovaných štúdiu – profesionálna zabávačka sa musí vedieť dokonale upraviť, musí ovládať komplexný systém japonských kultúrnych noriem a tradícií, pekne spievať a tancovať, musí byť dôvtipná v konverzácii. V Kjóte sa takéto študentky nazývajú maiko, v Tokiu hangjoku. Až po niekoľkých rokoch sa z nich stávajú „pravé“ geiše – v Kjóte sa volajú geiko. V miestnej štvrti Gion prežíva tradícia týchto luxusných spoločníčok najsilnejšie a práve vzhľad kjótskych geiší považujeme za „tradičný“ aj u nás. Systém pravidiel je neuveriteľne komplexný. Kým geiša nemá za sebou minimálne rok skúseností na pozícii profesionálky, nemôže si rúžom maľovať hornú peru. V Kjóte ľudia rozprávajú špecifickým nárečím, ktoré je aj povinnou výbavou tunajších geiší. Dievčatá, ktoré nepochádzajú priamo z mesta, tak počas štúdia musia absolvovať aj kurzy miestneho dialektu.
ŽIADNE PROSTITÚTKY
Komplexné detaily japonskej kultúry zostávajú zahraničnému návštevníkovi väčšinou skryté. Aj preto miestne prostitútky po druhej svetovej vojne využili príležitosť a amerických vojakov lákali ako „geisha girls“.
Úlohou geiše je spríjemniť klientovi večer pri poháriku dôvtipnou konverzáciou, tradičným tancom a hrou na šamisen, tradičnú japonskú trojstrunovú gitaru. Toto povolanie však často sprevádza mylná predstava, že ide o drahé prostitútky.
Jedným z dôvodov je dávna praktika mizuage. Budúce geiše rituálne prišli o panenstvo s vybraným klientom, nezriedka proti svojej vôli a za obrovský balík peňazí, z ktorého často nevideli vôbec nič. Stopku týmto zvykom dal až zákon proti prostitúcii, ktorý vstúpil v Japonsku do platnosti v roku 1958.
Ďalším dôvodom je podobnosť geiší s luxusnými prostitútkami oiran. Tie si v minulosti užívali podobný status ako dnešné filmové celebrity. Podobne ako geiše, aj vzhľad kurtizán oiran dopĺňal biely tvárový mejkap. Kým geiša má kostým aj účes skôr konzervatívne ladený, oiran používali rôzne frivolné ozdoby a umne odhalené časti tela. Súčasťou kimona geiší sú biele ponožky tabi, kurtizány oiran naproti tomu chodievali vo vysokých sandáloch naboso. Promenáda v kostýmoch oiran je dodnes vyhľadávanou atrakciou pre návštevníkov Jošiwary, historickej tokijskej štvrte kurtizán (a geiší).
ZÁBAVA PRE VYVOLENÝCH
V japonskej kultúre majú zabávačky svoje silné miesto, v tej či onej forme sú súčasťou mnohých stretnutí spojených s alkoholom. Aj spev patrí k oslavám v Japonsku, v krajine má pôvod medzi miestnymi populárne karaoke. Luxusné spoločníčky geiše však vždy boli iná kategória. Ich kimoná, mejkap a účesy sú doslova umeleckými dielami. Len samotné obliekanie a líčenie im denne trvá viac ako dve hodiny. Ich služby si môžu dovoliť len skutočne bohatí ľudia. To však neznamená, že ak máte peniaze, máte vyhraté. Geiše poskytujú svoje služby len na privátnych stretnutiach im vybraným, prevereným klientom s komplexným systémom odporúčaní. Medzi ich zákazníkov tak tradične patrili len mocní muži z najvrchnejších priečok spoločenského rebríčka. Za posledných sto rokov počet geiší v krajine vychádzajúceho slnka výrazne klesol.
Kým na začiatku minulého storočia ich v Japonsku pôsobili desaťtisíce, dnes túto profesiu aktívne vykonáva niekoľko stoviek žien. Je to spôsobené najmä spoločenskými zmenami, moderné Japonsko je veľmi odlišné od Japonska pred svetovými vojnami. Napriek tomu to nevyzerá tak, že by tradícia týchto tajomných spoločníčok mala byť ohrozená. Sčasti tomu pomáha záujem zahraničných návštevníkov Kjóta, ktorí dnes tvoria časť klientely najmä mladších geiší. A ohromnú popularitu zažívajú geiše aj v súčasnej japonskej kinematografii a výtvarnom umení. Geiša ako symbol národnej identity je tak dnes oveľa bližšie bežným Japoncom ako kedykoľvek predtým. A pre nás ostatných zostáva jednou z najvýraznejších estetických a kultúrnych ikon krajiny vychádzajúceho slnka.
