„Začnite a neprestávajte robiť veci, ktorých sa bojíte…“ radil jeden z najznámejších amerických spisovateľov Dale Carnegie. Podľa neho je to ten najistejší a najrýchlejší spôsob, ako poraziť strach. Platí to však aj na fóbie? Pri nich totiž podľa odborníkov nejde o obyčajný strach….
Fóbia je podľa prameňov z wikipédie „úzkostná porucha charakterizovaná chorobným strachom zo situácií, ľudí či objektov. Tento strach môže byť ochromujúci. Výrazne narúša bežné fungovanie človeka a môže zasahovať do každodenného života. Obyčajné pomyslenie na fobickú situáciu môže vyvolať úzkosť. Postihnutý si nezmyselný strach plne uvedomuje, ale nie je schopný ho potlačiť vlastnou vôľou.“ Niektoré pramene uvádzajú vyše päťsto druhov fóbií, iné osemsto. Nemýlia sa ani tie „bohatšie“, pretože fóbií medzi nami neustále pribúda. Na druhej strane nie všetko, čo na prvý pohľad vyzerá ako fóbia, ňou aj naozaj je. Napríklad o detektívovi Monkovi v rovnomennom seriáli by sme si ako laici mohli povedať, že medziiným trpí mysofóbiou, preto tak úzkostlivo dodržiava hygienu. Lenže on trpí obsedantno-kompulzívnym syndrómom! Newyorský psychológ Steven Phillipson v tejto súvislosti upozornil, že mozog pri obsedantno-kompulzívnom syndróme fungujeinak než má, a táto porucha negatívne zasahuje do práce, vzťahov a bežného života. Nie je to teda len „obyčajná“ fóbia. To však môže spoľahlivo rozlíšiť a diagnostikovať iba odborník.
LIETADLOM ANI ZA NIČ
Český herec Miroslav Etzler, známy z úloh „vetrom ošľahaných a ostrieľaných“ chlapov, bol pred rokmi reprezentantom v lezení po skalách, výšky mu teda nerobia nijaké problémy. Nedávno sa však priznal, že cestovať lietadlom je pre neho hrôza. Jednoducho, strašne sa bojí lietania a zvyčajne to prežíva už dva týždne vopred. Ostrieľaný horolezec má naozaj fóbiu z lietadiel najmä preto, že v nich nemôže, na rozdiel od skál, nič ovplyvniť. Sám to zdôvodnil tým, že keď sa to začne hojdať, nemôže robiť nič. V minulosti strach z lietania prekonával alkoholom. A tak sa mu raz stalo, že sa na letisku v New Yorku od strachu tak opil, že sa neplánovane prebral až v Miami… Keď on, tak sa priznám aj ja: tiež mám obrovský strach z cestovania lietadlom. Podľa správ ABC News vraj túto úzkosť pociťuje až 25 percent ľudí! Na rozdiel od herca sa však bojím aj výšok. Desím sa už len pohľadu z piateho poschodia! Nie som v tom sama – pocity úzkosti, respektíve fóbií rôzneho druhu, zažíva podľa údajov Ligy za duševné zdravie z roku 2021 každý piaty obyvateľ Slovenska.
