Kýchate, kašlete, oči máte červené a nos zapchatý. Vyzerá to síce ako bežné prechladnutie či nádcha – aj tie majú také príznaky –, a predsa to ňou byť nemusí. Viete nádchu rozoznať bezpečne od alergie? Kým totiž s prvým ochorením naozaj poradí aj lekárnik, alergia podľa MUDr. Aleny Staníkovej, PhD. vyžaduje odborníka. Kedy za ním ísť?
Niektorí ľudia majú pocit, že sa ich téma, o ktorej sa ideme rozprávať, netýka, keďže doteraz alergiu nemali. Odborníci však varujú, že to ešte nič neznamená, pretože alergia môže človeka prekvapiť kedykoľvek.
Presne tak, alergická reakcia imunitného systému na cudzorodú látku môže vzniknúť kedykoľvek počas života. Sklon k alergii je síce daný aj geneticky, niekedy sa však pacienti alergizujú nesprávnou samoliečbou akútnych infekcií aj sami. Môžu sa tak stať alergickými na lieky, ktoré užívajú pri akýchkoľvek infekciách, napríklad na antibiotické kvapky do nosa, ktoré sú inak skvelým liečivom, ak sú správne indikované. Ak ich však pacient užíva zakaždým, aj pri nádche je vysoká pravdepodobnosť, že pri opakovanom kontakte s určitou látkou sa môže alergizovať.
To je tá naša samoliečba! Pri akých príznakoch teda ešte skúšať poradiť si sám, a pri akých už namiesto do lekárne zamieriť k lekárovi? Aj to, čo vyzerá byť ako nádcha a bežný kašeľ, totiž môže byť alergia…
Pri alergii sa kýchanie vyskytuje pravidelne v určitom období a prichádza v tzv. salvách. Niekto sa ráno zobudí, bosými nohami sa postaví na studenú podlahu a začne kýchať. Deje sa to pravidelne. Neskôr sa k rannému kýchaniu pridruží svrbenie očí a nosa. Mnohí pacienti, najmä deti, mávajú typickú ryhu na špičke nosa. Hovorí sa tomu „ryha alergika“ alebo alergický pozdrav. Trením nosa a jeho dlhodobým šúchaním smerom nahor sa vytvorí doslova zárez alebo vráska. Keď vidím dieťa s ryhou na špičke nosa, prvé, čo mi napadne, je alergik?
(úsmev) Zaujímavý príznak. Ten sme asi schopní rozpoznať všetci. Čo ďalšie, ktoré môžu signalizovať alergiu?
Spozornieť treba, keď opakovane svrbia oči, nos, hrdlo a objavujú sa spomínané salvy kýchania, pocit plného nosa a výtoku číreho vodnatého sekrétu. Je možné, že sa to opakuje vždy v určitom prostredí. Napríklad prejavy začnú, keď človek vojde do záhrady. Alebo nám opuchne nos v parfumérii, kde je plno vôní. Tak je to napríklad aj pri histamínovej intolerancii, zjete rajčinu alebo plesňový syr, zapijete pohárom červeného vína a večer máte opuchnutý nos alebo vás bolí hlava a brucho. Preto treba odpozorovať, či sa prejavy vracajú pravidelne, či už pri pobyte vonku, alebo v určitých ročných obdobiach, alebo na miestach, ako sú záhrada, les, zoo, búranisko….
Vieme to ale odlíšiť od iných ochorení, ktoré tiež sprevádza kýchanie?
Áno. Pacienti majú väčšinou odsledované, že ráno vstanú z postele a dvadsaťkrát po sebe si kýchnu. Keď máme virózu, kýchanie je začínajúci príznak, kýchame priebežne počas dňa, ale nie kontinuálne, celých desať dní trvania virózy. Kýchanie je vždy prítomné pri podráždení sliznice, keď začína puchnúť a je zapálená. U alergikov je ale kýchanie ako jeden z príznakov dráždenia sliznice výrazne väčšie.
To už je teda signál, že sa treba objednať k lekárovi, alebo si vieme aj v prípade prejavov alergie pomôcť sami, len s pomocou voľnopredajných prípravkov? Môžeme si alergiu dokonca vyliečiť?
Pravdepodobne nie. Môžeme zmierniť alergické prejavy určitými opatreniami, napríklad vyplachovaním nosa fyziologickým roztokom, osprchovaním sa vždy po príchode domov zvonka, vrátane umytia tváre a vlasov. V súčasnom období je vhodné, keď si pacienti trpiaci pollinózou, teda peľovou nádchou, pri pobyte vonku vložia do rúška vlhkú vreckovku, aby vdýchnutý vzduch obsahoval čo najmenej peľových zrniek. Samozrejme, človek si môže pomôcť aj tak, že nebude jesť potraviny, po ktorých mu opuchne sliznica nosa a kýcha. Ale o liekoch by mal vždy rozhodnúť lekár!!!
Asi nie všetko na alergiu je pre všetkých alergikov…
Presne tak. Na trhu máme množstvo preparátov, pričom niektoré lepšie účinkujú na alergickú nádchu, iné sú zas vhodné pri alergických kožných prejavoch, ďalšie sa používajú pri astmatických záchvatoch. Nie každý kašeľ a zhoršené dýchanie pri alergii však znamená astmu. To je veľmi častý omyl. Pacient si vie uľaviť od príznakov a oddialiť alergické ataky vylúčením alergénu, ale liečiť by sa mal určite u alergiológa.
