Bola som schopná nejesť ďalšie možnosti, ako schudnúť a hodiny hľadať na internete

„Ženám sa nahovorilo, že krása je konfekčná veľkosť tridsaťštyri a hlad. Je to však hlavne biznis. Náklady sa tlačia dole a menšia veľkosť znamená menšie výdavky na vzorky,“ tvrdí plus-size modelka Veronika Nagyová, ktorá dobyla svetové móla aj so svojou konfekčnou štyridsiatkou.

Stála pred zrkadlom a neverila, že to, čo tam vidí, je ona. To dievča v ňom bolo totiž neuveriteľne krásne, perfektne nalíčené a malo fakt super vlasy. Neverila si a neverila ani tomu, že je naozaj v Miláne, lebo si ju práve najali na fotenie. Od detstva jej síce hovorili, že má chutnú tváričku a raz z nej bude určite modelka, ale keď to v sedemnástich skúsila v slávnej liahni československých top modeliek v agentúre Czechoslovak models, tak ju napriek vysokej a štíhlej postave poslali domov chudnúť. Pätnásť kíl. Vtedy to vzdala. Hlúpe pokusy s hlú­pymi diétami už mala totiž za sebou. Dva roky predtým naozaj nejedla a hľadala všetky možné cesty, ako zhodiť. „Bola som skutočne schopná nejesť a hodiny hľadať na internete ďalšie možnosti, ako schudnúť,“ pri­znáva. Až kým jej z nedostatku výživy nezačali schádzať nechty. „V tej chvíli mi došlo, že som zašla príliš ďaleko. O modeling som síce veľmi stála, ale pochopila som, že moje telo je také, aké je, a nemá význam mu ubližo­vať,“ vracia sa Veronika do momentu, keď sa rozhodla kapitolu modeling uzavrieť. Aj keď ju vlastne ešte ani neotvorila.

Už chudne?

Modelingové sny hodila za hlavu a na­stúpila na právnickú fakultu, keď sa jej v kaviarni prihovoril neznámy muž a podal jej vizitku svojej manželky. „Ozvite sa jej. Pracuje ako bookerka v modelingovej agentúre…“ Na jazyku už mala „ale“ a všetky tie dôvody, prečo to asi bude zbytočné, no kým sa prebrala zo šoku, ten človek bol preč. Takže tým všetkým začala telefonát s jeho ženou. „Rovno som jej vysvetli­la, že som síce vysoká, ale na modelku asi aj tak príliš tučná. A aj keď som nejedla, v bokoch som nikdy nemala menej ako deväťdesiattri centimet­rov,“ vychrlila na ňu. Žena na druhej strane linky ju však prekvapila. „Aj tak by som vás rada videla!“ A potom to predsa len prišlo. Prvé fotenie a hneď prvá poznámka ďalšieho človeka z agentúry, ktorý sa objavil v ateliéri: „Pekná! Už chudne?“ Cítila sa trápne, no vtedy ju bookerka dostala druhý­krát: „Ona je naša plus-size modelka, tá nám chudnúť nebude.“

Z kina na mólo

Plus-size? To slovo počula v agentúre prvýkrát. Paradoxne, v tej istej, kde ju predtým odmietli. A zrazu bola prvá modelka, ktorá v tejto kategórii pod­písala profesionálnu zmluvu, a o dva mesiace držala v rukách letenku do Milána. Celý čas však čakala, že ju niekto poklepe po pleci a povie jej, že je falošná, že nikam nejde a celé to je len príliš bujarý sen. „To fotenie vtedy trvalo dva dni, a prisahám, dva dni som čakala, že ma prekuknú a povedia mi, že tam nemám čo robiť. Že im dôjde, že urobili hroznú chybu, keď ma najali, lebo za nič nestojím, fotky určite nevyjdú, a ak aj áno, nič mi nezaplatia. Našťastie sa to nestalo,“ objaví sa na Veronikinej tvári úsmev. Nakoniec si to totiž užila. Ten pocit, že je hviezda, aj keď plná strachu, že omylom. No potom opäť vhupla do svojho obyčajného života – ško­la, prednášky, brigáda. „Práve som prvý deň nastúpila ako predavačka popcornu v kine, keď mi volali, že som dostala reklamu na šampón. Takže som rovno napochodovala k šéfke do kancelárie s tým, že asi musím dať hneď aj výpoveď. Tá zákazka bola totiž niečo, čo sa neodmieta. Tri roky šla v televíziách po celom svete.“

