Aj vy presviedčate zubára, že tú katastrofu v ústach ste jednoducho zdedili? Inak si totiž to, prečo sa vám zuby tak kazia, neviete vysvetliť… To však on vám to vysvetlí veľmi rýchlo – zubný kaz sa zdediť nedá, keďže je to bakteriálne ochorenie a na jeho vznik sú potrebné baktérie, cukor a čas. Zdediť však môžeme zlé hygienické návyky a mýty o starostlivosti o zuby. Ktoré sú to?
1. Keď nebudem jesť sladké, nebudem mať kazy
Keby to bolo také jednoduché, už sú toho plné noviny. Zubné kazy však nespôsobujú len cukry, ale tiež napríklad kyseliny obsiahnuté v citrusoch, takže vynechanie sladkého nič nerieši. Nehovoriac o tom, že ho obsahujú aj jedlá, kde ho necítime. Najmä ovocie, zelenina, kečup, horčica, majonézy, šaláty či nápoje….Navyše, nečistené zuby sa kazia tak či tak, aj keby ste nejedli nič.
2.S tvrdou kefkou pôjde povlak dole sám
Čiastočne áno, ale aj so zubnou sklovinou, ktorú si takto veľmi pravdepodobne poškodíte. Jej oslabenie môže potom spôsobovať zvýšenú citlivosť zubov, čo nie je o nič menší problém. Ak máte tvrdú kefku a nechcete sa jej vzdať, skúste si ňou prejsť po chrbte ruky tak, akoby ste si čistili zuby. Pocítite, akú veľkú a nepríjemnú silu dokáže tvrdá kefka vyvinúť na vaše ďasná.
3. Ústna voda je k zubom jemná a povlak spláchne
Nespláchne. Usadeného zubného povlaku sa zbavíte len mechanickým čistením, teda zubnou a medzizubnou kefkou. Ústna voda iba osvieži váš dych a prispeje k tomu, aby zabránila usadzovaniu nového povlaku.
4. Kazy nebudem mať, lebo zuby si umývam každú chvíľu a dlho
Tiež mýtus. Zubná hygiena totiž nie sú preteky. Nie je dôležitá dĺžka ani počet čistení. Dôležitý je spôsob, akým si zuby čistíte. Jedno poriadne čistenie denne je oveľa lepšie ako tri polovičaté. Zuby by ste si mali čistiť tak dlho, kým si nebudete istí, že sú dokonale čisté. Skúste si prejsť jazykom po zuboch. Sú hladké, alebo ešte cítite zvyšky plaku?
5. S fluoridom sa netreba ničoho báť
Ani táto skratka nefunguje. Fluorid nemôže chrániť povlakom pokryté zuby a fluorizovaný povlak rovnako ako nefluorizovaný: vždy má za následok kazy či zápal ďasien.
6. Žiadna bolesť, žiadne krvácanie − žiadny problém
Čakať na bolesť či krv je čakať na štádium, ktoré je už takmer neriešiteľné. A premrhať čas, keď sa všetko ešte dalo elegantne vyriešiť zubnou hygienou či opravou zuba. Paradentóza a zlý dych totiž nebolia veľmi dlho. Zubný kaz tiež začína v sklovine zuba, ktorá je zložená z 98 percent z minerálnych látok, neobsahuje nervy ani cievy, preto ho na začiatku necítiť.
7. Za zlý dych môže žalúdok, nie ústa
Možno v prípade cesnaku, cibule a pár iných aromatických potravín. Ale inak pochádza zlý dych z rozkladajúcich sa baktérií v povlaku, ktorý sa nachádza v prasklinách chrbta jazyka a v ďasnových vrecúškach.
KAZ NEOHROZUJE LEN ZUBY
Zápaly v ústnej dutine a rozmnožené mikroorganizmy zo zubných kazov sa prostredníctvom krvi môžu rozšíriť do celého organizmu a zapríčiniť vážnejšie problémy. Neliečený zápal ďasien zvyšuje riziko ochorení srdca, mozgových príhod, pľúcnych chorôb, cukrovky 2. typu, reumatoidnej artritídy, kožných problémov či dokonca spontánnych potratov. Aj neliečený zubný kaz môže byť zdrojom akútneho alebo chronického zápalu v tele. Neustále sú tak záťažou pre imunitný systém, ktorý sa s nimi snaží vyrovnať. Niektoré štúdie dokonca poukazujú na súvislosť zubného kazu a rakoviny. Podľa nich niektoré baktérie v našich ústach môžu byť prepojené s agresívnymi formami nádorov hrubého čreva.
