Obmedzila sladké a namiesto toho bola stálou zákazníčkou miestneho zelovocu. Okolie jej tak trochu závidelo tú pevnú vôľu, s ktorou obrátila svoj jedálniček doslova naruby a rozhodla sa žiť zdravo. Akurát na to nevyzerala. Bola vychudnutá, nervózna a hladná. Samu seba totiž presvedčila, že keď si nemôže zistiť presné zloženie toho, čo dáva do úst, a presvedčiť sa, že je to prírodné, je lepšie nejesť vôbec. Takto však nevyzerá zdravé stravovanie, ale choroba. Dnes už má nielen vlastné meno, ale aj obete. Koho podľa Simony Almášiovej z organizácie Chuť žiť ohrozuje najviac?
Keď som sa nedávno dostala k štatistikám o tom, koho sa týkajú poruchy príjmu potravy, bola som šokovaná, že v psychiatrických ambulanciách končia už osemročné dievčatá. Ako je to v prípade ortorexie? Tam už treba mať zrejme viac vedomostí a informácií z oblasti zdravej výživy.
Keďže ide o poruchu, ktorá bol rozpoznaná až pomerne nedávno, lekár Steven Bratman použil pojem ortorexia nervosa prvýkrát až v roku 1997, nemá ešte presne stanovenú definíciu, na základe ktorej by sa dali spomenúť presné čísla o výskyte v populácii. V každom prípade ide o psychický stav, keď je človek doslova posadnutý „zdravou“ výživou a na základe určitých vzorcov vylučuje zo svojej stravy stále viac potravín, pretože sú podľa neho nevhodné alebo nebezpečné.
Nie je za tým teda snaha schudnúť?
Nie. Ľudia trpiaci ortorexiou sa vo všeobecnosti nezaoberajú svojou hmotnosťou, skôr sa chcú cítiť „čistí“. Dávajú prednosť nutričným vlastnostiam jedla a jeho prospešnosti pre organizmus pred chuťou a pôžitkom z neho. Stále pritom bojujú s obavami z negatívneho vplyvu toho, čo zjedli, na ich zdravie, zaoberajú sa kvalitou jedla, jeho pôvodom, výrobným spracovaním, balením, skladovaním. To, že strácajú hmotnosť, je vedľajší dôsledok.
Čiže jedlo neodmietajú, naopak točí sa okolo neho celý ich život?
Presne tak. Človek s ortorexiou nie je schopný spontánnosti nielen v jedle, ale ani v trávení voľných chvíľ, keďže jedlo si musí zabezpečiť podľa vopred premysleného plánu. Konzumácia jedla v reštauračných zariadenia alebo bufetoch neprichádza do úvahy. Zjedením jedla „zvonku“ by totiž stratili nad svojím stravovaním kontrolu a zveriť sa ostatným so svojimi pevne stanovenými stolovacími pravidlami takisto neprichádza do úvahy. Potreba „čistého“ jedálnička je skrátka nadradená vzťahom, čo často vyústi do izolácie. Navyše z možných nedostatkov a škodlivosti jedla u neho vedú až k pocitom úzkosti.
V podstate si tak ubližujú fyzicky aj psychicky…
Áno. Redukcia pestrosti jedálnička totiž zvyšuje pravdepodobnosť podvýživy a s ňou spojené zdravotné komplikácie. Podobne ako pri anorexii dochádza u ľudí trpiacich ortorexiou k oslabeniu imunitného systému, anémii… Nehovoriac o tom, že postupne vytesňujú nielen čoraz viac druhov potravín, ale aj aktivity a záujmy, ktorým sa predtým venovali.
Ako to nenechať zájsť takto ďaleko? Môže okolie odhaliť, že má ich blízky takýto problém? Na prvý pohľad totiž záujem o zdravú stravu vyzerá bohumilo…
Veď to. Zákernosť ortorexie spočíva v tom, že okolie na začiatku nevidí na takomto správaní nič zlé. Dbať na kvalitu potravín je totiž určite správne. Problém je v miere. Zdravý životný štýl by nemal byť neflexibilný, bez možnosti zmien podľa aktuálnej potreby a chuti, ani obmedzujúci a dominantný.
Asi nie každý, kto nakupuje v bio obchodoch, však automaticky trpí ortorexiou. Kedy teda spozornieť?
Keď sa pre človeka jedlo stane hlavnou náplňou jeho dňa. Doslova dvadsaťštyri hodín mu napĺňa rigidné plánovanie a príprava jedál. A aj pri drobnom vychýlení sa od plánu cíti silný pocit viny. Zjednodušene sa dá ortorexia opísať ako súbor nezdravých vzorcov správania súvisiacich so stravovaním – čiže chronické diétovanie, hladovanie, prejedanie sa, démonizácia jedla na „čierne a biele“, alebo „dobré a zlé“, „skutočné jedlo a odpad”.
Na základe čoho ho takto delí?
Na základe vlastného presvedčenia a pocitov. Postupne si tak vytvára vlastné pravidlá a počet „zlých“ potravín narastá, strach z jedla stúpa a jeho jedálniček je čoraz viac oklieštený. Jedlo totiž podrobuje stále väčšiemu skúmaniu a cez filter toho, čo považuje za „zdravé“, postupne neprechádzajú produkty veľkovýroby, geneticky modifikované potraviny, konzervanty, po čase označuje za nezdravé dokonca aj objektívne zdravé veci.
Nie je mu podozrivé, že takmer nemá čo jesť? Nezápasí s hladom?
Snaha stravovať sa zdravo môže prísť až do takého extrému, že človek trpiaci ortorexiou radšej zostane hladný a jedlo úplne odmietne, pokiaľ nepozná jeho presné zloženie či pôvod.
Dá sa z tohto uzdraviť?
Celkom určite. Zatiaľ síce nie sú stanovené presné odporúčania zamerané na liečbu ortorexie, prvým krokom je však určite samotné rozpoznanie problému. Často sa však stáva, že sa liečia len príznaky a nie príčiny ochorenia – nadmerná úzkostlivosť, tendencia k perfekcionizmu, nutkavé kontrolovanie či nespokojnosť s vlastným telom alebo so samým sebou. Uzdravovanie by mal byť proces, ktorý v sebe zahŕňa návrat k dôvere voči vlastnému telu. Pripustenie si, že nie je chybné ani pokazené, ale že si dokáže vypýtať, čo chce. Výsledkom je možnosť jesť bez reštrikcií a sloboda povedať „nechcem“.
AKO SA ORTOREXIA ZAČÍNA?
Všímajte si, či netrpíte týmito príznakmi:
- Obavy z „nezdravých“ potravín
- Striktné vyraďovanie potravín pre ich domnelú nevhodnosť
- Extrémny stres pri strate kontroly nad jedlom a výčitky po „porušení“ stravovacieho protokolu
- Obsesívne sledovanie obalov, zloženia a pôvodu potravín
- Snaha vyhnúť sa konzumácii jedla v spoločnosti ďalších osôb
foto: archív S. A. a Shutterstock
