Hneď na začiatku by sme mali trochu poopraviť staré úslovie, že najlepšie spí spravodlivý. Súhlasiť s tým môžeme jedine v tom prípade, že onen spravodlivý si tiež dokázal správne vybrať, na čom bude spať. Z jednoduchých počtov vyplýva, že celá tretina života človeka sa odohrá na lôžku. Na lôžku svoj život často tiež začíname i končíme. Malé dieťa prespí až devätnásť hodín denne, dospelý človek sa cíti dobre, keď spí osem až desať hodín každý deň, a starému človeku môže stačiť len päť hodín. Pôjde však aj o to, aby sme hodiny, ktoré máme vyhradené na spánok, skutočne aj prespali. Na to si musíme vedieť vytvoriť podmienky.
Pre každého sa hodí niečo iné
K základným nepriateľom spánku, ako sú hluk, pach a svetlo, môžeme pripočítať i nevhodné umiestnenie lôžka a jeho zlé vlastnosti. Zatiaľ čo s tými prvými sa musíme vyrovnať prípad od prípadu, vlastnosti lôžka už zmeníme horšie. Hneď na začiatku – teda už pri jeho kúpe – si musíme uvedomiť, čo od neho chceme a ako by teda malo vyzerať. Chyby pri výbere sa totiž prejavia pozvoľna a plazivo ako ťažkosti s chrbtom, bolesťami krku a hlavy. Predajca alebo výrobca môže chváliť, čo chce, ale nikto z chvíľkového vyskúšania produktu v obchode nemôže zistiť, ako sa mu bude z neho vstávať po ôsmich hodinách. To, že si matrac alebo rošt môžeme v rôznych predajniach nielen omakať, ale i vyskúšať v horizontálnej polohe, ešte neznamená ozajstné otestovanie. Nepomôže vám ani ukážka prierezu vychvaľovaného matraca. Pri každej takej kúpe si teda rozhodne zistite, či a dokedy môžete tovar vrátiť, keď s ním nebudete spokojní. Ideálne lôžko by malo jednoducho vyzerať zakaždým inak podľa toho, pre koho je určené.
V posteli budem odpočívať a pracovať
Mám pomerne malú izbu, zato s vysokým stropom. Postavím si teda pod ním takzvané poschodie a naň umiestnim lôžko. Alebo považujem posteľ za neoddeliteľnú súčasť aktívneho odpočinku či dokonca za obľúbené pracovisko, umiestnim teda matrace rovno na podlahu, veci mi z nej nebudú padať a môžem do nej dokonca skočiť s rozbehom… Ani jedno riešenie nie je ideálne. Posteľ by mala slúžiť predovšetkým na spanie a ak budeme okolo nej mať rozmiestnené pracovné veci, nikdy si dokonale neodpočinieme. Výška by navyše mala nielen umožniť pohodlné vstávanie, ale aj najlepší vzduch na dýchanie. Nízko položená totiž nielenže bude robiť problémy starším ľuďom, aby sa z polohy poležiačky vôbec dostali do vertikálnej polohy, ale zároveň budeme mať v noci okolo seba klesajúce prachové častice. To isté platí o pričniach či lôžku na vstavaných poschodiach – sú horšie dostupné a pri strope najviac pocítime rôzne nepríjemné pachy. Na to musíme brať zreteľ. Navyše pod matracmi by mal byť rošt, ktorý im pomáha s odpružením a vetraním. Umiestnenie priamo na podlahe nepomáha plniť ich funkciu ani neprospieva životnosti. Tu je zároveň odpoveď na otázku, či si vôbec kupovať rošt a či by ho nestačilo nahradiť v ráme postele jednoduchou doskou napríklad z latovky alebo drevotriesky. Nuž – nestačilo.
