Keď trpí psychika, nestačí liečiť len kožu

Kráľovná v rozprávke mala zrkadlo, my máme podľa vedeckých výskumov kožu. A nemusíme sa jej na nič ani pýtať, automaticky ukazuje viac ako to, kto je najkrajší na zemi. Môže byť napríklad prvým varovaním, ak niečo nie je v poriadku s hormónmi, pečeňou, črevami, imunitou alebo dokonca psychikou. Aj keď sa zdá, že nemôže byť nič vzdialenejšie ako duša od pokožky, podľa dermatovenerologičky košickej Univerzitnej nemocnice Luisa Pasteura MUDr. Barbary Ivankovej, MBA, ide o spojené nádoby v presýpacích hodinách. Čo všetko nám ukazujú?

Koža vraj nemilosrdne zrkadlí naše vnútorné zdravie. Pri poruchách imunity či problémoch s trávením si to vieme predstaviť. Naozaj však reaguje aj na to, keď nás bolí duša?

Naše telo a psychika sú vo vzájomnej komunikácii, ovplyvňujú sa. Niekedy viac trpí telo, inokedy duša, ale nedajú sa od seba oddeliť. Aj vedecky máme podloženú komunikačnú os črevo – mozog – koža, ktorá dokazuje, ako je celý organizmus cez črevný mikro­bióm, neutrotrasmitery v mozgu, hormonálnu reguláciu, aktiváciu imunitného systému až po samotnú kožu vzájomne prepojený.

Dá sa teda povedať, že niektoré z kožných ochorení majú doslova pôvod v psychike?

Na pokožke môžeme vidieť celé fyziologické procesy, ovplyvnené psy­chickým rozpoložením jedinca cez ve­getatívny nervový systém, napríklad potenie či začervenanie v tvári pred skúškou či verejným vystúpením. Ak hovoríme priamo o chorobách kože, existujú takzvané primárne psycho­dermatózy, kde v pozadí stojí prvotná psychická príčina, ako napríklad obsedantno-kompulzívna porucha, poruchy kontroly impulzov, rôzne formy sebapoškodzovania kože, ma­nipulácie s vlasmi či ich vytrhávanie, bludná predstava parazita v pokožke alebo psychogénne podmienené svr­benie. Vždy je však dôležité podrobné komplexné vyšetrenie pacienta, aby sme mohli zodpovedne stanoviť takú­to diagnózu.

To svrbenie ma prekvapilo…

Svrbenie kože je pomerne bežný jav, najčastejšie je v pozadí presušená ale­bo podráždená pokožka, ale stretáva­me sa s ňou aj pri cukrovke, ochore­niach pečene, poruchách štítnej žľazy či onkohematologických ochoreniach.

Do akej miery na to dermatológovia prihliadajú? Skúsenosť mnohých pacientov je taká, že dostanú skôr recept na krémik či mastičku, ako by sa niekto zaoberal ich duševnými problémami?

Dermatológia je fascinujúci a rýchlo sa rozvíjajúci odbor, ktorý už dávno nie je len o lokálnej liečbe, mastič­kách alebo estetickej medicíne. Vďaka lepšiemu poznaniu príčin mnohých autoimunitných či imunitne pod­mienených kožných ochorení, ako je napríklad psoriáza, hidradenitis suppurativa či atopický ekzém, dnes už vieme, že to nie je len kožný problém, ale systémový zápal, ktorý môže ovplyvniť aj kĺby, srdcovo-ciev­ny systém či zvyšovať riziko cukrovky. V pozadí týchto ochorení sa uplatňuje dedičnosť, imunitná dysregulácia, faktory vonkajšieho prostredia, bakteriálne superantigény, vírusové infekcie a do určitej miery aj stres. Psychosociálna podpora a správna psychohygiena sú teda doplňujúcou podpornou liečbou.

„Dermatológ nelieči iba kožu, včasná a cielená liečba často mení trajektóriu nepríjemného chronického kožného ochorenia a zlepšuje kvalitu života.“

Tou sa však v ordináciách väčšinou nezačína…

Pre tieto ochorenia máme totiž aj cielenú biologickú liečbu, monoklo­nálne protilátky či JAK inhibítory, ktoré vedia úspešne dostať tento zápal v organizme pod kontrolu a tým odstrániť či výrazne zmierniť kožné prejavy a s nimi aj psychickú záťaž, ktorá s tým súvisí. Túto liečbu navyše môže predpisovať každý atestovaný dermatológ v ambulantnej praxi.

Spomínali ste stres. Ten sa asi dotýka každého, to znamená, že každý z nás je kandidátom na kožné ochorenie? Môže byť sám osebe ich priamou príčinou?

Dlhodobý chronický stres narúša rovnováhu v organizme, vyplavujú sa pri ňom stresové hormóny, čo má potenciál zosilniť zápal, zhoršuje to hojenie rán a reparáciu pokožky. Zá­roveň sa zvyšuje priepustnosť kožnej bariéry, ktorá je náchylnejšia na pre­nikanie rôznych škodlivín a alergénov. Takže áno, stres môže byť spúšťačom problémov alebo zhoršovať prejavy už existujúcich kožných ochorení, ako je ekzém, seboroická dermatitída, žihľavka, rosacea či psoriáza.

Ako sa môže začať prejavovať?

