Hovorí sa, že láska matky k dieťaťu nepozná zákon ani zľutovanie, prenasleduje a ničí všetko, čo jej stojí v ceste. Pre to nadpozemské puto sme my matky schopné urobiť čokoľvek. Aj pustiť sa do nerovného boja so zákernou chorobou, padať a znova, hoci po stýkrát, sa postaviť, no najmä nikdy sa nevzdávať. Vicemiss Slovensko, dnes už hlavne dvojnásobná mama Mirka Luberdová si tým všetkým prešla. Keď jej synovi Riškovi diagnostikovali v roku a pol leukémiu, začala bojovať spolu s ním. Liečbu syna nechala odborníkom a ona chemoterapiami vysilenému telíčku pomáhala špeciálnou stravou.
Keď sa zhovárame s Mirkou Luberdovou o najťažších chvíľach v jej živote, ktoré prišli v čase, keď sa ako čerstvá mamička mala tešiť zo svojho synčeka, z jej slov ešte aj dnes cítiť nezlomné odhodlanie. Bola a stále je presvedčená, že cesta, na ktorú sa vtedy vydala, bola správna. A verí, že môže pomôcť aj ďalším rodičom, ktorí zvádzajú boj o svoje deti s rakovinou. Pre Mirku to bol vtedy na začiatku šok, zúfalstvo, beznádej a hnev… Pochopila, však, že nič z toho jej nepomôže. Musí prekážku, ktorá sa im postavila do cesty, prijať a s vierou, že raz sa to skončí a jej syn bude opäť zdravý, vykročiť na dlhú cestu. „Na začiatku liečby sme sa ako rodičia báli sami rozhodnúť o čomkoľvek. Netrúfli sme si do nej nijako zasiahnuť. Postupne sme však nachádzali aj alternatívne prístupy a možnosti. A komplikácia pri liečbe, ktorá aj pre diétnu chybu stála syna takmer život, mi ukázala, že musím niečo urobiť. Povedala som si, že ak chyba v stravovaní môže tak veľmi uškodiť, musí to fungovať aj opačne,“ spomína Mirka.
Jedlo liekom, ale aj toxínom
„Vzhľadom na to, že Riškova imunita bola počas liečby veľmi slabá, pristupovala som k zmenám v stravovaní veľmi opatrne. Začali sme malými krokmi, najprv sme upravili základné zložky jeho jedálnička. Všetko som zároveň testovala na sebe. Počas liečby mal však veľa obmedzení. Vtedy totiž nemohol konzumovať čerstvú zeleninu ani ovocie, čo mi dosť sťažovalo situáciu. Ale popasovali sme sa s tým, najmä vďaka Riškovej obrovskej práci na sebe, disciplíne a spolupráci, čo dodnes nechápem, ako dokázal. Mal totiž len dva roky…“ hovorí hrdá mama. Zo stravy vylúčili všetky vysokospracované potraviny, ako sú konzervy, nátierky, polotovary, mäsové a mliečne výrobky, ktoré prešli viacerými priemyselnými úpravami a mali zvýšené množstvo soli, cukru alebo nasýtených tukov. „Namiesto toho som sa zamerala na čerstvé, organické a nutrične bohaté potraviny, aby som mu poskytla všetky dôležité živiny. Dávala som mu veľa strukovín na rôzne spôsoby, obilniny a, naopak, vyhýbali sme sa zemiakom, ryži a cestovinám. Tých sme totiž mali v nemocnici dosť. Vyskúšali sme chlorofyl do vody, zelený jačmeň a veľa rôznych vitamínov a probiotík.“ Mirka však hlavne verila, že zmenou stravy môže svojmu synovi pomôcť. „Držala som sa filozofie, že ak pospájame viacero rôznych prospešných krokov a odbremeníme organizmus od spracovávania nutrične nevhodných jedál, ušetríme množstvo životnej energie. A tá synovi pomohla vždy, keď potreboval počas liečby zabojovať najviac.“
„Na začiatku liečby sme sa ako rodičia báli sami rozhodnúť o čomkoľvek. Netrúfli sme si do nej nijako zasiahnuť. Postupne sme však nachádzali aj alternatívne prístupy a možnosti.“
Po nociach varila
Boli týždne aj mesiace, keď boli na detskej onkológii nonstop. „Riško nemal detstvo. Prežil ho medzi nemocničnými múrmi alebo v domácej izolácii,“ spomína Mirka. Keď bol jej synček, ako spomína, v ľahšej úrovni liečby, v noci odchádzala domov a pripravovala pre neho jedlo. „Jeden- až dvakrát do týždňa som takto odbiehala, stravu som pripravovala s dôrazom na to, aby bola čo najviac vyvážená, a do nemocnice som ju prinášala v nádobách.“ Na Riškovi naozaj pozorovala pozitívne zmeny, celkovo mal viac sily a energie. Aj jeho regenerácia po množstve chemoterapií prebiehala rýchlejšie. „Vtedy som si uvedomila, že naša snaha má zmysel a prináša výsledky. Mal stabilnejšiu náladu. Aj ja som sa cítila oveľa silnejšia, stačilo mi menej spať a nepriberala som, čo sa ťažko udržiavalo, keď sme boli zavretí v jednej izbe celé týždne bez pohybu.“ Zlepšenie jeho stavu bolo postupne viditeľné aj v lekárskych testoch a na vyšetreniach. „Často pozitívne prekvapila krv, kde sa nečakali dobré výsledky, hlavne pri pečeňových testoch.“