Krása je hlad

Veronike sa plnil sen, no niektoré vychudnuté kolegyne, ktoré stretá­vala na pľaci, mali, naopak, pocit, že sa im to len sníva. „Pozerali na nás vydesené, prekvapené a tak trochu nechápali…“ spomína na prvé chvíle v módnom biznise. „V tomto svete sa totiž ženám nahovorilo, že krása je konfekčná veľkosť tridsaťštyri a hlad. A tak sa stala regulárnou bežnou veľkosťou a normálne veľkosti sú už plus-size,“ odhaľuje zákulisie módneho biznisu, v ktorom je podľa nej modelka len ramienko na šaty. „Každá z nás sa tam snaží v podstate predať sny, k čomu jej pomáha celý tím profesionálov. Vyberú sa špičky vo svojich odboroch – fotograf, štylista, maskér, kaderník a dievča s tvárou, štýlom a povahou, ktoré sa najviac klientovi hodí do jeho vízie. Nakoniec sa to celé nakombinuje a vzniká per­fektne vyzerajúce dielo v perfektnom prostredí s perfektným mejkapom, oblečením a vlasmi. A, úprimne, sa­motné modelky by chceli, aby vyzerali aj naživo tak ako na tých fotkách. Ale nevyzerajú. Reklamné foto je produkt týchto všetkých ľudí, na ktorom sa ona podieľa len jednou časťou.“

„Prvé fotenie a hneď prvá poznámka človeka z agentúry, ktorý sa objavil v ateliéri: ‚Pekná! Už chudne?‘“

Čo s tukom navyše?

K predaju popcornu v kine sa už nevrátila, postupne ani do školy, ktorú musela nechať. A nakoniec vlastne ani domov. Jedna zákazka za druhou ju totiž prinútili vymeniť domov za New York. „Myslím, že to bolo hlavne o tom, že sa na mňa dalo spoľahnúť, že som vždy bola tam, kde som mala byť, a bola som tam včas. V modelingu totiž to, kam to dotiahnete, nie je až tak o vašich rozhodnutiach. Vy len do­stanete do ruky letenku, adresu hotela a ateliéru a termín,“ odmieta byť opitá úspechom. Stále je totiž hlavne tým obyčajným dievčaťom, ktoré vyrástlo v Aši a každé prázdniny trávilo u star­kých v Pribete na juhu Slovenska s vidlami v ruke. Tou, čo počúvala, že je krv a mlieko. Aj keď zrazu nečaka­ne dobyla svet, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako doména vyhladovaných produktov plastických kliník. „Teraz z vás hovorí Instagram…“ oponuje mi. „Keď si pozriete naozaj top módne magazíny, zistíte, že tam ide z deväť­desiatich percent o prirodzenú krásu,“ bráni svet módy, aj keď na ženy s jej konfekčnou veľkosťou zo začiatku hľadel ako na zjavenie. „Keď sa obja­vili prvé modelky s krivkami, tí ľudia, ktorí dovtedy robili len s babami kosť a koža, boli logicky prekvapení. Ne­vedeli čo si s tým tukom navyše počať. Ale to sa absolútne zmenilo. A dievčatá plus-size sú dnes už vnímané ako normálne modelky. Nič menej, nič viac. Bodka.“

„O modeling som síce veľmi stála, ale pochopila som, že moje telo je také, aké je, a nemá význam mu ubližovať.“

Naozaj plus

To však stále neznamená zelenú u všetkých značiek. Širokú medializáciu si vyslúžila najznámejšia plus-size Američan­ka Ashley Graham svojou kritikou módnych domov, ktoré ju odmietajú. „Ona je svojím vplyvom a neuveriteľnou osobnosťou úplne iná liga. Nemá problém prísť do centrály Victoria’s Secret a položiť im sugestívnu otázku – prečo vo svojej bielizni neposielajú na mólo aj plus-size modelky. Ja som nikdy nešla hlavou proti múru. Som skôr tá, ktorá príde, keď ženy ako Ashley zbúrajú hrádzu,“ otvorene priznáva Veronika, ktorá sa visačkou plus-size necítila nikdy obmedzená. „Naopak. Oproti mnohým vychudnutým modelkám mám totiž naozaj plus – plus zdravie, plus nor­málny pohľad na svet a plus sebavedomie.“ Možno aj vďaka tomu dokázala v rozbehnutom vlaku zatiahnuť pred časom ručnú brzdu a New York opustila rovnako rýchlo, ako sa doň nasťahovala. „Potrebovala som sa cítiť trochu schopnejšia. Niežeby s nami zaobchádzali ako s jednoduchými mode­lečkami, ale… Chcela som viac,“ hovorí na rovinu, prečo sa rozhodla opraty svojho života zobrať späť do vlastných rúk, vyštudovala ekonómiu a rozbehla vlastný softvérový pro­jekt pre modelingové agentúry. Hoci ani ponuky na fotenie apriori neodmieta. Len ich berie menej. „Uvedomila som si, že vzťahy a najbližších som vymieňala za zákazky. A to už nechcem.“

KTO JE?

Veronika Nagyová je rodáčkou z českého Ašu, avšak jej korene siahajú na Slovensko. Krátko po maturite sa začala venovať modelingu v kategórii plus-size a prera­zila najmä v zahraničí.

Foto: archív VN