Cítime to skôr, než začneme kýchať a kašľať… Niečo na nás lezie! Možno začneme premýšľať, kto v autobuse cestou do práce si vedľa nás kýchol, alebo kto bol chorý v dlhom rade pred pokladňou v potravinách… Podľa britských vedcov nie je na vine ani ranný autobus, ani poludňajšia zastávka v obchode. Zistili totiž, že vírusy nás napádajú až večer doma, keďže naša imunita je vtedy najmenej aktívna a otvára bránu vírusom. Môžeme jej ju však pomôcť hneď aj zabuchnúť… Ako?
Vedci z univerzity v Cambridge v jednej zo svojich štúdií zistili, že sme až desaťnásobne náchylnejší na infekcie po zotmení ako dopoludnia. Je to preto, že náš organizmus sa riadi vnútornými biologickými hodinami a nepracuje vo všetkých fázach dňa úplne rovnako. Raz je preň prioritou oddych, potom obnova buniek, a len časť dňa boj s vírusmi, pričom práve večer túto povinnosť takmer úplne vypúšťa. Odozva imunitného systému na rôzne podnety je tak vtedy najmenej výkonná. Naopak, ráno a dopoludnia má náš imunitný systém najväčšiu silu. Hoci vnútorné hodiny nijako neprestavíme, vieme imunite pomôcť, aby bola v pohotovosti celý deň. Podľa vedcov na to stačí týždeň zdravého spánku.
Čo robíme zle…
„Imunitu ovplyvňuje náš životný štýl. Ak sa nezdravo stravujeme, nemáme dostatok spánku, fyzickej aktivity, vitamínov, minerálov a stopových prvkov, výrazne ju tým oslabujeme,“ upozorňuje MUDr. Daniela Hasičová, MHA z Ambulancie klinickej imunológie a alergiológie v Leviciach. Ide pritom o faktory, na ktorých je zhoda v celej odbornej obci. Nevyvážené diéty s obmedzeným prísunom dôležitých živín, vitamínov a stopových prvkov, rovnako nadmerný tréning u športovcov a nedostatok priestoru na odpočinok a regeneráciu považuje za vážny problém imunologička MUDr. Ivana Knížatová, PhD. z Ambulancie klinickej imunológie a alergiológie v Nitre. „V dnešnej uponáhľanej dobe je to, samozrejme, aj stres, prepracovanosť a škodlivé návyky ako fajčenie,“ dodáva. Do kolotoča ochorení sa podľa odborníčok navyše dostávame aj preto, že nášmu imunitnému systému nedoprajeme dostatok času na regeneráciu. „Ak ochorieme, chceme sa veľmi rýchlo vyliečiť, preto siahame takmer vždy po antibiotikách, aj keď 90 percent infektov je vírusového pôvodu, na ktoré antibiotiká neúčinkujú. Akurát teda narušia našu mikroflóru, v ktorej sa následne kultivujú voči nim rezistentné baktérie. Keď potom antibiotickú liečbu naozaj potrebujeme, už nefungujú. Nedostatok trpezlivosti, keď odmietame rekonvalescenciu a ešte oslabení ideme do kolektívu, kde sa opäť infikujeme, nás tak dostáva doslova do začarovaného kruhu chorôb,“ vysvetľuje doktorka Hasičová.
Kedy už bliká červená
Ak pociťujeme únavu, sme bez energie, málo výkonní, chytíme všetky infekcie, ktoré sa okolo nás len mihnú, a tie následne trvajú dlho, majú netypický priebeh, často sa u nás vyskytujú herpesy či bolesti kĺbov a u detí zase aj neprospievanie, máme v podstate všetky hlavné príznakytoho, že naša imunita je oslabená. „V prípade recidivujúcich infekcií je potom z hľadiska posúdenia závažnosti poruchy imunity dôležitá nielen frekvencia infekcií, ale aj ich charakter, závažnosť, vyvolávajúci patogén, odpoveď na liečbu a prípadný rozvoj komplikácií,“ upozorňuje doktorka Knížatová. Poruchy imunity sapodľa nej najčastejšie prejavujú u detí opakujúcimi sa hlavne vírusovými infekciami, ktoré môžu viesť k rozvoju bronchiálnej astmy, čo je najčastejšie sa vyskytujúce chronické ochorenie v detskom veku. V dospelom veku má oslabená imunita zase za následok opakované infekcie, a to od dýchacích a močových ciest až po závažné infekty, ako sú zápal pľúc či mozgových blán. „Infekcie môžu zároveň spúšťať rôzne autoimunitné ochorenia. A zároveň treba povedať, že aj nádorové ochorenia sú následkom nedostatočného dohľadu imunitného systému v organizme,“ upozorňuje v tejto súvislosti Daniela Hasičová.
„Do kolotoča ochorení sa dostávame aj preto, že nášmu imunitnému systému nedoprajeme dostatok času na regeneráciu.“
Ako sa dostať zo začarovaného kruhu chorôb?
Dá sa z toho vykročiť? „Posilňovaním imunity síce môžeme znížiť frekvenciu infekcií, zlepšiť ich priebeh, predchádzať komplikáciám, ale
zabrániť infekciám na sto percent nie je možné,“ hovorí otvorene doktorka Knížatová. V každom prípade pri predchádzaní infekčných chorôb má dôležité postavenie dojčenie, vyvážená strava, dostatočný prísun živín a vitamínov, ako sú vitamíny C, D, E a betakarotén, ako aj zinok a selén.„Prebiotiká a probiotiká upravujú zase stav črevnej mikroflóry, ktorá pozitívneovplyvňuje imunitný systém. V sliznici tráviaceho traktu sa totiž nachádza slizničný imunitný systém, čo je najväčší imunitný orgán v tele,“ vysvetľuje Dr. Knížatová a dodáva, že by sme nemali zabúdať ani naočkovanie, ktoré predstavuje účinný prostriedok v prevencii infekčných chorôb. „Pravidlom by mal byť zdravý životný štýl, ktorý môžeme doplniť o voľnopredajné lieky na zlepšenie imunity, ako sú beta glukány alebo výťažky z Echinacey. Veľmi efektívne je aj otužovanie. Začať treba síce od leta, ale nikdy nie je neskoro,“ ponúkatip doktorka Hasičová.
„Ak ochorieme, chcemesa veľmi rýchlo vyliečiť, preto siahame takmer vždy po antibiotikách, aj keď 90 percent infektov je vírusového pôvodu, na ktoré antibiotiká neúčinkujú.“
Je čas na lekára
Ak sme však už v jednom kole infekcií a nič nám nezaberá, mali by sme zvážiť návštevu imunológa. „U detí predškolského veku je to vtedy, ak prekonajú viac ako osem bežných infekcií dýchacích ciest, u dospelých viac ako štyri infekcie. Ak sú však infekcie závažné, môžeme vyhľadať špecialistu, samozrejme, aj skôr. Ide najmä o prípady, keď sú príznaky chronické, dlhodobé a opakovane sa vracajú – či už ide o nádchu, kašeľ alebo zápaly očí,“ vymenúva problémy, pri ktorých treba spozornieť, Ivana Knížatová. Výskyt alergických ochorení má totiž neustále stúpajúci trend. Zvyšuje sa počet pacientov trpiacich na alergickú nádchu, prieduškovú astmu, stúpajú alergie na hmyz aj potravinové alergie. „Prichádzajú aj pacienti, u ktorých sa alergické prejavy objavili v dospelom alebo dokonca vyššom veku po prvýkrát,“ upozorňuje.
