Pred časom som sa venovala príbehu malej Bridget, vtedy dvojročného dievčatka, ktoré skončilo v jednom z ukrajinských detských domovov. Pritom pred narodením malo viac rodičov ako ktokoľvek iný. Prinajmenšom americký pár, ktorý chcel dieťa napriek vysokému veku matky, a mladú Ukrajinku, ktorá potrebovala peniaze. Keďže však dievčatko prišlo na svet predčasne, čo nezostalo bez následkov, zo všetkých tých dospelých, kvôli ktorým je na svete, ho zrazu nechcel nikto. Za to predsa nezaplatili, a tak ju reklamovali ako poškodený tovar. Aj to je náhradné materstvo. Jeho jedna strana. Zažila som však aj druhú… Šťastnú rodinu malého chlapčeka, ktorého rodičom vynosila mamina najlepšia kamarátka. Napriek tomu je to téma s tisíckami otázok. Niektoré z nich sme položili odborníkom.
Eva nikdy nezabudne na chvíľu, keď jej kamarátka vyslovila vetu: „Ja vám dieťatko vynosím!“ Rozplakala sa. „Bolo také logické povedať áno. Ale niečo v jej vnútri ju nečakane brzdilo. Lekári jej totiž aj napriek ôsmim rokom márnych snáh o ratolesť, stále dávali zopár percentnú šancu. „Už som totiž raz bola tehotná. Moje telo to dokázalo! A bolo také ťažké zmieriť sa s tým, že už tú šancu nedostanem len preto, že sa to vtedy pokazilo. Bola som ešte len v siedmom týždni, keď sa embryo prestalo vyvíjať. Bežná situácia, ktorú lekár aj bežne vyriešil. Revíziou maternice. Dnes viem, že išlo o úplne zbytočný zákrok. V takom skorom štádiu tehotenstva by to moje telo zvládlo aj samo silnejšou menštruáciou. Ale v tej chvíli som jednoducho poslúchla a podstúpila tú „banálnu operáciu“. Nikto mi nepovedal, že sa môže nevydariť. Že môžem kvôli poškodeniu maternice skončiť na operačnom stole znova a znova. A aj napriek tomu to môže mať zlý koniec a výsledkom bude len lekárovo „bohužiaľ“. Po pokazenej revízii a ďalších operáciách zrastov mi už totiž dostatočne nedorastala sliznica maternice, na čo súčasná medicína nemá riešenie. Len zázrak. Výnimočne sa totiž oplodnené vajíčko dokáže v nej zahniezdiť aj tak,“ vyrozprávala mi vtedy svoj príbeh mladá žena. Tou výnimkou, bohužiaľ, nebola.
Príbeh s happy-endom
Po kamarátkinej šľachetnej ponuke jej tak rozum hovoril, že nie je žiadny dôvod nevykríknuť: „Áno, áno, áno… Tisíckrát áno!“ „Hlboko vnútri som sa naozaj tešila. No nebolo to ľahké, zápasila som s pocitom, že som zlyhala, že nie som dosť dobrá. Musela som naozaj hodnú chvíľu bojovať so svojím egom. Aj keď som vedela, že som spravila najlepšie rozhodnutie svojho života,“ priznala. Kamarátka otehotnela na prvý pokus. Dokonca z Evinho vajíčka odobratého z normálneho cyklu, teda bez hormonálnej stimulácie. A celé tehotenstvo prebiehalo úplne bez komplikácií. „Skrátka, všetko bolo, ako malo byť, len ja nie. Bola to pre mňa náročná a boľavá etapa života. Moje vlastné dieťa rástlo mimo môjho tela…“ povzdychla si. Až informácia, že by ho napriek tomu mohla dojčiť, akoby rozsvietila svetlo v tuneli, ktorým prechádzala. Bol to síce boj, ale zvládla ho. „Začala som brať bylinky a už po troch týždňoch som naozaj cítila tlak v prsiach.“ Asi tri a pol mesiaca pred plánovaným narodením syna si začala skúšať mlieko odsávať. A každá vydolovaná kvapka bola jej víťazstvom. Bol to jej spôsob tehotenstva. „Dojčenie mi dalo nádherný pocit normálnosti. Konečne som aj ja mohla byť ako ostatné matky a zažívať niečo také (ne)obyčajne materské. Prvých šesť mesiacov bol syn dojčený takmer plne. A verím, že aj jemu tie úžasné intímne chvíle pomohli zvládnuť a zahojiť jeho neštandardný a krkolomný príchod na svet. Vďaka tej blízkosti pri dojčení sme totiž mohli dohnať čas, keď sme nemohli byť spolu…“ objavili sa v Eviných očiach slzy dojatia. Ich príbeh má skrátka happy-end. Zatiaľ určite.
