Chcete povedať svoje meno – ale nevydáte ani hláska. Potrebovali by ste pomoc, ale neviete o ňu požiadať… Takto vyzerá realita tisícok ľudí po cievnej mozgovej príhode. Celý život pritom brali reč ako samozrejmosť. Práve preto si nevedia predstaviť, že to tak už nikdy v živote nebude. O to viac trpia, že náprava neprichádza. Dokedy má snaha naučiť sa znovu rozprávať zmysel?
Stačí sekunda, ktorá zmení všetko. Cievna mozgová príhoda je akútny zdravotný stav, ktorý nastáva v dôsledku zablokovania alebo prasknutia cievy v mozgu. To spôsobí nedostatok krvného zásobenia v niektorej oblasti, ktorá tým odumrie a prestáva byť funkčná. Okrem narušenia schopnosti kontrolovať pohyby končatín jedným z najzávažnejších následkov býva afázia – strata reči.
Každodenné fungovanie sa drasticky mení
Neschopnosť tvoriť či porozumieť slovám vzniká v dôsledku poškodenia miest v mozgu, ktoré sú zodpovedné práve za reč a jazyk. „Tento stav ovplyvňuje možnosť hovoriť, rozumieť, písať a čítať, čo drasticky mení každodenné fungovanie človeka. Výrazne to obmedzuje jeho schopnosť komunikovať, takže človek sa často ocitá v sociálnej izolácii, depresii a celkovo mu klesá kvalita života,“ hovorí logopedička Mgr. Valéria Červenková, ktorá sa s pacientmi po cievnej mozgovej príhode stretáva v špecializovanej FBLR nemocnici Vitalita v Lehniciach. Mŕtvica podľa nej môže zasiahnuť rôzne štruktúry, ako je Brocovo či Wernickeho centrum reči, prípadne nervový zväzok medzi nimi, čo sa prejaví ťažkosťami s vyjadrením myšlienok, porozumením či opakovaním slov. „Takmer každý pacient v úvode ochorenia trpí nejakou formou narušenia vyjadrovacích zručností, od ľahkej artikulačnej neobratnosti až po úplnú stratu schopnosti hovoriť a rozumieť hovorenému a písanému slovu. Po pár dňoch až týždňoch sa u niektorých reč spontánne upraví, u mnohých však zostáva postihnutá v závislosti od rozsahu a lokalizácie cievnej príhody,“ približuje logopedička.
Mozog je špongia
Aby sa človek mohol vrátiť do života, je mimoriadne dôležité ho znova „rozrozprávať“ za pomoci špeciálnej liečby – logoterapie. Tá využíva úžasný kompenzačný mechanizmus, pre ktorý sa mozog právom prirovnáva k špongii. „Ide o neuroplasticitu, čo je schopnosť mozgu reorganizovať sa a prispôsobiť sa novým podmienkam. Tento orgán je vysoko tvárny, dokáže presunúť funkcie poškodených oblastí na iné, zdravé časti a tým obnoviť stratené rečové dispozície,“ hovorí odborníčka. Samotná terapia sa šije na mieru konkrétnemu pacientovi. V zásade nejde primárne o to, aby sa naučil nové slová, ale aby sa dokázal dorozumieť a čo najviac osamostatnil. „Používame rôzne artikulačné cvičenia, cvičenia na posilnenie porozumenia, artikulácie, sluchové, písané techniky, vizuálne pomôcky či mobilné aplikácie na podporu komunikácie,“ vymenúva s tým, že s pacientmi po mozgovej porážke cvičí približne dva-až trikrát v týždni.
Tréning má zmysel aj po rokoch
Štatistiky hovoria, že približne 40 percent pacientov, ktorí po mozgovej príhode stratili reč, sa ju dokáže znovu naučiť – niekedy aj po rokoch. Úspešnosť návratu dorozumievacích funkcií však závisí od mnohých faktorov – veku pacienta, typu a rozsahu poškodenia, celkového zdravotného stavu, motivácie, podpory rodiny, a veľkou mierou aj od skorého zásahu odborníka. Čím skôr po príhode pacient s logoterapiou začne, tým lepšie. Ideálne je začať s terapiou okamžite po stabilizácii stavu, teda po prepustení z nemocnice a do pár týždňov. „Mozog sa najlepšie učí do dvanástich mesiacov ‚po‘, optimálne je však stimulovať ho do troch až šiestich. No aj ak ste túto lehotu prepásli, nemusí byť záchrana stratená,“ motivuje logopedička pacientov podstúpiť logoterapiu v každom prípade. Zároveň prízvukuje, že proces obnovy je dlhodobý, vyžaduje čas, mnoho opakovaní a trpezlivosti, pričom ťažisko práce s pacientom je často na rodine, ktorá by ho mala podporovať a pokračovať s ním doma. Tam môže trénovať opakovanie slov alebo fráz, opisovať obrázky z kníh alebo časopisov, písať jednoduché slová alebo vety, či čítať napríklad z knižiek pre deti. „Najlepším cvičením je zapájať človeka po mozgovej príhode do bežných činností, ako je nakupovanie, varenie, práca na záhradke, prezeranie si fotiek, spoločné pozeranie televízie či počúvanie hudby,“ pridáva odborníčka ďalšie tipy. Ak sa pokrok nedostaví hneď, netreba podľa nej zúfať. Dôležité je v logoterapii pokračovať a nevzdávať sa predčasne. Trénovanie reči má totiž zmysel aj po rokoch.
NIE JE AFÁZIA AKO AFÁZIA
Expresívna afázia (Brocova):
Človek rozumie reči druhých a vie, čo chce povedať, no má problém to vyjadriť.
Senzorická afázia (Wernickeho):
Človek je schopný tvoriť dlhé vety, avšak často s použitím čudných slov, slabík, opakovaním slov, čo robí reč ťažko zrozumiteľnou.
Anomická afázia:
Človek má problémy s pomenovaním predmetov, ťažkosti s hľadaním správneho výrazu.
Globálna afázia:
Úplná strata komunikačných schopností.
Foto: Shutterstock, unsplash
