Opakuje sa to každý rok a všetci to dobre poznáme. Náhle nás prepadne teplota, bolesť svalov, škriabanie v krku, kašeľ a zvýši sa nám teplota. S narastajúcimi problémami si kladieme otázku, či ide o bežnú virózu, alebo obávanú chrípku, a či chorobu zvládneme s použitím voľne predajných liekov, alebo nakoniec aj tak dôjde na antibiotiká.
1. Každoročný problém
Respiračné virózy a chrípky prichádzajú so železnou pravidelnosťou každý rok. S nástupom prvých chladných dní sa obvykle začínajú bežné virózy, v dobe od Vianoc až do jarných mesiacov sa pridávajú i chrípky. „Pôvodcom respiračných viróz je celý rad vírusov, z ktorých iba niektoré sú chrípkové. Medzi ďalších pôvodcov respiračných vírusových ochorení pat-ria napríklad rinovírusy a koronavírusy. Vírusov, ktoré môžu spôsobiť akútny zápal horných ciest dýchacích a komplikácie s ním spojené, je však oveľa viac,“ vysvetľuje na úvod MUDr. Markéta Geleneky z Kliniky infekčných, parazitárnych a tropických chorôb LF UK, IPVZ a Nemocnice Na Bulovke v Prahe.
2. Nehľadajte len súvislosť s prechladnutím
Časť respiračných viróz nemá s chrípkou priveľa spoločného a používa sa na ne hromadné označenie „nachladnutie“. „Nachladnutie nie je ochorenie spôsobené prechladnutím. Týmto termínom sa laicky súhrnne označujú respiračné infekcie spôsobené inými ako chrípkovými vírusmi. Vírusov, ktoré vyvolávajú respiračné ťažkosti a ich subtypov je niekoľ-ko stoviek a podľa priebehu infekcie nie je možné ich presne určiť. Na ich určenie by boli potrebné presné laboratórne analýzy. Spravidla však platí, že infekcia sa začína postupne, chorý nemá príliš vysoké teploty a pasuje sa s nádchou a kašľom,“ opisuje lekárka priebeh vírusových infekcií.
3. Liečba podľa príznakov
Presného pôvodcu ochorenia však pri bežne prebiehajúcej virózy netreba poznať. Pre pa-cienta táto informácia nemá žiadny praktický význam. „Bežné respiračné virózy sa liečia symptomaticky. To znamená, že chorý by mal mať pokoj na lôžku a mal by užívať lieky, ktoré zmierňujú ťažkosti spôsobené prebiehajúcou infekciou. Najčastejšie ide o lieky zni-žujúce teplotu a tlmiace bolesti svalov, kvapky a spreje do nosa, lieky na kašeľ a podobne, pričom väčšinu týchto prípravkov voľne dostať v lekárňach,“ uvádza MUDr. Geleneky. Sú-časťou liečby by mal byť pokoj na lôžku a obmedzenie kontaktu s okolím, čo nie každý chorý rešpektuje.
4. Chrípková sezóna
Niekedy má však infekcia nápadne dramatický priebeh, choroba sa vlečie a pacient sa sťa-žuje na silné bolesti hlavy a svalov, pasuje sa s urputným kašľom a má vysoké teploty. V takom prípade je namieste začať uvažovať o nákaze chrípkovými vírusmi. „Presná diag-nostika je v týchto prípadoch možná len laboratórnym vyšetrením protilátok z krvi či dô-kazom vírusu na základe výteru z nosa a hrdla. Na základe symptómov a podľa aktuálneho stavu chorého sa chrípka s istotou diagnostikovať nedá,“ hovorí MUDr. Geleneky.
Pokiaľ lekár po laboratórnej analýze krvi vysloví diagnózu „chrípková nákaza“, znamená to, že pôvodca ochorenia spadá do skupiny chrípkových vírusov. Štúdie ukazujú, že chrípky sa na výskyte jesenných respiračných infekcií podieľajú 15 – 25 percentami, pričom nákazy pravidelne prerastajú do štádia krátkodobej epidémie a raz za niekoľko rokov i do fázy pandémie.
5. S mutáciou vírusov treba počítať
„Ochorenie spôsobujú dva hlavné typy chrípkového vírusu z čeľade Orthomyxoviridae – typ A a typ B. O povahe a agresivite vírusu rozhodujú predovšetkým jeho povrchové anti-gény, a to hemaglutinín a neuraminidáza, ktoré existujú v mnohých podobách a kombiná-ciách. Tieto povrchové antigény majú veľkú schopnosť mutácie a s každou sezónou sa me-nia, a i to je jeden z dôvodov, prečo mnoho ľudí každoročne ochorie na chrípku a prečo je nutné sa proti nej nechávať každoročne preočkovať. Vakcína sa totiž vždy vyrába s predstihom na danú sezónu a vychádza práve z predpokladanej mutácie chrípkového vírusu. Zmena povrchových antigénov neumožňuje ani vytvorenie protilátok a dlhodobú imunitu proti chrípke,“ vysvetľuje lekárka.