ŽENY DVAKRÁT ČASTEJŠIE
Počet tých, ktorí sa necítia vo svojej koži vďaka rôznym strachom, obavám či úzkostiam, neustále rastie. Podpisujú sa pod to rôzne okolnosti: nedávna pandémia Covidu-19, ekonomická kríza, neistota z vojny na Ukrajine, kamsi do podvedomia zasunutá príhoda z detstva či nejaký veľmi nepríjemný, stresujúci zážitok. Neznamená to, že ide o fóbiu, hoci občas takmer každý z nás zvykne nonšalantne v rozhovore prehodiť, že ju má z toho či onoho… Môže či nemusí to byť pravda. Ak však zistíme, že „iracionálny, nepodložený a nezvládnuteľný strach a úzkosť z fiktívne hroziacej udalosti, pocitu alebo veci“, čo je definícia fóbie, sa hodí aj na nás, mali by sme vyhľadať odbornú pomoc. K psychológovi, psychoterapeutovi či psychiatrovi nás môžu nasmerovať typické príznaky fóbie: silné búšenie srdca, nevoľnosť a paralyzujúci strach, ktorý sa nedá ovládnuť. Pocity hanby a osamelosti so svojím problémom nás vôbec nemusia trápiť, pretože na celom svete sa vo svojom živote pasovalo aspoň s jednou či s viacerými fóbiami viac ako 400 miliónov ľudí, pričom dvakrát častejšie ako muži trpia touto diagnózou ženy. Kým „obyčajný“ strach je prirodzená odpoveď organizmu na psychické alebo fyzické ohrozenie, fóbia je pretrvávajúci iracionálny panický strach alebo extrémna úzkosť z rôznych objektov, ľudí či situácií. Nenahovárajme si preto, že sme schopní toto všetko racionálne zvládnuť. Väčšinou nie sme, len sa zbytočne trápime. Tak ako istá moja priateľka, ktorej neskutočný strach navodzovali výťahy. Kým som o dôvode netušila, vysmiala som sa jej obavám, až so mnou raz do výťahu nastúpila. Boli to len tri poschodia, ale keď sme vystúpili, triasla sa, bola doslova smrteľne bledá a spotená… Nechápala som. Ale už som ju na takéto „dobrodružstvo“ nikdy nenahovárala. Zverila sa mi, že dokonca, keď išla za manželom do nemocnice, poctivo vyšla po schodoch na jedenáste poschodie namiesto toho, aby sa pohodlne vyviezla hore. Až keď umrela, dozvedela som sa, že jej fóbia mala dôvod: keď mala dva roky, išla s otcom na jarmok. On sa opil, ona plakala, tak ju položil do kontajnera, zavrel veko a – odišiel. Našli ju tam v tme a smrade až po niekoľkých hodinách…
STRACH AKO OBRANA NIE JE HRÔZA
V odbornej literatúre sa dočítame, že pri fóbii je strach neúmerný skutočnému nebezpečenstvu, ktoré predstavuje jej predmet. Človek, ktorý ňou trpí, môže pociťovať intenzívnu úzkosť, a pritom ani nemusí byť momentálne v kontakte s príčinou, ktorá ju vyvolala. Je mu na odpadnutie, už len keď si na ňu pomyslí. Vážny je tiež fakt, že svoj strach nie je schopný ovládnuť vôľou. Strach síce môže byť dobrý, keďže je vlastne obranou pred nebezpečenstvom. Lenže ten, kto trpí fóbiou, má pocit hrôzy či zažíva panický strach, ktorý sprevádza zvýšený srdcový pulz, nepravidelné dýchanie, problémy s rečou, sucho v ústach, vysoký krvný tlak, triaška, nadmerné potenie, závrat či plač. Je logické, že takýto iracionálny strach obmedzuje kvalitu života. Navyše, prílišný strach z niečoho núti človeka, aby sa úporne vyhýbal miestam, ľuďom, predmetom, okolnostiam, ktoré by mohli jeho fóbiu vyvolať. Tá je nebezpečná napríklad vtedy, keď sa človek pre panickú obavu zo zubára vyhýba preventívnym prehliadkam, čo sa týka až ôsmich percent ľudí u nás, a následne má zanedbaný chrup. Hovorí sa tomu oralofóbia alebo dentálna fóbia. A čo taký abnormálny panický strach z lekárov vôbec, ktorý sa volá iatrofóbia? Týka sa vraj takmer každého tretieho človeka a takí ľudia za žiadnu cenu nechcú navštíviť doktora – dokonca ani vtedy, keď im hrozí vážna choroba. A to sú len dve z kvanta fóbií, ktoré môžu druhotnými následkami poškodiť človeka!