Super matrace na starom rošte
Do postele patrí rošt, takže si zájdeme nejaký kúpiť a podľa neho potom vyberieme matrac. To je tiež chyba. Už pri výbere roštu musíme myslieť na typ matraca, ktorý si chceme kúpiť. Ich vlastnosti sa totiž pri chybnom výbere môžu navzájom eliminovať a peniaze na trebárs luxusnejšie zariadenie by sme vynaložili zbytočne. S výberom teda začneme pri roštoch, kde najčastejšie je záujem o lamelové, ktoré dobre perujú. Keď si však budeme chcieť kúpiť penové matrace s vyšším jadrom, radšej sa asi poobzeráme po tých s nepružnými drevenými lištami. To platí i v prípade, že chceme klasické pružinové matrace alebo ich novodobú obdobu, teda matrace taštičkové, u ktorých je hneď niekoľko sto pružín (špičkové ich majú až tisíc) uložených jednotlivo vo zvláštnych vrecúškach, a na nich je potom položený filc s vysokou gramážou, ktorý spoľahlivo rozloží ich zaťaženie. Lamelové rošty však môžu pomôcť s vyrovnávaním tlakov vyvíjaných na ne položeným matracom. Zvlášť tie, ktoré majú lamely uložené vo výkyvných plastových alebo kaučukových puzdrách či výkyvných puzdrách s rôzne tuhými guľôčkami. Pri kúpe takého roštu sa zaujímajme o počet lamiel, ich šírku a hrúbku. Väčší počet (ideálne je podľa odborníkov dvadsaťosem) lamiel lepšie podporí matrac, ktorý by sa medzi jednotlivými listami nemal prehýbať. Ich hustota sa tiež môže líšiť, napríklad v oblasti pod hrudníkom alebo pri bokoch. Ak je ich viacej a sú tenšie, lepšie potom reagujú na premenu tvaru obracajúceho sa tela. Pri kvalitnejších roštoch bývajú lamely potiahnuté materiálom, ktorý zabraňuje kĺzaniu matraca. Existujú rošty mechanické alebo s elektromotorom, ktoré sú tým drahšie, čím viac polôh pre ležiaceho ponúkajú. Sú výhodné predovšetkým pre starších ľudí, ktorí si chcú odpočinúť i cez deň (ale spať nebudú, len si niečo prečítajú), či pre chorých upútaných dlhší čas na lôžko. Ešte drahšie vyjdú tanierové (bývajú označované aj ako krídelkové alebo doštičkové) rošty, ktoré majú na lamelách pružné, do všetkých strán ohybné segmenty, a tie sa potom prispôsobujú tlaku nielen v pásoch ako lamely, ale i v jednotlivých bodoch.
Stačí nám spoločný matrac
V spálni máme s partnerom „letisko“ a je teda logické, že si kúpime dvojitý matrac. Prečo by to malo byť logické? S veľkým matracom sa horšie manipuluje, na pranie poťahu budeme musieť mať i práčku s väčšou kapacitou, navyše sa obaja z partnerov zrejme líšia hmotnosťou i obľúbenou polohou pri spaní. Je teda skôr logické kúpiť si dva matrace. Odborníci odporúčajú to isté, teda radšej dva matrace s rôznymi vlastnosťami zodpovedajúcimi stavbe mužského a ženského tela. Som ťažký, a tak mi viac vyhovuje mäkký matrac, ktorý sa na exponovaných miestach krásne podvolí tlaku. Navyše spím hlavne na bruchu, a tak sa doň môžem pohodlne zaboriť. Opäť zle, ale výber tej správnej tvrdosti matraca je tak trochu zložitejší. S individuálnym výberom roštu a matracov nám v prvej fáze pomôžu väčšinou sami výrobcovia, ktorí na internetových stránkach nastavia jednoduchým spôsobom filter, cez ktorý sa prostredníctvom jednoduchých odpovedí (pohlavie, vek, hmotnosť, poloha v spánku) dostaneme k úzkemu okruhu výrobkov. Matrac má byť pevný, ale pritom by sa mal v mieste, kde naň zatlačíme, poddať tlaku. Pred kúpou matraca by sme si mali premyslieť, čomu bude vystavený. Nutné je poznať predovšetkým hmotnosť osoby, ktorá na ňom bude spať. Predovšetkým podľa toho