V bežnej praxi sa asi najčastejšie stretávame s tým, že v dôsledku stresového obdobia nám výraznejšie vypadávajú vlasy, pokožka je mdlá a presušená, objavuje sa periorálna dermatitída, žihľavka, alebo sa zhorší akné či ekzém. Súvisí to aj s tým, že v náročnom vyčerpávajúcom období máme horšiu kvalitu spánku, častej­šie siahame po ultraspracovaných potravinách s vysokým zápalovým indexom, polotovaroch, sladkostiach, pijeme viac kávy, alkoholických ná­pojov a horšie sa staráme o svoju po­kožku. Jedným z rizikových faktorov kožných ochorení je, samozrejme, aj fajčenie a obezita, nezriedka spojená so stresovým zajedaním, respektíve prejedaním sa, kde predovšetkým viscerálny tuk zvyšuje produkciu zá­palových mediátorov v organizme.

Sú v takomto psychickom stave vôbec schopné pomôcť nám nejaké medikamenty predpisované priamo na kožu?

Opísala by som to na pomerne častom príklade. Práve stres, psychické a fy­zické vyčerpanie môžu byť spúšťačom reaktivácie vírusovej infekcie a vyvo­lať na koži napríklad pásový opar. Je to nepríjemné, pľuzgiernaté, bolestivé infekčné ochorenie, ktoré liečime celkovou virostatickou infúznou alebo tabletovou liečbou, lokálnou terapiou a pokojovým režimom. Je to dôležité pre rýchlejšie hojenie, zotavenie, manažment bolesti a predchádzanie rizika komplikácií. Čiže pri všetkých kožných ochoreniach dermatológ lieči, samozrejme, kožné prejavy, no ak sú v pozadí aj príčiny psychického charakteru, zohľadňujeme ich v lie­čebnom procese za pomoci prísluš­ných odborníkov. Spolupracujeme s endokrinológom, reumatológom, imunológom či špecialistom na nut­ričnú terapiu.

Do akej miery to platí aj naopak a chronické kožné problémy môžu spôsobiť psychické problémy?

Kožné ochorenia predstavujú aj v dô­sledku svojich nepríjemných symptó­mov, ako je svrbenie a bolesť, výraznú psychosociálnu záťaž a zvýšené riziko depresie, úzkosti, nezriedka samo­vražedných myšlienok. Pacienti často zažívajú pocity menejcennosti, hanby, poklesu sebavedomia aj sociálnej izolácie. Idú takpovediac s „kožou na trh“, keďže v spoločnosti, ktorá má zovňajšok často ako meradlo úspeš­nosti, vitality a krásy, je kožné ocho­renie stigmou, predmetom šikany či inej formy znevýhodnenia. Derma­tológ preto nelieči iba kožu, včasná a cielená liečba často mení trajektóriu nepríjemného chronického kožného ochorenia a zlepšuje kvalitu života.

Tie psychické dôsledky kožných chro­nických chorôb, ktoré ste spomínali, hovoria samy za seba. Zdravotné poistenie však asi psychológa pri dermatologických ochoreniach neuhrádza… Dá sa to však zvládnuť bez neho?

Keďže u pacientov s kožnými ocho­reniami je zvýšený výskyt depresie, porúch spánku či príjmu potravy, čo je pre jeho telo zdrojom ďalšieho stresu, čím vzniká začarovaný kruh a kožné zápalové prejavy sa môžu zhoršovať, pacient v skutočnosti má po splnení určitých podmienok nárok na psychoterapeutickú intervenciu hradenú zo zdravotného poistenia. Je totiž potrebné tieto stavy precízne monitorovať, včas zachytiť a poskyt­núť komplexnú starostlivosť. Úhrada týchto sedení závisí od toho, či má psychológ zmluvu so zdravotnou poisťovňou a aká je naplnenosť jeho kapacity. V niektorých prípadoch je navyše potrebná aj konzultácia so psychiatrom, ktorý okrem iného môže predpísať aj psychofarmakologickú liečbu.

Čiže aj pacient cíti, že s podporou odborníka na duševné zdravie kožnú chorobu zvláda lepšie?

Určite. Psychológ mu môže totiž po­radiť, ako sa neidentifikovať len s ak­tuálnym stavom svojej pokožky, ale sústrediť sa na iné pozitívne hodnoty a vzťahy vo svojom živote. Pomáha mu rozpoznať významné faktory či už v práci, v toxických vzťahoch, ale aj vo vzťahu k sebe samému, ktoré spô­sobujú stres a oberajú nás o vnútornú harmóniu. Cez lepšie sebapoznanie potom dokážeme prijať aj svoje drobné nedokonalosti. Nemáme po­cit rezignácie, ale naopak vnútornej slobody. Choroba si nás vie totiž poriadne zotročiť.

Dokáže človek v tomto urobiť niečo aj sám? Ako?

Duševné zdravie nie je len absencia duševnej choroby. Je to celkový pocit pohody, harmónie, vnútornej istoty, je to súčasť našej identity a základný predpoklad budovania kvalitných asertívnych medziľud­ských vzťahov. A kvalita našich vzťahov ovplyvňuje aj kvalitu nášho zdravia a stav našej pokožky. V pr­vom momente je preto dobré trochu spomaliť a zamyslieť sa nad tým, či z dlhodobého hľadiska zažívame vo svojom živote rovnováhu a spokoj­nosť. A venovať dostatok pozornosti a času aj starostlivosti o to, čo v zr­kadle nevidno.

foto: archív B. I. a Shutterstock