BÁŤ SA DÁ AJ MYSLENIA
Každá z fóbií má svoj odborný názov. Arachnofóbia je napríklad strach z pavúkov, hypsofóbia – strach z výšky, klaustrofóbia – strach z uzavretých priestorov, entomofóbia – strach z hmyzu, glosofóbia – strach z vystupovania na verejnosti, sociofóbia – strach z ľudí alebo sociálnych situácií, aerofóbia – strach z lietania, iatrofóbia – strach z lekárov, hemofóbia – strach z krvi, ofidiofóbia — strach z hadov, nyktofóbia – chorobný strach z tmy a z tmavých priestorov, mysofóbia – chorobný strach z baktérií a z iných živočíchov, ktoré predstavujú hrozbu najmä z hygienického hľadiska, xenofóbia – strach z nepoznaného, z neznámych ľudí, nepoznaných skúseností, aquafóbia – chorobný strach z vody či tanatofóbia, ktorá je zúfalým strachom zo smrti… Existujú však aj menej známe, možno až čudesné fóbie, ako napríklad koumpounofóbia, ktorá je strachom z gombíkov, alektorofóbia strachom z kurčiat, metrofóbia označuje strach z poézie alebo rýmovaných veršov, ergofóbia – strach z práce, antofóbia – strach z kvetov, vestifóbia – strach z odevov či dokonca fronemofóbia – strach z myslenia.
PREČO SA NÁM TO DEJE?
Buď zaúradujú isté genetické faktory, alebo sú to vplyvy vonkajšieho prostredia. Dá sa povedať, že ľudia, ktorí majú v rodine príbuzného s fóbiou, majú vyšší sklon k ich vzniku. Náchylné sú deti v ranom detstve, ale fóbie sa môžu rozvinúť i počas dospievania či dokonca v ranej dospelosti. Môže ich vyvolať stresová životná situácia, o čom svedčí aj prípad mojej priateľky, ale tiež uštipnutie včelou, nepríjemné vyšetrenie u lekára či uhryznutie zvieraťom. Samozrejme, že takýchto vyvolávačov je nekonečné množstvo. A čokoľvek z nich môže byť spúšťačom obrovského strachu, ktorý prerastie až do fóbie. Niektoré v dospelosti vymiznú samy alebo sa vďaka terapiám oslabia. Iné však môžu človeka trápiť celé roky. Ak sa neriešia, trvajú väčšinou celý život. Niektorí ľudia si síce dokážu zariadiť život tak, že sa vyhýbajú okolnostiam, ktoré im naháňajú strach. Znamená to však, že fóbia zabraňuje tomu, aby si človek mohol svoj život užívať naplno a v istých ohľadoch ide o sebazapieranie a odriekanie. Faktom je aj to, že jedinec si často strach vykonštruuje vo svojej hlave. To znamená, že hrozba nie je vôbec taká veľká, ako si myslí. V mnohých prípadoch hrozba dokonca absentuje a strach je teda bezpredmetný. Ak si ale myslíte, že trpíte chorobným strachom z istej situácie, miesta, živej bytosti alebo predmetu, určite navštívte odborníka. Každú fóbiu totiž možno liečiť, a to najmä prostredníctvom liekov alebo terapie.
TRPIA AJ SLÁVNI
Jednou z celebrít, ktorej miestami od strachu tuhne krv v žilách, je aj slovenská herečka Kristína Svarinská. Údajne sa bojí vtákov, a to tak, že keď sa jej vo vedre od mopu plánoval zahniezdiť holub, musela volať záchrancu. Podobný strach má aj bývalý futbalista David Beckham. Priznal sa, že ho desí predstava, že ho na verejnosti napadne kŕdeľ vtákov. Tiež trpí chorobným strachom z nich. Na prvý pohľad to môže znieť humorne, no kedysi mával kvôli svojej fóbii aj permanentné nočné mory a pomohol mu až psychológ. Speváčka Adele si zas z detstva nesie neprimerane veľké obavy z čajok. Keď mala deväť rokov, jedna ju napadla a ukradla jej zmrzlinu. Kurióznymi obavami sa netají ani Orlando Bloom, ktorý sa bojí prasiat. Keď ešte ako začínajúca herecká hviezda nakrúcal film Kráľovstvo nebeské, napadlo ho totiž stádo rozzúrených sviniek. Orlando musel so strachom v očiach pred nimi utekať z pľacu a ukryť sa do svojho karavanu, odkiaľ dlho odmietal vyjsť. Odvtedy z nich má panický strach, no slaninu si dopraje veľmi rád.
