Bolo by veľké klišé dávať k tomuto článku titulok vypožičaný od Jana Nerudu – Kam s ním? My totiž vieme, kam s kuchynským odpadom, lenže vedieť a konať podľa týchto vedomostí sú nezriedka dve rozdielne veci. Takže ešte raz: Kam s kuchynským odpadom?
Naša kuchyňa je najväčší zdroj komunálneho odpadu. Odtiaľ pochádzajú všetky možné obaly od potravín, tu sa vyhadzujú zvyšky jedla, vylieva použitý olej na vyprážanie alebo likviduje pokazený obsah chladničky. Nie vždy postupujeme správne a prirábame tak problémy sebe i ostatným. Napríklad slovenské Vianoce s vyprážaným kaprom už dopredu strašia pracovníkov kanalizácií a čističiek vôd. Tuk spolu so zvyškami strúhanky sa odrazu vo veľkom množstve dostane do odpadu, navyše pri nízkych teplotách, kedy dobre tuhne. Mastná zmes sa skvelo usadzuje tam, kde nemá, a odstránenie takých zátok obmedzujúcich prietok je prácne a vyčistenie vody náročné.
S triedením pomôže sortér
Množstvo odpadkov, ktorých stále pribúda, si už dávno vynútilo oprávnenú požiadavku na ich triedenie. Tým, ktorí tomu prevádzku v domácnosti prispôsobili, už jeden kôš na odpadky v kuchyni nestačí. Miesto provizórnych nádob a škatúľ je vhodné zadovážiť si takzvaný sortér. Je to prakticky zdvojený či trojitý odpadkový kôš, pre úsporu miesta hranatý. Na jeho umiestnenie sa najčastejšie vyberá miesto pod drezom, v každom prípade by mal byť k nemu čo najľahší prístup, čo trochu koliduje s požiadavkou na to, aby prípadný zápach neprenikal von. Sortéry sú k dispozícii v niekoľkých veľkostiach, ktoré zodpovedajú vyprodukovanému množstvu odpadu a pre väčšiu názornosť bývajú vo farbách, zodpovedajúcich farbám kontajnerov na zberných miestach, teda žltý na plast, zelený na sklo a modrý na papier. Na organický odpad by mala byť hnedá nádoba, tak isto, ako je hnedý kontajner na bio odpad. Bohužiaľ sa s ním zatiaľ stretneme len málokde. Má podobu známeho štvorhranného smetiaka na komunálny odpad, ale je vybavený systémom vetracích a odvodňovacích otvorov, zabraňujúcich zahnívaniu, a teda i tvorbe zapáchajúcich plynov. Materiál, z ktorého je vyrobená samotná nádoba kontajnera, obsahuje aj účinnú prídavnú antibakteriálnu látku, blokujúcu rozmnožovanie mikroorganizmov a vznik plesní. Aditívum je využité predovšetkým na tých miestach, ktorých sa užívateľ dotýka. Organický odpad je tak pripravený na kompostovanie, pričom sa vysychaním zmenší jeho objem až o tretinu. Nádobu na bioodpad si môžeme objednať od technických služieb obce, zvoz je však zatiaľ väčšinou obmedzený na takzvané vegetačné obdobie, to je od začiatku apríla do konca novembra.
Antibakteriálna ochrana
Rovnakou ochranou by mala byť opatrená nádoba sortéra v domácnosti. Už sme si zvykli, že komfortnejšie koše na odpadky sú bezdotykové a navyše majú ochrannú antibakteriálnu vrstvu; tak isto dostať antibakteriálne plastové vrecká na odpad, ktoré vložené do obyčajného koša môžu čiastočne nahradiť jeho ochrannú úpravu proti mikroorganizmom a plesniam. V prípade sortéra by to malo byť samozrejmosťou. Komfort obsluhy potom umocní automatizované vysúvanie po dotyku rukou, či napríklad len kolenom zároveň s nadvihnutím veka nádob, niekedy je na to potrebné zošliapnuť pedál mechanizmu. Pamätajme, že čím menej sa musíme tohto zariadenia dotýkať, tým menej šancí na prenos majú prípadné mikroorganizmy, navyše automatizované zatváranie veka nahradí naše prípadné pozabudnutie. Vo chvíli, kedy nás na to upozorní zápach, býva už neskoro a bezprostredné okolie neuzavretej nádoby potom dlho vetráme… Keď máme možnosť vybaviť si kuchyňu nábytkom podľa našich predstáv, neváhajme vzniesť požiadavku na zariadenie sortéra. Určite to zlepší komfort práce v kuchyni. V priestore na odpadky by malo byť vyhradené i miesto na uzatvárateľnú nádobu na použitý olej. Ten často končí jednoduchým vyliatím do odpadu. Už sme si povedali, aký veľký problém spôsobí. Oleje a tuky vôbec, ktoré sme použili na vyprážanie (a najmä vo fritézach), treba zhromaždiť do nádoby s uzatvárateľným hrdlom a po jej naplnení je najlepšie odviezť ju do zberného dvora. V triedení odpadu nám pomôže aj vstavaný lis. Je to obchádzané zariadenie, ktoré sa hodí pre početné rodiny a v profesionálnej prevádzke je takmer nevyhnutné. V nádobe na neorganický odpad, ktorá je vyložená plastovým vrecom, dokáže elektricky poháňaným piestom stlačiť napríklad škatule od mlieka, plastové obaly a ďalší odpad na menej ako desatinu pôvodného objemu. Menším domácnostiam môže stačiť ručný lis alebo na „nožný“ pohon. Dokážu spracovať predovšetkým plechovky a PET fľaše tak, že zaberú len pätinu z pôvodného objemu.
