O bolesti na hrudi vieme, že nás môže varovať pri infarkte. Našťastie, obyčajne ide iba o zlý poplach a je príznakom problémov s hrudnou chrbticou.
Hrudnú chrbticu si väčšinou zásadne nevšímame, kým na seba neupozorní bolesťou či blokádou, ktorá znemožní bežný pohyb. Napokon, tento úsek chrbtice je svojím spôsobom výnimočný – spolu s hrudnou kosťou, s ktorou je spojený dvanástimi pármi rebier, vytvára pomerne tvrdý útvar, tzv. hrudný kôš, ktorý chráni životne dôležité orgány (srdce a pľúca) pred zranením a „útokmi“ zvonka.
Falošný infarkt alebo blokáda stavcov?
„Klasickým prípadom je 45-ročný muž, ktorý nešportuje, fajčí, má miernu nadmernú hmotnosť a viac ako týždeň ho trápia bolesti na hrudi. Pomerne vydesený navštívi svojho lekára, ktorý vykoná základné vyšetrenie a odošle pacienta na ortopédiu, interné oddelenie či kardiológiu. Spolupráca všetkých týchto odborníkov by mala viesť k stanoveniu skutočného pôvodcu bolestí – či sú spôsobené preťažením hrudnej chrbtice, nedostatkom pohybu, či bolesť na hrudníku spôsobujú iné zdravotné problémy. Z vlastnej skúsenosti viem, že 80 až 90 i viac percent bolestí má skutočne vertebrogénny (skeletálny) pôvod. Napriek tomu sme svedkami častých prípadov, že večerné či nočné bolesti na hrudi prinútia pacienta zavolať záchrannú službu, ktorá ho odvezie na koronárnu jednotku – tam ide s húkačkou a späť sám električkou,“ uvádza ortopéd MUDr. Pavel Poštulka.
Môže laik sám na sebe rozpoznať, o čo ide? Spozná falošný infarkt? „Iba ťažko. Existujú síce určité charakteristické príznaky, ale v momente, keď nás zabolí na hrudi, prepadneme panike, rôznym úplným či neúplným informáciám a iba veľmi ťažko sa vieme správne rozhodnúť. Preto by som v tomto prípade neodporúčal nijakú improvizáciu, ale urýchlene navštíviť lekára,“ upozorňuje odborník.
Alarmovať by mali prudké, náhle vzniknuté bolesti, ktoré vedú k obmedzenej činnosti, prenikajú ako nôž až do chrbtice, sú umiestnené uprostred hrudníka (keď ich pacient chce ukázať, väčšinou si položí ruku zovretú v päsť doprostred hrudnej kosti). Bolesti môžu vyžarovať do ľavej končatiny, pacient má odpor k pohybu a zadýchava sa – to všetko svedčí skôr o kardiálnej ťažkosti.
„V prípade, že máme neurčité, putujúce bolesti plošne rozosiate po hrudníku a chrbte, ktoré nevedú k zadýchaniu a k potrebe skončiť pohyb, ide skôr o bolesti hrudnej chrbtice alebo skeletu. Znovu však opakujem – improvizáciu na tomto poli neodporúčam, treba sa urýchlene odobrať k lekárovi,“ zdôrazňuje doktor Poštulka.
Hrudná chrbtica ako taká je najmä zdrojom problémov, ktoré môžu imitovať chorobu srdca či pľúc alebo, naopak, je miestom, kde sa môže prejaviť choroba srdca a pľúc. Po druhé, je aj miestom, kde sa prejaví rad funkčných ťažkostí spojených s preťažením, so zlými stereotypmi a s nedostatkom pohybu.
Deti rastú ako z vody…
Keby sme pátrali po tom, čo sa s chrbticou deje už v detskom veku a u dospievajúcich, aké sú časté vývojové chyby vznikajúce pri raste a vývoji chrbtice, objavíme tri najčastejšie: skoliózu, kyfózu, prípadne „špecialitu“ vyskytujúcu sa najmä u chlapcov – Scheuermannovu chorobu. Všetky tieto vývojové chyby sa odohrávajú predovšetkým v hrudnom úseku.
* Skolióza: patologické vychýlenie chrbtice do strany.
* Kyfóza: nadmerné zaguľatenie (vyklenutie) hrudnej chrbtice v predozadnom smere.