Aj keď má pocit, že sa mu ju podarilo vyliečiť, keďže príznaky vymizli?
Prejavy alergie sa môžu zlepšiť, môžu dokonca prísť úplne bezpríznakové obdobia, ale alergia sa môže vrátiť, napríklad v inej forme. Celkom vyliečiť sa nedá, ale to je skôr otázka na alergiológa. Poviem príklad – keď máte ako dieťa alergiu napríklad na penicilín, je celoživotná. Nedá sa počítať s tým, že po dvadsiatich rokoch ho môžete bez problémov užívať.
Takže kedy s návštevou lekára už rozhodne váhať netreba?
Ak už spomínané príznaky trvajú dlhšie, v prvom rade sa treba poradiť so všeobecným lekárom, v prípade detí s pediatrom, ktorí môžu vylúčiť iné príčiny opuchu nosovej sliznice či sťaženého dýchania cez nos. Môžu byť totiž zapríčinené aj cudzím telesom v nose, polypmi či takzvanými adenoidnými vegetáciami, čo je zväčšená nosohltanová mandľa. Pacienti by preto nemali hneď na začiatku sami iniciatívne navštevovať špecialistu, ale urobiť to až v prípade, keď ich k nemu pošle obvodný lekár.
Mnohí s problémami s dýchaním sa ocitnú aj vo vašej otorynolaringologickej ambulancii. Kedy je jasné, že sú prípadom skôr pre alergiológa?
Keď sa v mojej ambulancii objaví napríklad pacient, ktorý tvrdí, že je závislý od kvapiek do nosa, musím mu urobiť najprv viaceré vyšetrenia, aby som zistila príčinu jeho ťažkostí. Potom mu môžem nasadiť lieky. Niekedy vyskúšame protialergickú liečbu. Keď príde po dvoch-troch týždňoch na kontrolu a povie, že lieky perfektne zabrali, potom viem, že je to alergik a odporučím mu, aby sa objednal k alergiológovi. Keď lieky nezaberú, musíme pátrať po ďalšej príčine. Za ORL lekárom sa totiž pacienti často vyberú aj preto, lebo v jarnom období a počas jesenných mesiacov u nás dostanú termín skôr ako u alergiológa. Niekedy však už na základe anamnézy vieme, že toto alergia asi nebude. Preto je naozaj vždy potrebná prvotná konzultácia s praktickým lekárom. A všetkým ešte raz pripomínam, aby si neordinovali lieky proti alergii sami.
Ak sa ale alergia nakoniec potvrdí, vie už dnes napríklad peľovému alergikovi medicína pomôcť natoľko, aby sa mohol naplno tešiť z leta a z pobytu vonku?
Samozrejme. Dnes majú alergici k dispozícii liečbu prispôsobenú aktuálnej peľovej sezóne. Je potrebné sledovať, čo kedy kvitne a ak človek vie, že má alergiu na trávy, začne týždeň predtým užívať lieky. Po nástupe príznakov potom pridá odborníkom odporúčaný sprej do nosa a lieky. V príprave na alergické obdobie môže lekár navyše pacienta desenzibilizovať. To znamená, že mu preventívne v malých koncentráciách pichá alergény a organizmus si na ne postupne zvyká tak, že má potom malú alebo minimálnu reakciu na alergén. Robí sa to v zimnom období a je to jeden zo spôsobov liečby. Ale aj pediatri, všeobecní lekári, dermatológovia, špecialisti ORL majú k dispozícii spektrum antialergík, ktoré môžu predpisovať, takže liečba nie je výlučne len v rukách alergiológa.
Aké následky môže mať, ak si človek, naopak, peľovú alergiu nelieči?
Môže sa zhoršovať a prejsť do astmy, prípadne sa môžu vyskytnúť aj alergické polypy, alebo sa nosová sliznica hyperplasticky zmení, čo znamená, že zhrubne natoľko, že je nutné to riešiť chirurgicky. Keďže ide o „prestrelenú“ reakciu imunity, treba ju mať jednoznačne pod kontrolou.
Teplo, teplejšie, príliš teplo…
…alebo, keď aj pokožku trápi alergia
Duša síce na slnku plesá, ale pokožka občas jej nadšenie nezdieľa, naopak, protestuje výsevom drobných červených svrbiacich vyrážok. Pri vážnejších formách aj pľuzgiermi alebo žihľavkou. Pôsobením ÚV žiarenia totiž dôjde k zmenám v kožných bunkách, čo imunitný systém nesprávne vyhodnotí ako ohrozenie a začne vytvárať protilátky, ktoré sú príčinou alergie. Inými slovami, nemôže za to až tak slnko, skôr pokožka sama, a to najmä u citlivých ľudí, predovšetkým u žien medzi 20. a 40. rokom, ktoré ňou najčastejšie trpia počas jari a leta. Odborníci pri tejto alergii odporúčajú užívanie antihistaminík, prípadne používanie kortikoidných mastí, pričom súčasťou liečby je aj aplikácia chladivého telového mlieka, ktoré pokožku upokojuje. Je však dobré myslieť na citlivú kožu dopredu a nečakať, kým sa alergia ohlási. Základom prevencie je ochrana pokožky oblečením a opaľovacím krémom a vyhýbanie sa priamemu slnečnému žiareniu od 10. do 15. hodiny.
Foto: pixabay, shutterstock
