Hovoríme, spievame, šepkáme…, berieme svoj hlas ako prirodzenú súčasť seba samých. O hlasivkách, kde hlas vzniká, príliš nepremýšľame. Čo všetko ich ovplyvňuje, čím im škodíme alebo, naopak, prospievame? Ľudia, ktorých ich hlas živí, o tom vedia svoje.
Už sa vám niekedy stalo, že ste stratili hlas? Človek je odrazu podivne bezmocný, namiesto modulovaného hlasu vydáva v lepšom prípade len chrapľavé zvuky, chrčanie či pišťanie, v tom horšom nehovorí vôbec. Spravidla podvedome vieme, čím sme si túto situáciu privodili: môže ísť o príliš hlasný spev, skandovanie na športovom zápase, emotívnu hádku s partnerom či jednoducho len dlhodobý pobyt v zafajčenom či nadmieru klimatizovanom prostredí. Nič z toho hlasivkám neprospieva. Náprava si vyžaduje najmä množstvo trpezlivosti (trvá týždeň i dva), nastolenie „mlčanlivosti“ pre odpočinok hlasového aparátu a pomôžu i podporné prostriedky odporúčané lekárom či lekárnikom.
Ak si nie sme vedomí príčin chrapotu alebo straty hlasu a ak tento stav trvá dlhšie ako tri týždne, môže ísť o vážnejšie ochorenie. Namieste je podrobné vyšetrenie u laryngológa či foniatra.
Zoznámte sa…
„Hlasivky sú veľmi zjednodušene povedané dva väzivovo-svalové pruhy s dĺžkou asi 2,5 cm, ktoré sa rozkmitajú ako struny vydychovaným vzduchom a práve týmto pohybom k sebe a od seba sa tvorí hlas. Čím sú hlasivky kratšie, tým rýchlejšie kmitajú a hlas je vyšší. Samozrejme, kvalita hlasu sa neodvíja len od funkcie hlasiviek, vplyv má aj ústna dutina, hltan, podnebné oblúky, podnebné mandle, nosohltan, dýchacie cesty – hlas ovplyvňuje aj nedostatočný dych či celkovo znížená kapacita pľúc. Kvalitu hlasu mení i prebiehajúci zápal hlasiviek či nádorové bujnenie – či už benígne (nezhubné), či malígne, ktoré môže ohrozovať život,“ vraví MUDr. Ivan Šejna, CSc.
Dĺžka hlasiviek sa u žien pohybuje v rozhraní 14 – 19 mm, u mužov 24 – 25 mm.
Hlas je špecifický
Zafarbenie hlasu je podľa doktora Šejnu viac-menej záležitosťou anatomických štruktúr, teda ide o akúsi vrodenú dispozíciu pre ten-ktorý hlas: niekto má hlasivky hrubšie, iný, naopak, jemné. Zároveň však lekár upozorňuje, že hlas netvoria len hlasivky, na jeho vzniku sa podieľa i rezonancia dýchacích ciest, záleží na priechodnosti nosa, funkcii hltanu – podnebných oblúkov, veľmi často sa negatívne môžu prejaviť zväčšené mandle… Obmena výšky hlasu (tóniny) sa deje zmenami postavenia hlasivkových chrupaviek, zmenou napätia hlasiviek, tlakom vydychovaného vzduchu a prácou svalov hrtana. Ide teda o celý komplex navzájom sa ovplyvňujúcich mechanizmov, preto je hlas u každého človeka celkom špecifický. Prakticky ho nemožno v priebehu života dlhodobo/trvalo zmeniť (okrem krátkodobých imitácií hlasov iných ľudí), pod vedením hlasového pedagóga možno dosiahnuť iba čiastočnú úpravu.
Chraptíme…
Pôvodcom zápalu hlasiviek môže byť vírus alebo baktéria. „Pri zníženej imunite pacienta sa infekcia usídli v jeho tele tam, kde nájde ,slabé‘ miesto, a u niekoho ide práve o oblasť hlasiviek. Ich zápal sa prejaví hlavne zmenou hlasu – buď jeho úplnou stratou, alebo zmenou kvality. Väčšinou ide o dlhodobý problém, u niektorých ľudí s tendenciou k opakovaniu. Náprava vyžaduje predovšetkým hlasový pokoj či maximálne obmedzenie hlasovej námahy. Tak isto treba nepolohovať hlas do šepotu, hoci si ľudia myslia, že tým hlasivkám uľavia. Niekedy prechodne zachrípneme z dôvodu trémy pred vystúpením na verejnosti, dôležitou schôdzkou, nepríjemným rozhovorom,“ vysvetľuje lekár.
