Spev delfínov je osobitý a nie každé ucho je schopné ho počuť. Zuzana Mathéová to však dokázala, hoci bola od nich tisícky kilometrov vzdialená. O výnimočných schopnostiach týchto inteligentných morských cicavcov totiž vedela viac ako iní. A to bola dievčaťom z bratislavského sídliska, ktoré až do dospelosti more a ani žiadneho delfína nevidelo. Dnes je jedinou medzinárodne certifikovanou delfinoterapeutkou na Slovensku, pričom aj vo svete je ich iba zopár.
„Už dlhšiu dobu som myslela na to, aby moje dieťa skúsilo terapiu s delfínmi. Pre nás to bola obrovská nádej, že dcére sa môže zlepšiť jej zdravotný stav. Keď sa to konečne podarilo a vyzbieralo sa cez sponzorov dostatok peňazí, tak nám už nič nebránilo tento sen si splniť,“ píše jedna z mamičiek na sociálnej sieti o tom, ako svojej dcére, ktorá trpí poruchou autistického spektra, mohla dopriať špeciálnu terapiu s delfínmi, za ktorou je potrebné vycestovať do zahraničia. „Môj syn sa nedokázal pozrieť ľuďom do očí, dnes to už zvládne,“ píše ďalšia mamička, ktorá absolvovala so svojím dieťaťom tiež delfinoterapiu. Všetci sú vďační práve jej. Zuzana totiž ako jediná medzinárodne certifikovaná delfinoterapeutka na Slovensku robí pre ich deti, ako sama hovorí, malé veľké zázraky. „Stávam sa súčasťou ich neľahkých osudov, na chvíľu sa ponorím s mojimi terapeutmi do ich príbehov s veľkou túžbou im pomôcť,“ usmeje sa.
Osudový Leevi
Už ako malá bola Zuzana odborníčkou na delfíny. Dokonca jej maturitná práca mala názov Morské cicavce a delfíny. Každý v jej okolí vedel, že ak sa jej niečo opýta, dostane takú fundovanú odpoveď, akoby mladá Bratislavčanka s týmito morskými cicavcami žila celý život. Pritom bola Zuzka dievča z bratislavského paneláka, tisícky kilometrov vzdialeného od mora. Ale jeho šum a dokonca spev delfínov počula vždy, keď sa zahĺbila do článkov o týchto cicavcoch v známom časopise 
National Geographic, alebo keď už po stý raz otvárala knihu oceánografa a priekopníka prístrojového potápania Jacquesa Cousteaua, s ktorým sa v duchu ponárala do morských hlbín. A tiež vtedy, keď trénovala v bazéne so svojím otcom, ktorý pretekársky plával. Bola totiž presvedčená, že raz bude takto plávať s delfínmi. Na prvé stretnutie s morským Leevim, jej osudovým delfínom, si však musela počkať. Čakala ju totiž ešte dlhá cesta.
