Podľa jedného z vedeckých výskumov sa človeku začali zuby kaziť vo chvíli, keď sa z lovcov stali poľnohospodári. Tým, že si stravu začali tepelne upravovať, čeľuste už nemuseli vyvinúť takú silu na rozžuvanie potravy. Kosti sa tak začali zmenšovať, zatiaľ čo zuby zostali rovnako veľké. Logicky im tak na čeľusti začalo byť tesno a v príliš malých medzerách medzi nimi začali ostávať zvyšky jedla. A presne tým sa štartuje parodontitída – ochorenie, ktoré má na svedomí viac vytrhnutých zubov ako kaz. Dá sa s tým podľa zubného lekára MUDr. Miroslava Katiala bojovať?
Hoci sa v súvislosti s parodontitídou často spomína dedičnosť, objavujú sa aj hlasy, že je to len výhovorka a môžeme si za ňu sami. Kde je teda pravda?
Ide o multifaktoriálne chronické, infekčné ochorenie parodontu, čiže závesného aparátu zuba, ktoré je vyvolané kombináciou rôznych rizikových faktorov. Patrí medzi ne najmä množstvo plaku, životospráva, stres, zlozvyky ako fajčenie, parafunkcie, čiže nevedomé funkcie v oblasti žuvacieho ústrojenstva, výživa, mikrobióm, iné ochorenia, lieky, ale aj anatómia ústnej dutiny, genetika a s ňou súvisiaci imunitný systém a jeho reakcie. Niektoré z týchto faktorov sa pritom dajú odstrániť, ale niektoré iba ovplyvniť. Čo sa týka vplyvu dedičnosti, ten bol zistený len v posledných rokoch v tom zmysle, že jedinec má určitú genetickú predispozíciu na dané ochorenie.
Môže parodontitídou teda trpieť aj ten, kto túto predispozíciu nemá?
Áno. Dnes už vieme pomocou genetických testov zistiť, či je u pacienta parodontitída zdedená alebo nie, pričom ich vykonávame priamo v ambulancii a posielame na expertízu do špecializovaných laboratórií.
Ak teda zistíte, že na ňu genetickú predispozíciu nemám, bude za tým podľa všetkého zlá zubná hygiena. Neprejavila by sa však aj kazmi? Môžem mať zuby bez kazov a pritom parodontitídu?
Áno. Zlá zubná hygiena naozaj spôsobuje vznik ochorení v ústnej dutine. Pričom tým najčastejším je rovnako zubný kaz, ako aj parodontitída. Rozhodujúce je zloženie a množstvo baktérií v ústnej dutine, teda takzvaný orálny mikrobióm.Inými slovami to, či má jedinec viac kariogénnych, čiže kazotvorných alebo paropatogénnych baktérií. Môžeme si to predstaviť ako dvojramennú váhu. Na jednej strane sú baktérie, ktoré spôsobujú kaz, na druhej baktérie, ktoré spôsobujú parodontitídu. Kam sa váha prikloní, to ochorenie sa prejaví. Naozaj teda platí, že udržanie zdravých zubov a ďasien je závislé predovšetkým od našej starostlivosti a správnej ústnej hygieny.
Súvisí s vyšším vekom, ako sa to dlho predpokladalo? Alebo ju môže mať ktokoľvek, vrátane detí?
V tejto súvislosti sa napríklad neodporúčalo oblizovať cumlík malým deťom, aby ich ňou najbližší neinfikovali. Znamená to, že ňou môžeme nakaziť aj iných?
Áno, parodontitída je infekčné ochorenie, z čoho vyplýva, že je nákazlivá, a preto sa prenáša horizontálne medzi partnermi, ale aj vertikálne z rodiča na dieťa, a to pomocou paropatogénnych baktérií.
Existuje teda vôbec spoľahlivá prevencia, alebo sa s ňou v nejakom štádiu života stretne každý?
Pod to sa podpisujú práve spomínané rizikové faktory. Ich odstránením alebo aspoň ovplyvnením vieme reagovať preventívne. Preto sú veľmi dôležité pravidelné návštevy zubného lekára a dentálnej hygieny, kde pacientovi vedia pomocou rodinnej a zdravotnej anamnézy, dôkladného klinického a rtg vyšetrenia zistiť stav orálneho zdravia. A na základe toho sú schopní nastaviť liečebný plán, ktorý zahŕňa aj vhodné pomôcky.
Dá sa jej teda aj zbaviť?
Nie. Parodontitída je nevyliečiteľná. Dá sa len zastaviť a stabilizovať, aby ďalej nepokračovala. Existujú síce rôzne techniky na doplnenie kosti a stabilizáciu kývajúcich sa zubov, no nikdy sa to nedá vrátiť do pôvodného stavu.
Napriek tomu platí, že nie je vhodné rezignovať, parodontitída sa totiž v ústach nekončí.
Presne tak. Neliečená parodontitída môže spôsobiť aj ďalšie vážne ochorenia alebo výrazne zhoršiť už existujúce. Jedným z faktorov, ktoré sa na nej podieľajú, sú totiž paropatogénne baktérie, ktoré sa vedia dostať vďaka krvnému obehu do celého tela, pričom sú schopné spôsobiť aj smrť.