Zvonka to možno vyzerá ako detský kútik – farebné kocky, hudobné nástroje, pestré predmety na stole. No vo vnútri tejto miestnosti sa odohráva tichý boj o návrat do života. Ergoterapia nie je obyčajné „hranie sa“. Je to terapia, ktorá dokáže divy – pomáha ľuďom po úraze, mozgovej príhode či vážnom ochorení znovu nadobudnúť zručnosti, o ktoré prišli. Ide totiž o aktivity, ktoré si vyžadujú sústredenie, jemnú motoriku, koordináciu a trpezlivosť. A hlavne – vôľu nevzdať sa.
Ergoterapeut pacientovi nepovie: „Trénujte pamäť.“ On mu dá do ruky kocku a poprosí ho, aby ju chytil pravou rukou a posunul doľava. V tej jednej úlohe je totiž ukrytý celý svet informácií – vie pacient rozlíšiť strany? Chápe pokyn? Má silu a obratnosť uchopiť predmet? Aj takto sa z nevinného pohybu stáva nástroj diagnostiky aj uzdravenia. A keď mu ešte k tomu ponúkne sadiť bylinky do vyvýšeného záhona – pretože vie, že kedysi miloval záhradu –, motivácia zrazu vyskočí ako slnko spoza mrakov. Ergoterapia je teda svojím spôsobom ako skladačka. Pomáha opäť pospájať rozbité kúsky života – cez umenie, hudbu, dotyk, vôňu hliny, rytmus, farby, spomienky. A hoci sa niekedy zdá, že ide o maličkosti, práve tie dokážu prebudiť nádej. Lebo keď sa človek po mesiacoch opäť obuje sám, nalistuje knihu alebo zasadí kvet, je to malý zázrak. Ako tento zvláštne znejúci odbor rehabilitácie funguje v praxi?
Bližšie k nezávislosti
Prežiť úraz alebo cievnu mozgovú príhodu je obrovská výzva, cesta k uzdraveniu sa totiž nekončí prepustením z nemocnice. Po prebudení v realite, kde základné úkony, ako je obliekanie, sedenie či chôdza, zrazu nie sú možné, prichádza na scénu ergoterapia. „Mnohí z mojich pacientov musia začať úplne odznova. Naučiť sa znova sedieť, obúvať si ponožky či držať lyžičku. Hoci tieto veci znejú banálne, pre ľudí po vážnych úrazoch sú to kroky, ktoré ich vracajú do života,“ hovorí ergoterapeutka Zuzana Blaho Nagy zo Špecializovanej nemocnice fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie VITALITA, n. o., Lehnice, ktorá svojim pacientom pomáha obnovovať ich stratené schopnosti. Ako dodáva, ide síce o malé kroky, dokážu však priniesť veľ ké zmeny, pretože každá aktivita, ktorá vedie k zlepšeniu motorických a kognitívnych schopností, posúva pacienta bližšie k nezávislosti.
Individuálny prístup je kľúčový
Každý pacient je iný, a preto aj prístup ergoterapeutov musí byť prispôsobený jeho špecifickým potrebám. „Na začiatku si pri každom klientovi zistím čo najviac informácií o jeho zdravotnom stave, a to tak od neho samotného, ako aj jeho lekárov a fyzioterapeutov. Následne sa snažím spoznať jeho schopnosti a záujmy. Už z jednoduchého pokynu, ako je ‚vezmite túto kocku a položte ju na druhú stranu stola‘ som schopná vyčítať mnoho informácií. Vidím, ako chápe pokyny, ako vie uchopiť predmet, a tomu prispôsobujem ďalšie aktivity,“ vysvetľuje ergoterapeutka, pre ktorú je jednou z najväčších výziev motivovať pacientov, ktorí trpia depresiou alebo stratou sebavedomia. Prišli totiž o život, na ktorý boli zvyknutí, a musia sa vyrovnať s tým, že ho už možno nikdy nebudú žiť tak ako predtým. „Často teda nemajú chuť na aktivity, ktoré im navrhnem ja. Preto musím vychádzať z ich záľub a záujmov. Záhradkárčenie je napríklad výborná forma terapie pre ľudí, ktorí mali pred úrazom záhradu. Aj na vozíku sa môžu venovať starostlivosti o rastliny vo vyvýšených záhonoch a to im prináša nádej a radosť,“ dodáva Blaho Nagy.
Jeden pomáha druhému
V ergoterapeutickej sále to často vyzerá ako v detskom kútiku – všade sú rôzne farebné predmety, pomôcky a hudobné nástroje. Každý predmet však má svoj účel, pomáha pacientom rozvíjať jemnú motoriku, koordináciu a koncentráciu. Ďalší významný prínos má skupinová ergoterapia – posilňuje totiž sociálne vzťahy a zvyšuje sebavedomie pacientov. „Pri skupinovej terapii napríklad vidíte, ako pacient, ktorý sám potrebuje pomoc, dokáže v nejakej činnosti podporiť druhého. To je nielen silné, ale pre pacienta aj veľmi dôležité,“ hovorí odborníčka, podľa ktorej si pacienti pri skupinovej terapii navyše uvedomujú, že nie sú v boji sami a že aj oni môžu byť užitoční. Takéto skúsenosti majú obrovský psychologický efekt, pretože vracajú ľuďom pocit hodnoty.
Ako sa pripraviť na návrat do bežného života?
Jedným z najväčších cieľov ergoterapie je pripraviť pacientov na návrat domov. „Mnohí z mojich pacientov majú strach, že už nebudú schopní robiť veci, ktoré robili pred úrazom. Mali sme pacientku, ktorá milovala varenie, ale bála sa, že už to nezvládne. Spolu sme simulovali varenie v našej ergoterapeutickej kuchyni, zistili sme, kde má problémy, a našli sme riešenia. Napríklad sme jej ukázali, ako si môže upraviť dosku na krájanie, aby sa jej nešmýkala, alebo ako si rozšíriť rúčku na vareške,“ ponúka Blaho Nagy príklady z praxe, ktorá ju naučila, že kľúčovú úlohu zohráva po návrate domov aj rodina pacienta. Či už ide o zapájanie pacienta do domácich prác, pravidelné prechádzky alebo tréning pamäti pomocou mobilných aplikácií. Dôležité je totiž, aby cvičenie zostalo súčasťou jeho každodenného života.
foto: Unsplash