„Povedala som si, že ak chyba v stravovaní môže tak veľmi uškodiť, musí to fungovať aj opačne.“
Sama medzi všetkými
V čase, keď sa Riško liečil na detskej onkológii, nebolo bežné venovať veľkú pozornosť stravovaniu. „Lekári však boli zvyčajne otvorení diskusii, hoci sa ich názory líšili. Niektorí ma podporili, iní bôli skôr skeptickí. Čo sa týka okolia, reakcie boli rôzne, od údivu po nedôveru. Ale mnohí nám držali palce a obdivovali našu snahu. Pretavilo sa to do toho, že som k dnešnému dňu inšpirovala obrovské množstvo ľudí, ktorí si vďaka tomu zlepšili kvalitu života,“ usmeje sa Mirka a dodáva, že aj ona sama si vďaka synovi našla cestu k zdravému životnému štýlu, pretože v čase, keď ešte bola modelkou a zúčastňovala sa na súťažiach krásy, jej vzťah k jedlu nebol ukážkový. Práve naopak. Na detskom onkologickom oddelení sa však o zmene stravovania počas synovej liečby veľa zhovárala aj s inými mamičkami. „Tieto rozhovory boli často veľmi podporujúce, vzájomne sme si poskytovali cenné rady a tipy. Rešpektovala som a aj rešpektujem, keď sa niekto na to díva skepticky. Nemám potrebu nikoho presviedčať. Ja však verím, lebo som zažila. Bez toho zážitku by som si ani ja neuvedomovala silu, ktorú zdravá strava pre nás má. Dnes mám napríklad štyridsať rokov a ľudia mi tipujú oveľa menej. A podľa mňa to nie je len genetikou, ale aj tým, že som v skorom veku úplne prekopala stravu.“ Mirka sa totiž začala celkovo intenzívne vzdelávať vo výžive. Tým, že má vyštudovanú strednú zdravotnú školu, táto problematika jej síce nebola cudzia nikdy, no dnes je už úplne inde. Má certifikáty z výživového poradenstva a snaží sa robiť osvetu o tom, aké je zdravé jedlo pre nás dôležité. V chorobe, ale aj v zdraví.
„Zo stravy sme vylúčili všetky vysokospracované potraviny, ako sú konzervy, nátierky, polotovary, mäsové a mliečne výrobky, ktoré prešli viacerými priemyselnými úpravami a mali zvýšené množstvo soli, cukru alebo nasýtených tukov.“
Peklo menom rakovina dieťaťa
Obrovský krok dopredu spravil aj Riško. Po dlhom boji, chemoterapiách a transplantácii kostnej drene, ktorú musel podstúpiť, keď sa mu v troch rokoch leukémia vrátila, je z neho usmievavý a pozitívny štrnásťročný chalan. „Riškova liečba bola dlhá a náročná. Ak nejako vyzerá peklo, tak je to onkologická liečba vášho vlastného dieťaťa. Dodnes je to pre nás všetkých traumatická spomienka,“ zdôveruje sa Mirka. Možno aj vďaka jedlu, ktoré mu jeho mama vždy s láskou pripravovala, je však dnes z Richarda silný mladý muž a veľký gurmán. „Pri zdravej strave sme ostali. S ockom si dá síce aj hamburger alebo sushi, skrátka skúsi hocičo, no nie všetko mu aj chutí. Nepovedala by som, že sme zdravší, to by som asi klamala, detské choroby ani nás neobchádzajú. Ale aj Riško, aj dcéra Izabelka si budujú zdravé stravovacie návyky, o ktorých som presvedčená, že ovplyvňujú našu fyzickú aj psychickú pohodu.“
„Ak nejako vyzerá peklo, tak je to onkologická liečba vášho vlastného dieťaťa. Dodnes je to pre nás všetkých traumatická spomienka.“
Mirkin fazuľovo-banánový koláč
Suroviny
230 g hnedej uvarenej fazule
140 ml kokosovej smotany
2 a 1/2 hrnčeka mletých vlašských orechov a mandlí
trstinový cukor
4 lyžice kakaa
2 vajíčka
100 g horkej čokolády
1 lyžička kypriaceho prášku
1 hrsť vopred namočených sušených hrozienok
1 lyžička mletého kardamómu a škorice
2 banány
maslo na vytretie zapekacej misy
V mixéri rozmixujeme fazuľu, trstinový cukor alebo med podľa chuti, kakao, kokosovú smotanu a vajíčka na hladkú zmes. Do takto pripravenej zmesi pridáme pomleté orechy – môžeme nechať aj väčšie kúsky, nasypeme kypriaci prášok a nasekáme horkú čokoládu. Dochutíme koreninami a scedenými hrozienkami. Hotovú zmes vylejeme do maslom vytretej zapekacej misky. Do stredu vtlačíme banán. Druhý prekrojíme na polovicu a pozdĺžne nakrájame na tenké plátky. Tie poukladáme navrch koláča a jemne zatlačíme. Pečieme zhruba 45 minút na 180 °C.
Foto: archív M. L.
