Cez ľudské zmysly skúmame prostredie, na základe ich podnetov vyhodnocujeme situácie a dokážeme sa rýchlo adaptovať. V pravidelnom seriáli vás zoznámime s ich funkciami, najnovšími vedeckými objavmi, ale tiež zaujímavosťami, o ktorých ste možno netušili.
Zrak je fascinujúci orgán, ktorý nám umožňuje prijímať až osemdesiat percent vnemov z vonkajšieho sveta. Aby sme aj my laici lepšie pochopili jeho fungovanie, najčastejšie býva prirovnávaný k fotoaparátu. Objektív nášho oka tvorí rohovka a šošovka. Medzi nimi sa nachádza dúhovka, ktorá riadi množstvo svetla, vstupujúceho do oka. Zrenička v jej strede prispôsobuje svoju veľkosť tak, aby správne regulovala svetelné lúče. Svetlo ďalej prechádza sklovcom a vytvára prevrátený obraz na sietnici. Tá funguje podobne ako film vo fotoaparáte. Ak by ste ju vyrovnali, jej kruh by mal priemer približne 42 milimetrov. Čo, mimochodom, zodpovedá práve uhlopriečke filmu.
Na povrchu sietnice nachádzame svetlo-citlivé bunky, tyčinky a čapíky. Tie prvé sú veľmi senzitívne a zachytia aj slabé svetlo, ale sprostredkovávajú nám len čiernobiele videnie, tým druhým zas vďačíme za farby. Ak čítate pozorne, neušlo vám, že zrak nám posúva obrátený obraz. Spracovanie impulzov totiž nastáva až v mozgu, ktorý ho otočí správnym smerom. Mozog má v spojitosti s očami hneď niekoľko zaujímavých funkcií. Dokáže jeho chyby napraviť a dokonca retušovať.
Mozog napríklad vie, že papier je biely a aj keď oči posielajú jemne iný odtieň, informáciu spracuje tak, aby bola farba jednoducho taká, akú od papiera očakávate. Vnímanie farebného spektra je teda v určitom zmysle podmienené skúsenosťami nášho mozgu s jednotlivými predmetmi. Je známym faktom, že Eskimáci, ktorí žijú v krajine snehu, dokážu rozoznávať oveľa väčšiu škálu bielej farby ako povedzme Stredoeurópania. Kmene žijúce v pralesoch majú podobnú schopnosť pri zelenej farbe.
ZÁZRAČNÉ OKULIARE
Zdôraznime, že to, čo nazývame farbami, je vlastne svetlo v rôznych vlnových dĺžkach. Ak máte oči zdravé, dokážete pri normálnych pozorovacích podmienkach rozlíšiť až desať miliónov odtieňov. A to bez akejkoľvek pomôcky. Pokiaľ teda nepatríte k sedem a pol percentu mužov alebo k jednej desatine žien, ktorých trápi farbosleposť. Nepomer medzi pohlaviami je spôsobený tým, že gény pre červenú a zelenú sa nachádzajú na chromozóme X. Keďže ženy majú tieto chromozómy dva, správne videnie si zachovajú, aj keď je jeden chybný.
Moderná veda sa s farbosleposťou aspoň čiastočne vysporiadala. Reč je o okuliaroch, ktoré pomáhajú jedincom s chybou receptorov rozlišujúcich červenú od zelenej. Ich mozog im miesto toho tvrdošijne podsúva svetlohnedú. Okuliare dokážu chybu odfiltrovať a výsledkom je, že ľudia zrazu vidia farby jasne a zreteľne. Možno si poviete, že o nič nejde, ale pre tých, ktorým táto porucha strpčuje život, je efekt na nezaplatenie.
VETCHOZRAKOSŤOU TRPIA AJ OPICE
Posúvate si klávesnicu čoraz ďalej od monitora a vaše ruky začínajú byť pri čítaní novín „prikrátke“? Ak ste mali doteraz zrak v poriadku, zrejme ste nedávno prekročili štyridsiatku. Je to totiž vek, keď sa čoraz častejšie objavuje takzvaná presbyopia, v našich končinách známa aj ako vetchozrakosť. Výčitky, že ste si to spôsobili nesprávnym osvetlením v pracovni alebo nadmerným preťažovaním zraku, však nie sú namieste. Zoológovia nedávno poukázali, že rovnakým problémom trpia aj šimpanzy bonobos. Jednoduchým pozorovaním zmapovali, že pri čistení srsti svojim rodinným príslušníkom si so stúpajúcim vekom sadajú stále ďalej. Ďalekozrakosť sa u nich navyše prejavuje v podobnom veku ako u ľudí, teda okolo štyridsiatky.
ŠANCA PRE NEVIDOMÝCH
Ľudské oko patrí k orgánom, ktoré sa nedajú implantovať. Prepojenie s mozgom je také komplikované a citlivé, že je zatiaľ nemožné vykonať zákrok správne. Vedci sa však nevzdávajú a každý rok sa objavujú nové informácie o ambicióznych projektoch, ktoré by mali pomôcť nevidomým a slabozrakým.
Naposledy zarezonoval startup z Izraela. Tamojším oftalmológom sa podarilo sedemdesiat- osemročnému slepému pacientovi implantovať syntetickú rohovku. Hneď po zákroku spoznal členov svojej rodiny a dokonca vedel prečítať text. Umelé rohovky nie sú žiadnou novinkou, no doteraz boli využívané ako posledná voľba. Prevratnosť izraelského postupu bola v minimalizácii stehov, rezania a vo využití biometrického materiálu, ktorý stimuluje bunky k rýchlejšej integrácii tkaniva. Výsledky vzbudili aj v odbornej verejnosti vlnu optimizmu. n
PÁR FAKTOV NA ZÁVER
Oči sa rýchlo hoja. Poškriabaná rohovka sa pri správnej starostlivosti dokáže zregenerovať do dvoch dní. Vedci veria, že modrookí ľudia majú jedného spoločného predka. Jediné bunky, ktoré prežijú od narodenia do smrti, nájdeme v očiach. Čítanie pri slabom osvetlení zrak nepoškodzuje, dochádza len k rýchlejšej únave očí. Ak je kozmonaut vo vesmíre smutný, nemôže sa poriadne vyplakať. Bez gravitácie totiž slzy ostávajú v očných kanálikoch, kde vytvoria guľôčky, ktoré vraj „pekelne“ štípu. Ak chcete svoj zrak potešiť, konzumujte vitamíny A a D a pridajte do jedálneho lístka mastné ryby.