Krôčik od svojho delfína
Na začiatku bola túžba pomáhať druhým, ktorú mala v sebe hlboko zakorenenú. Už počas strednej školy navštevovala kurzy posunkovej reči a záujem o život ľudí s hendikepom jej bol vždy blízky. Preto vysoká škola, na ktorú si Zuzana podala prihlášku, nikoho neprekvapila. „Tým, že som spoznala možnosť výučby potápania pre telesne postihnutých v Nemecku, ku ktorej ma nasmerovalo i to, že som sa naplno venovala prístrojovému potápaniu, prihlásila som sa na štúdium špeciálnej pedagogiky pre sluchovo postihnutých a športovú kultúru na Univerzite Komenského v Bratislave,“ hovorí Zuzana. Keď po skončení štúdia dostala možnosť ísť do Fínska, najskôr učiť jazyky a šport na základnej škole a neskôr pedagogicky viesť mentálne hendikepovaných fínskych umelcov v súkromnom centre, bola už len krôčik od svojho delfína. „Leevi bol mláďatko, mal tri roky, keď sme sa prvýkrát videli v delfináriu v Tampere vo Fínsku. Spomínam si, že vonku bolo mínus 35 stupňov, keď som ráno klopkala na dvere delfinária. Vybavili mi to tamojší učitelia, lebo vedeli o mojej láske k delfínom. Vtedy som aj prvýkrát jedného pohladkala,“ spomína Zuzana na stretnutie, z ktorého mala zimomriavky. Sľúbila si, že pri svojom sne pracovať raz s delfínmi, určite ostane. Tie isté zimomriavky pocítila po dvadsiatich štyroch rokoch a nebola to náhoda. „Keď sme otvárali delfinoterapiu v Grécku, v prvý deň sme sa zoznamovali s deviatimi delfínmi. Padlo aj meno Leevi a ja som vedela, že je to ten delfín, na ktorého spomienka ma držala pri mojom sne.“
Delfinoterapeutka Zuzana: Pod vodu som dostala Lionela Richieho aj princa z Monaka
Ponory so slávnymi hviezdami
Ešte predtým, ako sa Zuzana profesionálne začala venovať delfinoterapii, pôsobila ako inštruktorka prístrojového potápania na Sicílii a v Egypte. Aj tam ju sprevádzali delfíny. Pri potápaní na otvorenom mori ich často vídavala a vždy si v duchu hovorievala, že sú jej znamením. „Svoj prvý ponor som absolvovala v štrnástich rokoch a bolo to romantické, lebo to bolo s mojou prvou láskou. Zaľúbená, ale už do potápania, som ostala navždy,“ usmieva sa Zuzana. Keď ešte ako tínedžerka dookola pozerala obľúbený film Magická hlbočina, ani len netušila, že o pár rokov sa sama bude potápať na miestach, kde sa tento známy film nakrúcal. „Na Sicílii som strávila päť nádherných rokov. Pod vodu som dostala aj Lionela Richieho, princa z Monaka či bubeníka z Guns N’ Roses,“ prezrádza Zuzana mená slávnych klientov, ktorých ako inštruktorka potápania sprevádzala v miestnej potápačskej škole. Zo Sicílie ju odporučili do Egypta, kde opäť viedla potápačské kurzy. „Pracovali sme trinásť hodín denne, dva až tri ponory za deň a niekedy aj v noci. Raz, na dvadsaťštyri hodín, sa objavil delfín samotár z Eliatu a pobudol pri útese, kde sme sa ponárali. Bolo to neopísateľné,“ spomína Zuzana.
V štyridsiatke si splnila sen
Zuzanin sen pracovať s delfínmi sa jej vykryštalizoval v podobe delfinoterapie, len pár dní pred oslavami jej štyridsiatych narodením. „Povedala som si, že v štyridsiatke už budem robiť iba to, čo ma naozaj napĺňa a má zmysel, že si budem plniť už len svoje sny.“ Po absolvovaní kurzu delfinoterapie v zahraničí nastúpila na šesťtýždňovú prax do Turecka a svoju štyridsiatku už oslavovala s prvou klientkou. Zuzana je jednou zo štyridsiatich profesionálnych delfinoterapeutov na svete a pôsobí v Inštitúte delfinoterapie, ktorý už dvadsaťtri rokov pomáha deťom aj dospelým ako podporná animoterapia pri liečbe fyzických a psychických problémov. Otvorili terapie v Rumunsku, v Grécku a v Turecku, kde dnes pôsobia celoročne.