HRÔZU MÔŽEME MAŤ AJ ZO ŽUVAČKY
Svoju fóbiu majú aj hereckí kolegovia Johnny Depp a Daniel Radcliffe. Obaja trpia coulrofóbiou, teda strachom z klaunov. Jeden z najznámejších hollywoodskych hercov má traumu pravdepodobne ešte z detstva. Podľa neho sa pod ich nafarbenou tvárou skrýva nejaké tajomné zlo a keď sa zasmejú, z Johnnyho sa stáva úplný paranoik. Scenáristi seriálu Kosti prisúdili coulrofóbiu aj špeciálnemu agentovi FBI Seeleymu Boothovi, ktorý sa kvôli tomu dostal do vážnych problémov, keď na ulici vystrelil na klauna. Populárna americká moderátorka Oprah Winfrey síce na prvý pohľad vyzerá, že ju nedokáže nič rozhodiť, ale opak je pravdou. Vydesí ju obyčajná žuvačka, keď ju niekto v jej prítomnosti žuje. Keď bola totiž ešte dieťa, rodičia jej po tom, čo sa už nemohli pozerať na jej žuvanie, nahovorili, že sa raz zadusí. Odvtedy žuvačku nemala v ústach ani jediný raz a vždy keď niekoho vidí, ako ju žuje, predstavuje si, ako sa ňou dusí. Slávny režisér Alfred Hitchcock mal strach z vajíčok, herec Jake Gyllenhaal neznáša pštrosy, Channing Tatum porcelánové bábiky a Ozzy Osbourne potkany. ale ani to mu nezabránilo, aby počas koncertu skupiny Black Sabath na pódiu odhryzol hlavu živému netopierovi! Jennifer Aniston desí ponáranie pod vodou, ale má i strach z lietania, rovnako aj Eddie Murphy. Sadnúť si do lietadla je pre nich hotová pohroma. Keď im nič iné neostáva, prehltnú upokojujúcu tabletku, ktorá ich podráždené nervy na pár hodín ochromí. Potom už im to je jedno. Krásavici Megan Fox je na odpadnutie, keď príde do kontaktu s obyčajným kancelárskym papierom. Na rozdiel od iných hercov si preto scenáre k filmom číta zásadne v elektronickej podobe. Ak sa náhodou vyskytne situácia, pri ktorej musí manipulovať so suchým papierom, vždy má pri sebe pohár s vodou, aby si počas listovania mohla navlhčiť prsty a nemusela počúvať to strašné šušťanie! No a malá bomba pre obdivovateľov sexbomby Pamely Anderson. Niekdajšia modelka magazínu Playboy a hviezda seriálu Baywatch sa aj napriek svojmu pôvabnému vzhľadu odjakživa bála a doteraz bojí zrkadiel, najmä tých veľkorozmerných. Vyhýba sa im dokonca i vtedy, keď ju líčia stylisti. Údajne sa nerada pozerá na svoj obraz a vypína aj televízor, keď sa v ňom vidí. Madonna, niekdajšia kráľovná popu, na prvý pohľad pôsobí ako veľmi silná a nebojácna žena, no aj ona je len človek. Jej najväčším nepriateľom je búrka sprevádzaná bleskami a hromami. Tento chronický strach sa nazýva keraunofóbia. Údajne preto vždy počas silného dažďa nevychádza z domu a intenzívne sa modlí.
Známe aj čudesné
Americká psychiatrická asociácia (APA) rozlišuje tri typy fóbií:
SOCIÁLNE – chorobný strach z ľudí, verejných vystúpení, účasti na oslavách, kde je veľa ľudí. Pre ne je typická silná úzkosť, ktorú človek pociťuje, keď sa na neho zameriava pozornosť iných ľudí a komplikuje mu rôzne spoločenské situácie, ktoré sa preňho stávajú ťažko zvládnuteľné, a tým ho môže priviesť až k izolácii. Deje sa tak napríklad pri kontakte s neznámymi ľuďmi alebo pri vystúpení pred publikom.
PRIESTOROVÉ – úzkostné poruchy, ktoré sa prejavujú silným strachom v situáciách, kde sa na seba tlačí veľké množstvo ľudí, napríklad v MHD, v obchodoch či naopak, na rozsiahlych prázdnych verejných priestranstvách.
ŠPECIFICKÉ – sú charakteristické nadmerným strachom spojeným s určitým objektom, zvieraťom alebo situáciou. Napríklad z pavúkov, výšky, tmy, lietania, zo zubára