Prečo prekáža šepot? Ide o neprirodzený a extrémne namáhavý spôsob fungovania hlasiviek, ktorým zvýšené napätie neprospieva.
Prvá pomoc pri chrapote: v lekárni si môžeme kúpiť niektorý z dezinfekčných či protizápalových lokálne pôsobiacich prípravkov, možno vyskúšať aj inhalačnú liečbu (pomocou bylinných výluhov či vincentky). Ak chrapot i napriek tejto počiatočnej starostlivosti neustúpi (rozhodne nečakajte dlhšie než mesiac!), človek by mal navštíviť ORL špecialistu alebo foniatra, ktorý zhodnotí pôvod ťažkostí a rozhodne o vhodnej liečbe. Uzlíky na hlasivkách sú dôsledkom prepínania hlasu a nesprávnej hlasovej techniky a spravidla vznikajú u rečníkov, hlásateľov či spevákov. Odstrániť ich možno chirurgicky, ale okrem toho tiež býva potrebné zmeniť hlasovú techniku, aby sa znovu nevytvorili. Nácvikom správnej hlasovej techniky a hlasovou hygienou sa zaoberajú foniatri a hlasoví pedagógovia.
Bojíte sa vyšetrenia?
„Vyšetrenie hlasiviek robí otorinolaryngológ či foniater pomocou laryngoskopie priamej alebo nepriamej, eventuálne možno použiť takzvanú stroboskopiu či videokymografiu. Vyšetrenia sa netreba obávať,“ vysvetľuje MUDr. Šejna a dodáva: „Existujú však ľudia, ktorí majú extrémne vyvinutý dráždivý reflex, teda nepriaznivo reagujú, len čo sa dotknete hoc len vyšetrovacou lopatkou koreňa jazyka. Takého pacienta je teda vhodné najprv upokojiť a uistiť, že nejde o extrémne nepríjemný zákrok, prípadne je nutné sliznicu umŕtviť lokálnym anestetikom. Lekár potom chorého vyzve, nech vyplazí jazyk, pokojne dýcha a nerobí žiadne prestávky medzi nádychom a výdychom, a do krku mu zavedie laryngoskop, ktorým možno prehľadne zhodnotiť stav a funkciu hlasiviek.“
Existuje aj tzv. psychogénna afónia, kedy funkcia hlasiviek nie je narušená, a napriek tomu chorý nie je schopný vydať ani hláska v dôsledku prežitia nejakého silného psychického šoku. Tento stav je nevyhnutné riešiť v spolupráci s psychológom.
Čomu sa pre blaho hlasiviek vyhnúť?
„Dysfónia (zmena kvality hlasu), eventuálne afónia (strata hlasu) môže mať množstvo príčin. Dôležité je hlas neprepínať, pozor napríklad na konverzáciu v baroch či kluboch s hlasnou hudbou, kde nevedomky tlačíte hlas do neprirodzenej polohy, nepohybujte sa v zafajčenom prostredí a, samozrejme, nefajčite, lebo sliznice sa tým stávajú zraniteľnejšími. Dobré je tiež zvlhčovať sliznice popíjaním vody a, naopak, obmedziť konzumáciu tvrdého alkoholu, ktorý ich vysušuje. Pozor na prievan a klimatizáciu by si mali dávať ľudia, ktorí na prúdenie vzduchu reagujú citlivejšie,“ upozorňuje na záver MUDr. Ivan Šejna, CSc.
Tip: Ak máte dlhodobé problémy s hlasom alebo ak vás dlhšiu dobu trápi chrapot (čo môže byť známka prítomnosti polypov, cýst či dokonca rakovinového bujnenia v danej oblasti), nechajte sa odborne vyšetriť. Včasné zistenie rakoviny hlasiviek dáva lekárom šancu zasiahnuť s minimálnym dopadom na organizmus i život chorého.
foto: Unsplash
