Hoci nás stúpajúca teplota vždy vystraší, nejde o chorobu, ale informáciu, že sa telo snaží s jej hrozbou niečo urobiť. Zvýšená telesná teplota totiž obmedzuje rast a delenie mikroorganizmov a aktivuje imunitný systém. Je teda vhodné zrážať ju alebo radšej nie?
V jesenných a zimných mesiacoch nás kašeľ, zapchatý nos a stúpajúca teplota prekvapia raz-dva, keďže ide o sezónu chrípky, nad ktorou sme sa naučili mávnuť rukou ako nad banalitou. Pritom ňou rozhodne nie je. „Naopak, ide o vysoko nákazlivé a rýchlo sa šíriace infekčné ochorenie dýchacích ciest, ktoré môže mať aj vážny priebeh s komplikáciami, najmä u starších osôb, tehotných žien, malých detí či ľudí s chronickými ochoreniami. Rovnako ako covid sa šíri kvapôčkami z nosa a úst infikovaného človeka, a to najmä od začiatku októbra do konca apríla, upozorňuje internista MUDr. Marek Pytliak, podľa ktorého si ľudia chrípku často zamieňajú s nachladnutím. „Medzi týmito dvomi ochoreniami je pritom značný rozdiel. Chrípku okrem náhleho nástupu sprevádza aj vysoká horúčka nad 38 °C, bolesti svalov, kĺbov, hrdla, hlavy, dráždivý kašeľ a nádcha. Naopak, nachladnutie teplotou sprevádzané nie je, neprejavuje sa ani výraznými bolesťami svalov či kĺbov a zvyčajne ustúpi po pár dňoch,“ dodáva.
Teplota je spojenec, horúčka nie
Ak teda cifra na teplomere začne stúpať, máme do činenia pravdepodobne s chrípkou. Ako vtedy reagovať? Odborníci tvrdia, že by sme teplotu mali považovať za spojenca, pretože signalizuje, že sa v organizme napadnutom vírusmi či baktériami niečo deje. Navyše tú do 38 °C považujeme len za zvýšenú a nie je vhodné znižovať ju pomocou liekov. „Ide totiž o optimálnu teplotu na priebeh obranných reakcií tela,“ vysvetľuje odborník. Horšie je to s horúčkou, čo je teplota nad 38 °C, predovšetkým ak sa začne šplhať k štyridsiatke. „Veľmi vysoká teplota je už škodlivá, pretože môže poškodiť mozog a krvný obeh.“ Vtedy je už potrebné zasiahnuť. „Mnohí lekári však v praxi zažívajú, že ľudia si teplotu nemerajú a lieky si nasadzujú len tak ‚od oka‘, čo je chyba,“ vysvetľuje lekár, ktorý upozorňuje, že na trhu sú v zásade tri druhy voľnopredajných účinných látok proti teplote a bolesti. „V prípade detí do 12 rokov prichádzajú do úvahy len účinné látky paracetamol
a ibuprofén. Deti do 12 rokov by totiž nemali užívať lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. Na druhej strane má kyselina acetylsalicylová pre dospelých pacientov svoje výhody. Protizrážavé účinky acylpyrínu môžu u pacientov s ľahšími formami trombofílie znížiť riziko eventuálnej trombotickej komplikácie, ktoré sa zvyšuje napríklad aj pri dehydratácii spôsobenej horúčkami,“ dodáva.
ČO ZABERÁ NA TEPLOTU?
Kyselina acetylsalicylová: Používa sa na znižovanie horúčky, jej veľkou výhodou je však aj to, že v malých dávkach účinkuje aj ako prevencia vzniku krvných zrazenín a infarktu myokardu. Nesmie sa však podávať deťom, predovšetkým do 12 rokov veku. Obsahujú ju lieky s obchodným názvom ako Acylpyrin, Aspirin, prípadne Anopyrin.
Paracetamol: Účinná látka, ktorá sa považuje za vhodnú predovšetkým pre malé deti. Hovorí sa jej aj „analgetikum detského veku“. Účinkuje proti teplote aj bolesti. Nepoškodzuje sliznicu žalúdka, nemá však protizápalové účinky. Obsahujú ju prípravky s obchodnými názvami ako Paralen, Panadol a podobne.
Ibuprofén: Používa sa na znižovanie horúčky aj ako analgetikum na potlačenie bolesti. Nemusí byť vhodná pre ľudí s citlivým žalúdkom a vredmi. Obsahujú ju prípravky s obchodnými názvami ako Brufen, Nurofen, Ibalgin a podobne
foto: Unsplash