* Scheuermannova choroba: nepomer medzi vyzrievaním stavcov a skeletu oproti rozvoju telesnej hmotnosti a výšky.
„Skeletálny vývoj (vývoj chrbtice) sa ukončuje tesne v predpubertálnom období, čo znamená u dievčat okolo 12.-13. roku života a u chlapcov o rok až dva neskôr. Vtedy, keď dievča začne menštruovať, ostáva pre ňu ešte posledných 5-10 percent rastu. Aktuálny stav sa dá preveriť pomocou röntgenových snímok, z ktorých môžeme predvídať, do akej miery je skelet zrelý, kedy sa asi bude uzavierať, či je už prípadne uzavretý. V okamihu, keď je rast skeletu uzavretý alebo tesne pred uzavretím, už nehrozí ďalšie zhoršovanie vývojových deformít,“ hovorí Pavel Poštulka.
„Jednou z najčastejších chýb, s ktorou som sa vo svojom odbornom živote stretol, bolo predlžovanie nosenia podporných ortéz v prípade vývojových porúch v období kostnej zrelosti. To už nemá význam. Podobne ako nemá príliš zmysel indikovať tieto ortézy v období kostnej zrelosti (v dospelosti). Inými slovami, keď má dievča odhalenú ľahkú alebo strednú skoliózu až v 15. roku jej života, korzet už nemá nijaké opodstatnenie. Alebo naopak, ak u dieťaťa kontrolujeme korzetom skoliózu od 6. do 14. roku života a po 14. roku objavíme príznaky kostnej zrelosti, nemá zmysel naďalej znepríjemňovať dievčaťu alebo chlapcovi život korzetom, ale treba ho nahradiť cvičením,“ spresňuje ortopéd.
Aktovky pre školákov
Pretože zásadne ovplyvňujú rast a vývoj detskej chrbtice, je veľmi dôležité vybrať tú najsprávnejšiu tašku do školy. Najprv si preveríme celkovú hmotnosť, ktorá školáka zaťaží – treba ju zredukovať na čo najnižšiu možnú mieru. Každý učiteľ by mal zvážiť, čo by si mali deti nosiť „z domu“, či nestojí za to zaobstarať si dve súpravy učebníc a iných pomôcok. Aktovka by mala mať pevný chrbát, široké popruhy na plecia s možnosťou prispôsobiť ich každej postave (nesmú byť ani príliš tesné, ani voľné, aby nezaťažovali šiju a neguľatil sa pre ne chrbát…).
Vek „zrelosti“…
Je možné, že si už z detstva „prinášame“ deformity, degeneratívne postihnutie, no a s tým súvisiaci určitý „negatívny“ vklad do života – v tom prípade však máme obyčajne tú výhodu, že sme si už zvykli vo svojom živote na správny podiel pohybu, cvičenie, stráženie si hmotnosti a pravidelné návštevy (kontroly) u lekára. Prinášame si teda správne návyky už od raného veku a berieme ich ako prirodzenosť.
„Primárne patológie u dospelých v oblasti hrudnej chrbtice sú veľmi zriedkavé – oveľa častejšie ich vidíme v krčnej alebo bedrovej chrbtici. Prakticky takmer nepoznáme vyskočenie alebo degeneratívne zmeny platničiek v oblasti hrudnej chrbtice, vari iba po ťažkých dopravných či športových úrazoch,“ dodáva MUDr. Poštulka. O to viac sa však v hrudnej chrbtici môže prejaviť dôsledok nerovnomerného zaťaženia či preťaženia, nedostatočného pohybu či pohybových stereotypov (čoraz častejšie kancelárskeho typu). V dôsledku blokád, ktoré sme už opísali v predchádzajúcich článkoch, vznikajú svalové stiahnutia, napätie, spazmy, ktoré obťažujú, pália, bolia – sú to teda klasické bolesti medzi lopatkami, ktoré nás nútia k ustavičnému preťahovaniu (skrátené svaly). Ak bolesti v hrudnej chrbtici „útočia“ aj v pokoji, je to signál, že nemáme dostatok pohybu. Treba teda vo svojom živote čosi zmeniť – zaraďovať pauzy do pracovnej činnosti, nájsť si vhodný druh cvičenia a pravidelne sa mu venovať, ale aj navštíviť lekára, aby sme stopercentne vylúčili patológiu.
