Keď som sa s ním rozprávala, práve sedel na svojej štvorkolke a hovoril o tom, ako nadovšetko miluje krásu kopaníc, po ktorých sa na nej premáva. Hoci na tú štvorkolku už bez pomoci nedokáže nasadnúť. Nemôže už vôbec stáť na vlastných nohách, zlyžovať kopce v Dolomitoch ako kedysi, prejsť stovky kilometrov na bicykli so svojou manželkou Katkou, hrať bedminton ani skákať so svojou milovanou gitarou po pódiu. Skvelého basgitaristu známej trenčianskej undergroundovej kapely Chór vážskych muzikantov, ktorý stál aj pri zrode festivalu Pohoda, Ľuboša Dzúrika totiž vyhnala z pódií skleróza multiplex. No nadšenie pre muzikantský svet a vášeň pre život mu zobrať nedokáže.
„Som optimista, stále. No niekedy je to radosť cez slzy. Ale aj vďaka týmto náročným chvíľam som ešte tu,“ hovorí Ľuboš Dzúrik, keď sa ho pýtam, ako sa má. No vzápätí sa s nadšením rozrozpráva o tom, kde všade ich čakajú koncerty a festivaly, aj o tom, že minulý rok sa mu podarilo vydať už svoju piatu knižku. Hovorí o radosti, vďake i pokore, keď si preberal cenu za celoživotný prínos do hudby v ankete Radio_Head Awards. Tí, ktorí si pamätajú časy socializmu, možno vedia, že jeho kapela Chór vážskych muzikantov bola od jej vzniku v osemdesiatych rokoch pilierom slovenskej nezávislej hudobnej scény. Už štyridsať rokov stále pláva proti prúdu a Ľuboš dnes i proti svojej chorobe.
Začalo sa to oveľa skôr…
Dozvedel sa o nej pred štrnástimi rokmi, no jeho cesta za diagnózou sa začala oveľa skôr. Vtedy ešte netušil, že nenápadné príznaky, ktorým nepripisoval žiaden význam, mu o niekoľko rokov zoberú takmer všetku životnú silu. Tej mal totiž Ľuboš vtedy aj za desiatich statných chlapov. Popri štúdiu geodézie na vysokej škole totiž tancoval aj v známom folklórnom súbore Technik. Lenže jeho telo sa zrazu z ničoho nič vzpriečilo. „Tri mesiace ma tak silno bolela hlava, že som nemohol chodievať na vystúpenia. Lekári sa dnes domnievajú, že už toto mohli byť prvé príznaky. Mimochodom, keď mi bolo dobre, často som utekal z vystúpenia súboru rovno na koncert našej kapely. Stávalo sa, že som sa nestihol ani prezliecť, a tak som na pódiu vystupoval v kroji. Určite som tak bol prvým krojovaným basgistaristom na scéne. Ešte pred Tublatankou,“ smeje sa Ľuboš. O pár rokov neskôr, ako milovník hôr, chodieval často na túry a raz, keď zostupoval z kopca, si všimol, že jednu nohu ťahá za sebou, nepochopiteľne sa mu podlamujú kolená a nakoniec spadol na zem. Opäť sa postaviť bol schopný až po chvíli. To už vedel, že niečo nie je v poriadku. „Podstúpil som vyšetrenia chrbtice a zistili, že mám poškodené platničky. Chceli ma operovať, ale začal som cvičiť, rehabilitovať a spravilo sa to,“ spomína. Na jednu z rehabilitácií sa dostal až do Bardejova. „Tam mi rehabilitačná sestra povedala, aby som sa objednal na vyšetrenie magnetickou rezonanciou, lebo môj stav sa jej nepozdával. Tušila, že to bude niečo vážnejšie,“ hovorí muzikant. Po týždni vyšetrení bola diagnóza už jasná. Zistili mu sklerózu multiplex, ktorá rok čo rok pribudne do zdravotných záznamov niekoľkých stovák ľudí. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku ochorenie sklerózy multiplex ročne diagnostikujú až dvetisíc novým pacientom. Ľuboš sa v roku 2010 zaradil medzi nich.