6. Komplikácie ohrozujú život
Väčšina chorých nakazených chrípkovými vírusmi ochorenie zvládne v rámci domácej lieč-by. Bolesti svalov, hlavy a únava sú obvykle také silné, že pacient si dobrovoľne ľahne do postele a vzdáva sa bežných aktivít. „U chronicky chorých, u seniorov, tehotných žien či malých detí môže chrípka spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, ktoré niekedy vyústia do hospitalizácie,“ dodáva odborníčka.
7. Ako sa brániť respiračným infekciám
Respiračné infekcie, a to chrípkové i nechrípkové, sa šíri kvapôčkami. Kvapôčky sa do ovzdušia dostávajú najmä počas kašľa a kýchania, ale i pri smrkaní či hovorení. Šíria sa vzduchom, zachytávajú na pevných povrchoch. Kvapôčky má nakazený samozrejme i na vreckovke a rukách, ktorými ich kontaktom šíri ďalej, napríklad na držadlá nákupných koší-kov, tyče v prostriedkoch hromadnej dopravy, na kľučky dverí, počítačové klávesnice a po-dobne. „Vírusy môžu na povrchu prežívať niekoľko hodín. Pokiaľ sa zdravý človek dotkne infikovaného miesta a následne si siahne na nos, oči alebo ústa, dochádza cez sliznice k preniknutiu vírusu do organizmu a k rozvinutiu nákazy,“ vysvetľuje MUDr. Markéta Gele-neky.
Základná prevencia v dobe výskytu respiračných infekcií spočíva v starostlivom vyhýbaní sa miestam s vysokou koncentráciou ľudí. „K prenosom dochádza v detských kolektívoch, v školách a škôlkach, v prostriedkoch hromadnej dopravy, kinách, divadlách, obchodoch i čakárňach lekárov,“ vypočítava infektologička. Všetkým týmto miestam je v záujme zacho-vania vlastného zdravia lepšie sa vyhnúť, pokiaľ je to len trochu možné.
V dobe infekcií je vhodná i zvýšená hygiena. Časté dôkladné umývanie rúk a nepožičiava-nie vreckoviek, tak isto ako nedelenie sa o poháre, hrnčeky, príbory a ďalšie veci osobnej potreby by mali byť samozrejmosťou. „V rodine sa infekcia spravidla šíri tak, že ochorie jeden člen a od neho sa následne nakazia ostatní. Ako prvé veľmi často ochorejú deti, kto-ré infekciu získajú v detskom kolektíve,“ hovorí lekárka.
V rámci dlhodobej prevencie je vhodné otužovanie, pohybové aktivity, návštevy sauny a príjem vitamínov. Možné je nechať sa i preventívne očkovať. „Odporúčam nechať sa očko-vať ešte pred chrípkovou sezónou, ideálne počas jesenných mesiacov,“ radí MUDr. Markéta Geleneky.
8. Odlíšite chrípku od nachladnutia?
Príznaky nachladnutia
• pomalý nástup, často sprevádzaný škriabaním v krku a pálením v nose
• bolesť hlavy, svalov a končatín
• len zvýšená teplota, obvykle nepresahujúca 38 °C
• nádcha, upchaný nos, kašeľ
• dĺžka ochorenia 7 – 9 dní
• rekonvalescencia do 14 dní
Príznaky chrípky
• veľmi rýchly nástup, bolesť hlavy a horúčka človeka „prekvapí“
• silná bolesť hlavy, svalov, kĺbov, celková slabosť a únava
• teplota šplhá vyše 38 °C
• nádcha obvykle nenastupuje
• dĺžka ochorenia 7 – 14 dní
• rekonvalescencia trvá týždne až mesiace
9. Prečo na chrípku a nachladnutie nezaberajú antibiotiká
Mnoho pacientov s respiračnými infekciami či už chrípkového alebo nechrípkového pôvo-du sa domnieva, že ich zdravotný stav vyžaduje užívanie antibiotík. To je ale omyl! „Anti-biotiká sú účinné pri bakteriálnych infekciách, nie pri vírusových. Nesprávnym užívaním antibiotík na liečbu vírusových infekcií sa pacient, naopak, vystavuje riziku nežiaducich účinkov týchto liekov,“ varuje MUDr. Markéta Geleneky. Antibiotiká však niekedy lekár mô-že nasadiť na terapiu infekcie, ktorá sa pôvodne začínala ako vírusová, ale ktorej priebeh sa skomplikoval. „K tomuto kroku sa pristupuje vtedy, ak dôjde k sekundárnej nákaze bak-tériami a z pôvodne vírusovej infekcie sa vyvinie napríklad bakteriálny zápal pľúc, zápal vedľajších nosových dutín či stredoušia. Antibiotiká sa potom nepredpisujú na virózu, ale kvôli komplikácii, ktorú spôsobili baktérie. Či ide o vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, môže určiť vyšetrenie krvi, napríklad test C-reaktívneho proteínu (CRP),“ opisuje lekárka.
