Mal ľudí rád. Ľuboš Zeman, ktorý text jeho hitu napísal, tie slová zjavne nepoužil len preto, že mu sedeli do chytľavej melódie. Vychádzal z reality, ktorú sám zažíval. „Bol to človek s veľkým srdcom, ktorý z desiatich korún, čo mal, deväť rozdal, a tú poslednú, čo mu zostala, prejedol a prepil s ľuďmi, s ktorými práve sedel,“ spomínal na Karola Duchoňa v životopisnej knihe Muž s veľkým srdcom. Späť akoby sa mu to však za jeho života nevracalo. Až teraz.
„Všade vystupoval ako zlatý klinec programu. Vždy bol veselá kopa, a keď prišiel, hneď sa všetko okolo neho rozžiarilo. Svojou dobrou náladou a veselosťou priťahoval k sebe všetkých ľudí okolo…“ skonštatoval na margo speváka aj vtedy začínajúci televízny dramaturg Július Kinček. O to viac sú Duchoňove pocity zbytočnosti a nedocenenia, ktoré sa často snažil utopiť na dne pohárika, záhadou. Podľa speváčky Marcely Laiferovej bol však Karol presvedčený, že má čo zapíjať. „Cítil sa tu nespokojný. Raz za mnou prišiel a so slzami v očiach mi hovoril, že tu nechce žiť, ale vonku nevie.“ Podľa celoživotnej kamarátky sa cítil nedocenený. „Presviedčala som ho, že to nie je pravda, ale chýbal mu väčší ohlas v médiách a cítil sa neúspešný. My sme totiž za sebou nemali nijaký manažment, nikoho, kto by nás tlačil dopredu,“ vysvetľuje. Nálepka slovenského Toma Jonesa mu tak bola na domácej pôde nanič.
Chcel ísť za bratmi Šťastnými
Karol však začal veriť, že za Atlantikom by to bolo inak. Zo socialistického Československa, samozrejme, nebola najmenšia šanca odísť, na emigráciu sa preto využívala Juhoslávia, ktorá sa so sovietskym socializmom rozišla hneď po druhej svetovej vojne. A práve v Juhoslávii sa zhodou okolností narodila jeho mama, takže tam často cestovali za príbuznými na návštevy. Z jednej z nich asi rok pred smrťou sa spevák nakoniec odmietal vrátiť. „Presviedčal ma, aby sme emigrovali na Západ. Pritom nemal peniaze ani neovládal jazyky. Tak ako nikto v našej rodine. Čo by sme tam teda robili? Snažila som sa mu vysvetliť, že ani tam by nám nepadali pečené holuby z neba. Ale bol presvedčený, že keby sme sa dostali do Kanady, kde vtedy už boli bratia Šťastní, tak nám nejako pomôžu,“ opísala mi osudné momenty spevákova prvá manželka Elena Duchoňová. Ako dodala, jej muž to nechcel počúvať, a tak ju aj s dcérou posadil na vlak a on v Juhoslávii zostal, zrejme s plánom predsa len to s útekom skúsiť. „Nechal nás v podstate napospas osudu. Ani neviem, ako sme sa dostali domov,“ nikdy Elena nezabudne na hrôzostrašnú skúsenosť, po ktorej podpísala žiadosť o rozvod. Dôvody na to sa však zbierali dlhšie a začali sa na dne pohárika, ktorý bol pre speváka čoraz väčším spoločníkom…
Problém s pitím si uvedomoval aj sám
Elena zdôrazňuje, že keby Karol nepil, pravdepodobne by od seba nikdy nešli. O to, aby sa alkoholu vyhýbal, ho však prosila už pred svadbou, keď odišiel na deväťmesačné angažmán do Švédska. „V každom liste som mu písala, aby nepil. Mám ich dodnes odložené. Tie, ktoré som písala ja jemu, aj tie, ktoré on posielal mne,“ zverí sa Elena a zalesknú sa jej oči. Každý ten riadok jej totiž pripomenul, čo k sebe cítili. „Bola som veľmi zaľúbená. A on tiež.“ Podľa prvej manželky si spevák postupne sám uvedomoval, že má s pitím problém. „Možno by šiel aj na liečenie…“ pripúšťa, no dodáva, že tlačiť ho do toho sa neodvážila. Bol to totiž on, kto v ich rodine nosil nohavice a nemienil si to nechať zobrať. „Bol dominantný. Všetko riešil bezo mňa. Neviem, ako by reagoval, keby som ho do niečoho nútila… Asi nie dobre,“ hovorí otvorene, aj na margo tých, ktorí jej dnes vyhadzujú na oči, že na neho mala byť tvrdšia. „Myslíte, že po tom, čo doma zažil krik, bitku a úteky pred otcom, chcel mať aj vo vlastnej rodine to isté? Aby som ho naháňala, sledovala a kričala?“
Kto chce psa biť…
Spevákov otec bol tvrdý človek, ktorý navyše bojoval s rovnakým neduhom ako jeho syn. A ako sa už mnohokrát popísalo, Karol pri svojom despotickom otcovi – alkoholikovi dosť trpel. „Kto však chce psa biť, palicu si nájde,“ komentuje všetky tieto útoky na mamu Danka. „Jednoducho sa s otcom naučila žiť, nežiarlila, nesledovala ho. Skrátka taká nie je. Veď ona ešte aj fanúšičkám v listoch opravovala pravopisné chyby. Takú si ju zobral a takú ju miloval. Možno keby ho obháňala, kritizovala, naháňala, nebol by s ňou…“ uvažuje nahlas s tým, že mamu nikdy nepočula o otcovi povedať nič zlé. Pred rozvodom, po rozvode, ani teraz. „Dokonca aj ten prebehol v takom pokoji, že som sa až čudovala, prečo sa vôbec rozvádzali.“ Po tom, čo celé jej detstvo bol otec viac preč ako doma, sa jej navyše zdalo, že po rozvode je s ňou zrazu oveľa viac. Hoci rýchly sobáš s druhou ženou, ktorý prebehol len niečo vyše týždňa po rozvode s mamou, otcovi nemohla odpustiť. „To som nevedela rozdýchať. Ani na svadbu som nechcela ísť, hoci ma volal. Ale ja som sa na to nechcela ani pozerať,“ prezrádza Danka, ktorá napriek tomu vedela, že bola pre otca všetkým. „Stále mi opakoval, že som aj budem jeho jediným dieťaťom.“
Foto: redakcia