Dieťa, čo nespĺňalo zmluvné podmienky
Na druhej strane sú však tisíce iných príbehov, kde je oveľa menej úprimného kamarátstva a lásky a viac peňazí a obchodu. A podľa toho sa aj končia. Ten Bridgetin je len jeden z mnohých, kde je dieťa tovarom, ktorý musí spĺňať zmluvné podmienky. Takže problém sa začal už vo chvíli, keď sa na svet neplánovane vypýtala aj s bratom dvojčaťom v dvadsiatom piatom týždni tehotenstva. Chlapček svoj boj o život vzápätí prehral, no jeho osemstogramová sestra sa nevzdala. Po piatich mesiacoch, keď bojovala s ďalšou z komplikácií, však z Ameriky prišiel právne overený list, v ktorom objednávatelia žiadali lekárov, aby dievčatko odpojili od podporných prístrojov. „Dozvedeli sme sa, že Bridget je duševne aj fyzicky chorá, je vo vegetatívnom stave a nemá šancu stať sa normálnou osobou. Lekári nám preto odporúčajú ukončiť liečbu, aby mohla nájsť pokoj…“
Skončí v osemnástich v domove dôchodcov?
Dievčatko však prianie svojich „rodičov“ nesplnilo. Neskončilo vo vegetatívnom stave, naopak, napredovalo ďalej, netušiac, že sa s tým neráta. Sprostredkovateľská agentúra v Kyjeve totiž objednávateľskému páru sľúbila zdravé dieťa. Lenže Brid- get sa taká nenarodila, hoci Marina Boykova, zdravotná sestra z nemocnice, ktorá sa o ňu od malička starala, verila, že by takou raz mohla byť, keby mala milujúcu rodinu. „Nemôžete odsúdiť dieťa hneď v prvom momente, ako príde na svet. Povedať – nepáči sa nám, my sme totiž chceli, aby sa narodilo s hollywoodskym úsmevom,“ nedokázala pochopiť Bridgetiných rodičov. Keď videla, ako sa Bridget usiluje, viackrát sa snažila osloviť ich cez sociálne siete. Opisovala im, aká je šikovná, čo všetko už dokázala, no odpoveď od nich nikdy neprišla. Na to, že žije, reagovali len tým, že v jej osemnástich mesiacoch poslali na Ukrajinu ďalší list od právnika – tentoraz s tým, že sa jej vzdávajú a dávajú ju na adopciu. Nič podobné však ukrajinské právo nepozná, a tak Bizzi, ako ju s láskou Marina volá, zostala doslova visieť vo vzduchu. Dokonca aj sprostredkovateľská agentúra dala od všetkého ruky preč. Vraj s Američanmi vyjednávala ich konkurencia, ktorá sa za nich len vydávala. Jej majiteľ však pred média- mi aspoň pripustil, že postihnutých detí bolo medzi tými u nich „objednanými“ viac. A všetkých čaká pravde- podobne to, čomu sa malá Bridget vďaka adopcii štvordetnou rodinou z Marylandu vyhla, a síce, že v osemnástich ako postihnutí jednoducho skončia v domove dôchodcov…
Chyby výrobku
Väčšina európskych krajín stavia do- hody o náhradnom, čiže surogátnom materstve mimo zákon z dôvodu ich rozporu s právnymi ako aj etickými princípmi spoločnosti. Existujú však i krajiny, ktoré náhradné materstvo priamo upravujú ako bežnú zmluvu. Napríklad v USA je v tomto smere otvorený trh, pričom v niektorých amerických štátoch je dokonca možné zapracovať do zmluvy „chyby výrob- ku“. Čiže ak sa dieťa narodí postihnuté, rodičia môžu povedať, že náhradná matka nedodala tovar požadovanej kvality, a teda majú právo ho neprevziať. Podľa štatistík, ktoré uvádza správa OSN, si však deti z náhradného materstva objednávajú najmä vysokopríjmové skupiny u ma- tiek zo sociálne slabých vrstiev v chudobných častiach sveta, čo predznamenáva aj ich ďalší osud. Slovenská republika má v zákone o rodine zakotvený rímsky princíp, a síce, že matka dieťaťa je vždy istá, otec je neistý. Teda podľa nášho zákona je matkou dieťaťa žena, ktorá ho po- rodila. Dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s týmto pravidlom, sú neplatné.
