Niekto sa k vám nahne, aby vám povedal niečo také dôverné, že to iné uši nemajú počuť, no vy z jeho úst namiesto tajomstva vnímate len nepríjemný zápach. Poznáte to? A teraz si to predstavte v opačnom garde, že ten, koho slová zanikajú v nechcenom odóre, ste vy. Strašné? Tak tomu poďme predísť a zistiť najčastejšie príčiny nepríjemného dychu. Kde sú skryté?
Zápach z úst sám osebe chorobou nie je, hoci sa ním viaceré diagnózy môžu prejavovať. Častejšie má však omnoho prozaickejšie príčiny. Medzi prvými sa svojím dychom nemôžu chváliť fajčiari a rovnako zrádza aj tých, ktorí sa pozabudnú nad pohárikom. Alkohol totiž znižuje množstvo slín a zvyšuje tvorbu zubného plaku. Prezradí však aj milovníkov aromatických jedál a sladkého. Baktérie, ktorých premnoženie je dôvodom nechceného odóru, totiž „žijú“ najmä zo sacharidov. A keď je ich viac, než treba, potom je viac, než treba, aj týchto malých potvor. Baktérie sú však dobrým sluhom, len keď sú v rovnováhe. Len čo ich počet stúpne, stávajú sa zlým pánom, pričom tým najhorším sú takzvané gramnegatívne, medzi ktoré patria E. coli a baktérie salmonelózy. Nielenže sú to nezmary, ktorých sa len tak ľahko nezbavíte, ale ešte aj produkujú splodiny páchnuce sírou, ktorá váš dych mení doslova na oheň. Dlhodobo má s halitózou, ako sa zápach z úst odborne nazýva, problém približne štvrtina populácie, krátkodobo však môže postihnúť každého. Spôsobiť si ju totiž môžeme veľmi ľahko…
Na vine môže byť hlad
Tým, že človek neje, jeho slinné žľazy sú bez roboty a ústa sú o chvíľu bez slín. Pritom práve ony sú v prípade nepríjemného dychu základnou prevenciou. Už po jednom dni tak v dychu cítiť acetón, ktorý je produktom spaľovania tukov. A nejde len o následok tvrdej hladovky. Podľa odborníkov už len to, že niekto v obave z kíl navyše vynecháva prílohy, možno čoskoro cítiť z jeho dychu. Telo totiž musí spracovávať omnoho väčší objem proteínov, výsledkom čoho je amoniak. A ten jednoducho zapácha. Nehovoriac o tom, že z prázdneho žalúdka sa do úst dostávajú výpary z tráviacich štiav, ktoré tiež nepatria medzi voňavé arómy.
Sucho v ústach
Keď zabudneme piť, jedným z príznakov, ktorým nám to telo pripomenie, je aj nevábny dych. Keď nie je poruke voda, v kritickej chvíli pomôže aj žuvačka, ktorá zvýši produkciu slín. Mimochodom, vedeli ste, že aj ženy počas menštruácie produkujú málo slín? Sliznicu ústnej dutiny je preto potrebné počas menštruácie udržiavať dostatočne vlhkú. Základom na dosiahnutie dostatočnej produkcie slín je pitie potrebného množstva tekutín, najviac však vody. Sladené nápoje, káva a niektoré druhy čaju môžu zhoršovať dych. Popíjanie vody pomáha zmývať nadbytočné baktérie z jazyka a spomedzi ďasien. Druhým krokom je vyplachovanie úst soľným roztokom, ktorý si pripravíte zmiešaním dvoch decilitrov vody s jednou lyžičkou soli. Kuchynská soľ odstráni niektoré baktérie a pomôže tak odstrániť nepríjemný dych.
A zase ten stres
Možno by ste to nečakali, ale aj v tomto má prsty. V situácii, keď človek prežíva úzkosť, obavy či stres, jeho sliznice prirodzene vysychajú, navyše vylučuje hormóny, ktoré obsahujú aromatické látky. Nie nadarmo sa tak hovorí, že niekto doslova smrdí strachom.
Hlavný vinník – zubná hygiena
Aj keď obrazne povedané vstávame aj líhame si so zubnou kefkou, ruku na srdce, koľkokrát len rutinne prejdeme hore-dolu po zuboch a je odfajknuté? Alebo skôr odfláknuté! My si síce spravíme čiarku, ale naše zuby sa na čiarky nehrajú. Až 98 percent prípadov halitózy vzniká práve ako priamy dôsledok zlých návykov spojených s nedostatočným čistením. Zubná hygiena sa síce umývaním zubov začína, no nekončí. Dôležité je nezabúdať ani na medzizubné priestory a jazyk. A, samozrejme, ani na preventívne prehliadky u zubára.
Nielen zuby, ale aj ďasná vedia otráviť dych
Ak zanedbaná hygiena načne zuby, ďasná si to väčšinou odnesú hneď po nich. Ak sa na zuboch hromadí plak, baktérie totiž vytvárajú toxíny, ktoré dráždia ďasná a spôsobujú zápach z úst. Pokiaľ situáciu neriešime, hrozí nielen poškodenie ďasien, ale aj čeľuste.
Pozor, nefungujú obličky
Máte pocit, ako keby ste cmúľali železo a kovová pachuť v ústach sa u vás objavuje bez ohľadu na to, či a čo ste jedli? Môže ísť o nenápadný symptóm problémov s obličkami. V prípade narušenia ich funkcie sa totiž v tele začnú hromadiť toxické dusičnaté splodiny s obsahom amoniaku. V tele zároveň stúpa hladina močoviny a s ňou súvisiace čpavkové výpary sú potom vinníkom páchnuceho dychu.
Nezabudnite na cukrovku
Dýchnete a okolie má pocit, že ste práve otvorili odlakovač na nechty? Je čas pohľadať si príznaky cukrovky a zistiť, či na sebe nenájdete aj ďalšie. Pretože acetónový dych je jedným z nich. Acetón je v dychu síce aj za bežných okolností, ale vo veľmi malom množstve. Vzniká prirodzenou chemickou reakciou, jedným z jej produktov sú takzvané ketolátky, ktoré telo využíva ako zdroj energie v prípade nedostatku glukózy. Ak je ich však v tele príliš veľa, cítiť ich v dychu. U diabetikov je hladina glukózy v krvi zvýšená, ale chýba inzulín, ktorý sa podieľa na jej transporte do tkanív. Tkanivá tak vlastne hladujú a siahajú po tukových rezervách. Tie, ktoré sa nepodarilo spracovať na využiteľnú energiu, sú teda premenené na ketolátky a tie sú zdrojom acetónového pachu.
Viete, čo je halitofóbia?
Možno aj vy máte vsugerovanú predstavu, že vám z úst zapácha, pritom to tak nie je. Kým samotný nepríjemný dych diagnózou nie je, tento neopodstatnený strach z neho áno. Podľa štatistík postihuje menej ako jedno percento dospelých. Presvedčení, že sú pre iných nepríjemnými spoločníkmi, sa uťahujú do ústrania, vyhýbajú sa osobným stretnutiam, neustále žujú žuvačku a prehnane často si umývajú zuby.
Foto: Shutterstock