Virózy a chrípky väčšinou imunitný systém organizmu zvládne sám. „Ak vírusová infekcia prebieha s komplikáciami či u vysoko rizikových pacientov, môžu sa nasadiť antivirotiká, k tomu však dochádza skutočne len pri minime prípadov. Bežná liečba spočíva v znižovaní teploty, ak je vyššia než 38 °C, v pokoji na lôžku, dostatočnom príjme tekutín, podávaní vitamínov, aplikácii kvapiek do nosa a liekov upravujúcich kašeľ,“ hovorí odborníčka.
10. Kto na nás útočí?
Nádcha je prejavom prebiehajúceho zápalu sliznice nosovej dutiny. Sprevádza ju zdurenie a opuch infikovaných slizníc a zvýšenie sekrécie. Najčastejšími pôvodcami nádchy s vírusmi zo skupiny rinovírusov a koronavírusov, vírusy parainfluenzy či respiračno-syncytiálny vírus (RSV). U malých detí sú častými pôvodcami nádchy i adenovírusy či enterovírusy.
Zápalové ochorenie sliznice nosovej dutiny môže skomplikovať bakteriálna infekcia, medzi ktorej najčastejších pôvodcov patria Haemophilus influenzae, Staphylococcus aureus a Streptococcus pyogenes.Zápal vedľajších nosových dutín patrí medzi komplikácie nádchy, prejavuje sa horúčkou, tupou bolesťou v miestach nad hornou čeľusťou a na tvári, bolesťou čela a hlavy. Môžu ho spôsobovať baktérie zo skupiny streptokokov a hemofily.
Zápal stredoušia (otitída) je ďalšou veľmi častou komplikáciou nádchy. Vzhľadom na anatomickú stavbu ucha najčastejšie postihuje malé deti, s pribúdajúcim vekom sa vý-skyt tohto ochorenia znižuje. Otitíde najčastejšie predchádza viróza sprevádzaná nád-chou. K takto prebiehajúcej infekcii sa následne môže pridať i bakteriálna nákaza. Medzi najčastejších pôvodcov katarálnej otitídy patria adenovírusy, RS vírusy, rinovírusy a vírusy influenzy či parainfluenzy. Bakteriálne komplikácie najčastejšie spôsobujú Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Streptococcus pyogenes a ďalšie patogény.
Zápal hrtana (laryngitída) sa vyskytuje u chorých všetkých vekových skupín, veľkým stra-šiakom je však najmä pre rodičov malých detí. Opuch hrtana, ktorý je sprievodným zna-kom ochorení, totiž môže spôsobiť život ohrozujúci problém. Začiatok ochorenia obvykle súvisí s respiračnou vírusovou nákazou a často prechádza do tracheitídy (zápalu prieduš-nice). Následne môže dôjsť k tomu, že sliznice oslabené vírusovou infekciou napadne i bakteriálna infekcia. Najčastejšie ide o baktérie Staphylococcus aureus.
Zápal hrtanovej príklopky (epiglotitída) je život ohrozujúce ochorenie malých detí, ktoré je v posledných rokoch vďaka očkovaniu, našťastie, na ústupe. Pôvodcom je baktéria Ha-emophilus influenzae typu B. Prejavuje sa náhlym opuchom hrtanovej príklopky, dieťa má vysokú teplotu, nemôže prehltnúť, sliny mu vytekajú z úst, vyhľadáva polohu posediačky. Stav je nutné riešiť okamžitým privolaním lekára.
Kašeľ v súvislosti s respiračnými infekciami je reakciou na prebiehajúci akútny zápal dý-chacích ciest a jeho zmyslom je zbavenie dýchacích ciest hlienu. Kašeľ má niekoľko podôb a druh kašľa sa môže s postupujúcim ochorením vyvíjať a meniť. Kašeľ sprevádza ako víru-sové respiračné infekcie, tak infekcie bakteriálne.
Zápal priedušiek (bronchitída) znamená zápal výstelky v dolných cestách dýchacích. Akút-ny zápal je spôsobený bakteriálnou alebo vírusovou infekciou. Z vírusovej ide najčastejšie o adenovírusy, vírusy influenzy či parainfluenzy alebo rinovírusy, z baktérií sa často uplat-ňuje Mycoplasma pneumoniae. K typickým príznakom tohto ochorenia patrí urputný kašeľ, bolesť na hrudi, únava a zvýšená teplota.
Zápal pľúc (pneumónia) znamená zápal pľúcneho tkaniva. Môžu ho spôsobiť ako vírusy, tak baktérie. Častými pôvodcami sú chrípkové vírusy a z baktérií Streptococcus pneumo-niae, Haemophilus influenzae, Chlamydophila pneumoniae či Mycoplasma pneumoniae.
Angína je označenie prebiehajúceho zápalu mandlí. Obvykle je bakteriálneho pôvodu a najčastejšími pôvodcami sú streptokoky a stafylokoky.
Niektoré typy zápalu mandlí môžu zapríčiniť i vírusy. V týchto prípadoch bývajú pôvodca-mi EB vírus (vírus Epsteina a Barrovej), cytomegalovírus, adenovírusy a ďalšie vírusové činitele. Zápal mandlí môže byť vyvolaný i kvasinkami.
foto: Unsplash