Delfín si nás zoskenuje
Začiatky delfinoterapie siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia a spájajú sa s americkým vedcom a lekárom Johnom Lillym. Na Floride, pod vedením klinického psychológa Dr. Nathansona, otvorili prvé centrum delfinoterapie, kde vedci začali pozorovať interakcie medzi delfínmi a deťmi s neurologickými poruchami. Delfinoterapia je iná tým, že delfín pôsobí na svojho pacienta dvojakým spôsobom: fyzickým kontaktom a ultrazvukom, teda vysokofrekvenčným zvukom. „Vysielaním ultrazvukových vĺn cez zmyslový orgán, sonar, pôsobí hlavne na harmonizáciu našich mozgových hemisfér, vďaka čomu sa môžu vytvárať aj nové nervové prepojenia. Delfín si nás zoskenuje a dokáže vidieť, čo nám v organizme chýba, čo je navyše, čo nás bolí a na tom mieste priamo pôsobí,“ vysvetľuje Zuzana. Najúčinnejšia terapia má dĺžku desať dní a klient je v bazéne s delfínom a inštruktorom počas tridsať minút. „Vo vode som s dieťaťom, polohujem ho, napríklad si s delfínom hádže loptičku, precvičí si tak hrubú motoriku, zlepšuje si komunikáciu aj sústredenie. Niekedy si zaplávame na prsných plutvách, keď vidím, že to zvládne dieťa samo, nechávam ho plávať len s delfínom,“ hovorí Zuzana. Cieľovou skupinou sú deti aj dospelí. „Najčastejšie prichádzajú na terapiu deti s Downovým syndrómom, s autizmom, s rôznymi genetickými syndrómami, ľudia s viacnásobnými postihnutiami, s úzkosťami, fóbiami, poúrazovými stavmi či tí, ktorí sa liečia na neplodnosť. Alebo ľudia s mentálnymi postihnutiami,“ hovorí Zuzana. Zlepšenia prichádzajú v priebehu niekoľkých týždňov, bežné sú výsledky po mesiaci „Vidíme zlepšenie v jemnej a hrubej motorike, v komunikácii, v uvoľnení kŕčov, zlepšuje sa logika a sústredenie, sociálne väzby, vyprázdňovanie, prijímanie tuhej stravy, spánok aj reč. Napríklad chlapec vo veku päť rokov, ktorý žije v bilingválnej rodine, vôbec nerozprával. Počas delfinoterapie však po mne opakoval slová a na konci terapie vytváral už vety. O dva mesiace mi volala jeho mamička, že sa rozrozprával. Iný chlapec so spazmami na rukách sa po tretej terapii sám chytil chrbtovej plutvy delfína a zaplával si s ním,“ hovorí Zuzana.
Nedokáže odolať úsmevu
Po skončení terapie idú klienti aj na doplnkové terapie, konkrétne na zvukoterapiu, ktorú Zuzana študovala na Peter Hess Institute v Rakúsku. „Zvukoterapia a vibrácie majú rôzne pozitívne účinky ako harmonizáciu nervovej činnosti, celkové uvoľnenie, oddych cez spánok, prekrvenie tkanív či zníženie stresu,“ vymenováva. Delfinoterapia je vo svete vnímaná ako bežná súčasť podporných animoterapií, Slováci však za ňou musia vycestovať, a nie je to lacná záležitosť. „Pomáham ľudom všetko zorganizovať, osobne s nimi cestujem a som pri terapiách. Môžu sa na mňa s čímkoľvek obrátiť. A čo je dôležité, s klientmi pracujem aj po skončení delfinoterapie,“ hovorí Zuzana. Spolupracuje s nadáciami a s rehabilitačnými centrami po celom Slovensku a povedomie o tejto terapii sa snaží šíriť aj tým, že sa zúčastňuje rôznych konferencií, pracuje na písaní vysokoškolských skrípt a knihy o delfinoterapii. Tiež spolupracovala s vedeckým tímom v rumunskej Konstance, kde mali výborné výsledky v prínose delfína v interakcii s človekom. Zuzana učí aj na základnej škole v Bratislave špeciálnu pedagogiku a nemčinu a venuje sa deťom s rôznymi poruchami.
Dnes, keď si už deväť rokov plní svoj sen o práci s delfínmi, je presvedčená, že to boli práve tieto obdivuhodné tvory, ktoré jej dodali trpezlivosť a presvedčenie nevzdať sa. „Keď prídu úspechy v terapiách, vždy ma to povzbudí. A nakoniec, nikdy nedokážem odolať typickému úsmevu delfína.“
Foto: archív Z. M., Pixabay