Kúpte si správny bicykel
V prípade cyklistiky a najmä pretekárskej môžeme vsadiť na staré dobré porekadlo, že nič sa nemá preháňať. „Pretekárska cyklistika nie je zdravou záležitosťou. Prakticky neexistuje orgán, ktorý by pri nej netrpel – nemožno teda povedať, že takto trpí predovšetkým a iba hrudná chrbtica. Cyklisti sú nútení pri jazde zaguľacovať chrbát, a aby sa mohli dívať dopredu, musia zakloniť hlavu. Z týchto dôvodov býva častá hrudná kyfóza (nadmerné zaguľatenie hrudnej chrbtice),“ vysvetľuje ortopéd.
Rekreační cyklisti, vždy si prispôsobte rám bicykla svojim proporciám, predajcovia by vám mali vedieť poradiť… Z hľadiska zdravej hrudnej chrbtice najviac prekážajú krátke rámy. Ak má človek menší rám, ako zodpovedá jeho postave, dochádza k skráteniu medzi riadidlami a sedadlom, chrbtica je nútená ísť do väčšieho oblúka, pričom nastáva neúmerné preťažovanie. Preto treba v každom prípade kompenzovať ohnuté držanie tela pomocou vhodných cvikov na zlepšenie pružnosti hrudnej chrbtice.
Z greenu do ordinácie
Verili by ste, že golfisti sú častými hosťami ortopédov a rehabilitačných lekárov? „Málokto vie, že golfový švih sa odohráva predovšetkým v hrudnej oblasti, ktorá je však, paradoxne, najmenej voľná, z čoho neskôr vyplývajú bolesti a blokády. Golfisti by teda mali dbať nielen na správnu techniku, ale aj na posilňovanie svalov hrudnej chrbtice. Ak sa teda v mojej ordinácii objaví golfista a prichádza s bolesťami chrbtice, dá sa takmer s istotou predvídať, že ide o nezvládnutú techniku švihu, ktorá preťažuje zvlášť hrudný úsek, čo potom reflexne bolí aj v ostatných úsekoch chrbtice,“ opisuje špecialista.
Naopak sa to však nedá povedať. „Ten, kto má problémy s chrbticou, môže pomocou golfu svoju chrbticu uvoľniť, ale opäť iba so správnou technikou švihu! Ak vyšetrenie vylúči primárnu patológiu, ktorá môže byť spojená s vývojovými vrodenými chybami alebo, naopak, so stavmi po úrazoch, je pravdepodobnosť, že sú tam primárne degeneratívne zmeny, ktoré môžeme golfom iba zhoršiť, veľmi nízka. Ale keď už sme pri zaujímavostiach, existujú hráči, ktorí majú hrudný úsek spevnený operatívne, a napriek tomu hrajú – technika švihu teda naozaj môže rešpektovať rôzne obmedzenia,“ dodáva Pavel Poštulka.
Cvičeniu sa nevyhneme
Treba analyzovať celkovú situáciu pacienta, aké má relaxačné návyky, ako má postavenú chrbticu, či tam sú alebo nie sú odchýlky a tak ďalej. Po celkovej analýze väčšinou indikujeme cvičenie po tom, čo sa nám podarí odstrániť akútne bolesti. Účinným pomocníkom býva tiež laser, pôsobenie magnetov, odstránenie blokád (pomocou manuálnej, myoskeletálnej medicíny, ktorú sme spomínali v minulých článkoch, využívajú sa aj cviky podľa pani Mojžíšovej), dôležitou súčasťou nápravy je posilnenie oslabených svalov a pretiahnutie tých skrátených. Platí však jednoduché pravidlo – ak máme vôľu a snahu naozaj sa uzdraviť a byť bez bolestí, cvičeniu a zmene životného štýlu sa nevyhneme, tým si môžeme byť istí…
Doktor Kostra dodáva: „Ľudia, u ktorých sa problémy s chrbticou prejavia až v dospelom veku, si už iba ťažko zvyknú na obmedzenia, ktoré im týmto vstúpia do života, kontrolu životosprávy, nevyhnutnosť zvýšenia pohybovej aktivity a potrebu cvičenia.“
foto: Unsplash.com, Pixabay.com