Idem dolu kopcom
„O tejto chorobe som nevedel vôbec nič. Povedal som si, že predsa nejako bolo a aj bude, nehodlal som sa tomu len tak poddať. Sú pacienti, ktorí dostanú záchvat a nevidia napríklad na jedno oko, ale zrak sa im po čase vráti. Môj typ ochorenia je progresívny, príznaky sa zhoršujú postupne a sú nezvratné. Idem dolu kopcom,“ opisuje svoj stav Ľuboš. Jeho diagnóza ho tak postupne oberala o aktivity, ktoré miloval. Kým predtým chodieval často lyžovať do talianskych Dolomitov, prišiel čas, keď sa musel s lyžami navždy rozlúčiť. Každý, kto ho pozná, vie, že bol nadšeným hráčom bedmintonu, keď však už nevládal držať raketu v ruke, vedel, že aj na tento šport musí zabudnúť. S manželkou Katkou, ktorá je pri ňom od vysokoškolských čias, sa zároveň spoločne chodievali bicyklovať po kopcoch. „Ročne sme prešli aj päťtisíc kilometrov. Keď som už vládal menej, zaobstaral som si elektrický bicykel. Môj stav sa však zhoršil natoľko, že som už nemohol zdvihnúť pravú nohu a manželka mi vždy pomáhala vysadnúť a potom aj zosadnúť z bicykla,“ spomína. Napriek tomu nemá v povahe len tak ľahko sa vzdávať, a ak mu život hodí polená do cesty, jednoducho ich preskočí. Hoci na štvorkolke. Zaobstaral si ju, keďže sa nechcel vzdať svojich milovaných hôr. Len ťažko by sa tam totiž dostal na invalidnom vozíku. „Štvorkolka je ideálnym riešením. Mám v garáži namontovaný špeciálny stropný zdvihák, ktorý ma na ňu vysadí, a môžem sa premávať po našich kopaniciach. Mnohí Trenčania netušia, že je tu tak krásne a že tu máme také malé Švajčiarsko. Zo svojich výletov som zozbieral nielen tisícky najazdených kilometrov po Bielych Karpatoch, ale aj desaťtisíc fotografií. Spísal som k nim príbehy a minulý rok mi vyšla moja piata kniha Kochanice,“ pochváli sa Ľuboš. Tú predtým napísal prstom na mobile. Ochorenie ho totiž pripravilo aj o jemnú motoriku, ale vynašiel sa. Vznikla kniha Jednohubky, v ktorej je dvesto veselých krátkych príhod, ktoré zažil na vlastnej koži. Napríklad ako dolu hlavou pristál na dne priekopy… „Nohy zostali hore, skoro ešte na ceste. Skúste podstúpiť takú terapiu, že si ľahnete spotení a rozhorúčení v tesnom tenkom tričku a cyklistických nohaviciach do dvojmetrovej žihľavy a ešte k tomu nohami hore. Je to fakt príjemné. Tak som si tam ležal dolu hlavou. Každý pokus o otočenie sa nabok ma neskutočne pŕhlil…“
Posledný koncert
Ľuboš je stále hlavnou tvárou a vedúcim svojej kapely. Napriek ochoreniu hudbu, ktorú miluje, neopustil. „Keď som už nevládal držať brnkadlo, kolegovia z kapely mi ho prilepovali na prsty lepiacou páskou. Len aby som mohol hrať. Posledných päť rokov som hrával už len posediačky. Bola to pre mňa obrovská zmena, keďže už len z charakteru našej kapely je skákanie na pódiu povinné,“ hovorí Ľuboš. V roku 2018 však odohral svoj posledný koncert, ďalej už nevládal. Kapela chcela preto skončiť, ale Ľuboš to nedovolil. „Nechcel som, aby sa kvôli mne rozpadli. Našiel som skvelého gitaristu Petra Kopsa, môjho priateľa ešte z folklórneho súboru. A mojou úlohou je dnes v kapele jej manažovanie,“ usmeje sa. Stále s nimi cestuje na koncerty a na pódiách je čestným nehrajúcim členom. Môžete ho tiež pravidelne vídať na jeho štvorkolke na festivale Pohoda. Bol so zakladateľom tohto známeho festivalu Michalom Kaščákom pri jeho zrode a v podstate môže aj za to, že vznikla kapela Bez ladu a skladu. „Michal Kaščák bol ešte ako deväťročný na našom koncerte a tak sme sa mu zapáčili, že odvtedy si túžil založiť vlastnú kapelu. A preto vlastne vznikla kapela Bez ladu a skladu,“ spomína s úsmevom. S Michalom Kaščákom sú dodnes veľmi dobrí priatelia a on Ľuboša nenazýva inak ako svojím hudobným tatom.