Nič nie je len jednoduché
V niektorých domácnostiach sa organického odpadu zbavujú vsypaním do drviča. Jeho inštalácia je jednoduchá a potrebujeme k nej vlastne len drez s odtokovým otvorom s priemerom deväťdesiat milimetrov a pod ním dostatok miesta na samotný prístroj. Proces je jednoduchý – odstránime kryt odpadového otvoru, pustíme vodu a zvyšky jedla doň vsypeme. V drviči sa vysokou rýchlosťou otáča tanier s výkyvnými drviacimi kladivkami a drobnejšie kusy sa rozomelú na častice s priemerom menším než pol milimetra medzi otáčajúcim sa tanierom a pevnou vonkajšou perforovanou stenou. Tým sa však, bohužiaľ, táto jednoduchosť končí. Výhodou drviča je rýchla a celkovo nenáročná likvidácia nespotrebovaných potravín. Vyhneme sa objednávaniu kontajnera na bioodpad, v kuchyni nedáme veľa šancí nepríjemnému hmyzu. Prvý problém predstavuje nepostačujúce spláchnutie studenou vodou, pretože najmä mastnejšie suroviny vytvoria na povrchu súčiastok drviča jemný povlak, ktorý so sebou, pochopiteľne, prináša zápach a ktorého sa tiež ťažko zbavujeme. Na pomoc musí prísť horúca voda a chemické prostriedky. Náklady na prevádzku drviča tak stúpnu, nehľadiac na tak trochu macošský prístup k životnému prostrediu. Aj spoločnosti, ktoré majú na starosti správu kanalizačnej siete a čistiarne odpadových vôd, nehýria nadšením. Poukazujú na to, že kapacita kanalizácie s týmto spôsobom riešenia likvidácie odpadu jednoducho nepočítala. Keď žijeme v domácnosti, napojenej na septik, bude záležať na nás, ako sa s problémom porátame (najlepšie s biologicky aktívnymi prostriedkami), inak musíme dbať na technickú normu, ktorá hovorí, že podmienky na napojenie drviča domového odpadu na domovú kanalizáciu stanovuje jej prevádzkovateľ.
Malí ružoví pomocníci
Pojem moderná kuchyňa však nezahŕňa len tú najskvelejšiu techniku, ktorú môžeme použiť pri príprave jedla, ale predovšetkým šetrný prístup a hospodárenie so surovinami. Ak moderný znamená zároveň efektívny, mali by sme pri zamyslení nad tým, čo podnikneme s organickým odpadom, rátať s kompostovaním. Zberný kompostovací kontajner – či ak chcete, smetiak – sme tu už spomenuli. Problém môže byť v tom, že zatiaľ čo my odpad produkujeme neustále, odvoz kontajneru je obmedzený len na vegetačné obdobie. Keď nemáme vlastnú záhradu či priestor na založenie kompostu a nemôžeme sa na spoločnom riešení dohodnúť napríklad so susedmi, skúsme si zadovážiť takzvaný vermikompostér. Nie je to nič zložité a verte, že pôvodný odpor voči ružovučkým dážďovkám, ktoré sa budú s vami deliť o spoločný životný priestor, sa rýchlo premení v obdiv, čo všetko dokážu. Vermikompostér sa, pochopiteľne, dá kúpiť, šikovnejší si ho vyrobia sami. Do kompostéra sa hodia dážďovky hnojové, európske alebo kalifornské, ktoré možno kúpiť v obchode. Vybrať sa na lov „divokých“ dážďoviek je tiež ľahké, ale tie sú už zvyknuté na celkom iné prostredie. Kúpené dážďovky reagujú na prevoz stresom, preto bude najlepšie, keď ich vysadíme do pripraveného kompostéra a posvietime na ne. Pred svetlom sa rýchlo zavŕtajú do kompostovanej zeminy, kde už im bude dobre. Znášajú teploty od nuly do tridsať stupňov Celzia, ale najlepšie im je medzi dvadsiatimi a dvadsiatimi piatimi, čo zodpovedá teplotám v domácnosti. Na zriadenie vermikompostéra potrebujeme vyššiu plastovú nádobu s objemom najmenej tridsať litrov, do dna ktorej vyvŕtame otvory, ktoré prekryjeme netkanou textíliou. Na ňu potom príde drenážna vrstva z keramzitu (asi tak na dva prsty), potom vrstva kvalitnej zeminy, ktorú odľahčíme natrhaným vlhčeným kartónom. Nádobu prekryjeme vekom, pretože dážďovky nemusia svetlo. Veko opatrite drobnými otvormi na prístup kyslíka. Všetko umiestnime do plytkej misky, do ktorej bude odtekať voda, pretože substrát by sme mali pravidelne zvlhčovať. Na uvedenú veľkosť kompostéra postačí päťdesiat až dvesto ružových pomocníkov podľa veľkosti. Voda z misky poslúži ako vynikajúce hnojivo na zalievanie izbových rastlín a dážďovky samy premenia celý obsah na humus za pár mesiacov. Na ich kŕmenie môžeme použiť prakticky čokoľvek vrátane navlhčeného papiera, nemali by však dostávať mäso, mliečne produkty, citrusy ani nič kyslé. Nemusíme mať strach z premnoženia, skôr ich budeme strážiť pred rybármi v rodine.
foto: unsplash