vyberáme tvrdosť. Je pravda, že ľudia majú tendenciu akceptovať takú tvrdosť, na akú boli doposiaľ navyknutí, ale musia predovšetkým počítať s váhou, ktorá na matraci spočinie. Všeobecne platí, že ľudia s vyššou hmotnosťou by si mali vyberať tvrdšie matrace, naopak, ľahší ľudia si môžu vyberať z tých mäkších. Tvrdosť tiež volíme podľa spôsobu spania. Keď najčastejšie spíme na boku, potom je namieste voliť mäkší matrac, tvrdší bude vhodnejší pre tých, ktorí spia na chrbte či na bruchu. Keď sa niektoré kritériá navzájom stretnú, budeme polohu v spánku zohľadňovať až nakoniec, pretože tú počas noci i päťdesiatkrát zmeníme, zatiaľ čo hmotnosť vďaka poteniu klesne tak o kilogram… Tvrdosť sa uvádza väčšinou v piatich stupňoch od extrémne mäkkej po extrémne tvrdú. Najmäkší si kupuje málokto, hodí sa skôr na občasné – napríklad víkendové – prespanie. Čím tvrdší, tým potom pribúda medzi záujemcami mužov. Záleží tiež na veku užívateľa. Deti potrebujú pre zdravý rast pevnejší matrac so strednou tvrdosťou, mladí ľudia sa zaujímajú o tuhšie matrace, starší by sa mali zamerať na mäkší a elastickejší. Ak budeme na vážkach, skúsme zohnať takzvaný sendvičový matrac, ktorý má z každej strany inú tvrdosť, takže ju jednoducho zmeníme otočením.
Vyskúšam každú novinku
Medzi materiálmi je obľúbená takzvaná lenivá pena, meniaca svoju tvrdosť podľa tlaku i teploty, ktorá z tela vyžaruje, a tak sa zahriata pomalšie vracia do pôvodnej polohy a menej tlačí v mieste kontaktu. Iným zaujímavým materiálom je takzvaná studená pena (niekedy označovaná ako high resilience, teda vysoko pružná), ktorá je okrem veľmi dobrého prispôsobenia sa telu skvelo priedušná. Stálicou sú matrace zo zmesi prírodného a syntetického latexu, pričom väčší podiel prírodnej zložky znamená vyššiu kvalitu i cenu. I tu prichádzajú na rad nové materiály ako viscolatex s tvarovou pamäťou či peny na prírodnom základe s podielom rastlinných olejov (napríklad olej z ricínu dokonca zmierňuje niektoré kožné problémy), ktoré bránia usadeniu roztočov a ďalších mikroorganizmov. Výhody spomínaných materiálov kombinujú sendvičové matrace, ktoré využívajú ich rozdielne vlastnosti alebo potom skombinujú jeden základný materiál, avšak v odlišnej hustote, a teda i tvrdosti a pružnosti. K rôznym penám a latexom potom môžu pribudnúť ďalšie doplnkové materiály, ako je kokosové alebo bambusové vlákno.
Dôležitá je však konštrukcia. Tá by mala byť rozdelená do troch až siedmich zón s rôznou tuhosťou, rozdelených podľa zaťaženia od najväčšieho v oblasti bokov až po najmenší na koncoch. Zaujímavé pohodlie poskytnú gélové matrace, ktoré obsahujú v kontaktnej ploche gélové segmenty. Tie vytvárajú akupresúrne body, ktoré pomáhajú uvoľniť svalstvo počas spánku. Pozor, kedysi také módne vodné matrace majú tú chybu, že pri každom pohybe spáča sa rozvlnia (veľkosť vlny záleží na vnútorných komorách) a chvíľku trvá, kým sa upokoja. Keď sa nemôžeme rozhodnúť alebo z iných dôvodov kúpu novej postele alebo roštu a matraca odkladáme, možno si pomôcť lacnejším spôsobom – stačí si kúpiť takzvaný prístelkový matrac, ktorý uľaví od tlaku rôznych častí starého matraca a lepšie sa prispôsobí telu. Môže navyše poslúžiť i pri nečakanej návšteve ako núdzové lôžko. A ešte jedna poznámka na záver – ten, kto už trpí problémami s chrbtom alebo s pohybovým ústrojenstvom, či sa na ne dokonca lieči, mal by sa vždy poradiť s lekárom.
foto: unsplash.com