Lieči sa s robotom
Statný muž a celoživotný muzikant už dva roky nechodí vôbec. Napriek tomu nič nevzdáva. Skleróza multiplex je ochorenie centrálneho nervového systému, a hoci sa nedá vyliečiť, existujú liečby, ktoré pomáhajú urýchliť zotavenie zo záchvatov, zmierňujú priebeh ochorenia a pomáhajú zvládať symptómy. Ľuboš pravidelne rehabilituje, čo je pre jeho zdravotný stav nevyhnutné. „Pri tomto ochorení je najdôležitejšie stáť, dokedy bude človek vládať. Mne v tom dnes pomáha špeciálny robotický prístroj, na ktorom rehabilitujem,“ hovorí. Pravidelne dochádza na kliniku Levita v Lehniciach, ktorá sa špecializuje aj na pacientov so sklerózou multiplex. Toto neurorehabilitačné zariadenie poskytuje intenzívnu liečbu a vďaka najmodernejším technológiám v oblasti roboticky asistovanej rehabilitácie posúva úroveň neurorehabilitácie na Slovensku o krok ďalej. Výskumy totiž potvrdzujú špecifické výhody rehabilitácií pre ľudí so sklerózou multiplex. Znižuje sa únava, ktorou pacienti často trpia, zlepšuje sa sila, mobilita, funkcia čriev a močového mechúra. Ľuboš zažartuje, že tak ako zrehabilituje s robotom, ho žiaden fyzioterapeut nenapraví.
Keď sa Ľuboša pýtam, čo ho čaká v blízkej budúcnosti, s nadšením vychrlí termíny množstva koncertov a letných festivalov v Česku a na Slovensku, na ktorých ho môžete s kapelou stretnúť. Tak nezabudnite, že na tej štvorkolke, na ktorej tam bude, nebude sedieť z frajeriny.
Svetový deň sklerózy multiplex
Bol vyhlásený Medzinárodnou federáciou sklerózy multiplex na poslednú májovú stredu, pričom tento rok pripadá na 29. mája. Cieľom tejto celosvetovej iniciatívy je zvýšiť povedomie o tejto diagnóze, ktorá ovplyvňuje životy viac ako troch miliónov ľudí po celom svete. Medzi tých, ktorí o svojej diagnóze otvorene hovoria, patrí na Slovensku známy operný spevák Martin Malachovský či speváčka Tina.
Čo sa skrýva pod diagnózou skleróza multiplex?
Ochorenie spôsobuje poškodenie centrálneho nervového systému vrátane nervov v mozgu, v mieche a zrakových nervov. V súčasnosti ešte neexistuje liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Máme však lieky, ktoré dokážu ochorenie spomaľovať a kontrolovať, pričom dôležitá je aj rehabilitácia, ktorá skvalitňuje život pacienta. Najmodernejšie výdobytky robotiky v medicíne na Slovensku využívame v oblasti robotickej neurorehabilitácie. Cieľom je obnoviť funkcie a znovu vytvoriť tie spojenia v mozgu, ktoré sú narušené. „Robot uľahčuje pohyb, ktorý sa pacient snaží naučiť alebo obnoviť. Kombinácia presnosti pohybu s veľkým počtom opakovaní umožňuje vďaka neuroplasticite mozgu vytvárať nové spojenia. Robotika v neurorehabilitácii dovoľuje dlhšie trvanie procedúry a jej častejšiu aplikáciu, čo je pri obnovovaní mozgových synapsií kľúčové. Žiadny fyzioterapeut nedisponuje takou silou, vytrvalosťou a presnosťou pri opakovaných pohyboch ako robot,“ konštatuje MUDr. Matej Fülöp, lekár FBLR z neurorehabilitačného zariadenia Levita, ktoré sa špecializuje na rehabilitácie modernou robotikou aj pri ochorení skleróza multiplex.
Foto: archív L. DZ., M. F. a Shutterstock
