Pálenie záhy má aspoň raz mesačne každý tretí z nás. Ak sa ale vracia často, intenzívne a znepríjemňuje vám život, mali by ste sa poradiť s lekárom. Neliečená refluxová choroba môže byť nebezpečná.
Tráviaci trakt funguje ako má, ak skonzumované jedlo prechádza z úst cez pažerák a pažerákový zvierač do žalúdka, kde sa spracúva a pokračuje ďalej do tenkého čreva. Tento normálny priebeh môže občas znepríjemniť pálenie záhy. Ak vás aspoň raz mesačne obťažuje pálenie či pálčivá bolesť za hrudnou kosťou, nejde o žiadny zdravotný problém, stáva sa to asi 36 percentám inak zdravých ľudí. Tiež pocit návratu obsahu žalúdka smerom do pažeráka, prípadne až do úst – gastroezofágový reflux –, je normálny jav. Z času na čas, hlavne po jedle, ho okúsime asi všetci. No za istých okolností sa z neškodného refluxu už stáva choroba – refluxová choroba pažeráka (označovaná aj ako GERD, z anglického názvu Gastro-Esophageal Reflux Disease).
Čo sa deje pri refluxe
Ak sa vám nepríjemná chuť v ústach objavuje často, prípadne vás často páli záha, grgáte, potrava sa vám vracia zo žalúdka do úst a vnímate to už ako problém, môže ísť o refluxovú chorobu pažeráka. Toto ochorenie je spôsobené opakovaným spätným tokom žalúdočného obsahu zo žalúdka do pažeráka. Až v 90-tich percentách má táto tekutina kyslý charakter, pretože obsahuje kyselinu chlorovodíkovú a pepsín. U desiatich percent pacientov ide o alkalickú tekutinu, v ústach pocitovo horkú, ktorá vzniká, keď žlčové soli a pankreatické enzýmy tečú späť z dvanástnika do žalúdka a následne do pažeráka.
„Reflux je považovaný za patologický, ak množstvo žalúdočných štiav, ktoré sa dostane do pažeráka, presiahne normálny limit a začne spôsobovať symptómy s alebo bez sprievodného poškodenia sliznice pažeráka,“ konštatuje gastroenterológ, docent MUDr. Ladislav Kužela, CSc. Ak reflux nevyvoláva zápal pažeráka, ide o neerozívnu refluxovú chorobu pažeráka – NERD. Asi 50 až 60 percent pacientov má tento typ refluxovej choroby, čiže bez prítomnosti erózie v dolnej časti pažeráku. Zvyšok postihnutých má na sliznici pažeráka zmeny.
Pálenie záhy nie je choroba
Podľa odhadov lekárov má refluxovú chorobu 10 až 25 percent populácie západného sveta, pričom šesť percent má ťažkosti denne. Presné čísla ale nepoznajú. „Len asi 20 percent symptomatických jedincov navštívi lekára, čím vzniká fenomén ľadovca. Na základe zrealizovaných prieskumov sa ukázalo, že 36 percent inak zdravých osôb máva pálenie záhy minimálne raz do mesiaca,“ konštatuje docent Kužela. Až sedem percent ľudí má nekomplikovaný GERD a záha ich páli najmenej raz denne. Komplikovaný GERD s poškodením pažeráka majú asi dve percentá Európanov. Výskyt refluxu rastie s vekom, najmä nad 40 rokov.
Príznaky nezanedbajte
Neliečená refluxová choroba môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Keďže sliznica pažeráka nie je prispôsobená tomu, aby odolávala žalúdočnej kyseline, návrat obsahu žalúdka smerom nahor zapríčiňuje podráždenie alebo až poškodenie sliznice dolnej tretiny pažeráka. Ku vzniku refluxu môžu prispieť aj niektoré lieky, ktoré užívate, napríklad alfa a beta blokátory, kalciové blokátory, hormóny estrogén či progesterón, tricyklické antidepresíva a ďalšie. Aj niektoré jedlá znižujú tlak v dolnom pažerákovom zvierači, čím umožňujú návrat tekutiny zo žalúdka. Sú to hlavne ocot, citrusy, paradajky, sýtené nápoje, víno, čokoláda, kofeínové nápoje, čerstvé kysnuté cesto, mentolové cukrovinky, cesnak.
V prípade, že vás pálenie záhy, pálenie za hrudnou kosťou, pocit na vracanie a podobne obťažuje dlhší čas či viackrát denne, mali by ste radšej konzultovať svoje problémy s lekárom. Na refluxovú chorobu môžu poukazovať aj príznaky ako chronický kašeľ, zápach z úst, bolesť na hrudníku, ktorá nesúvisí so srdcom. Prvým krokom lekára, pokiaľ nemá podozrenie na vážnejší stav, zvykne byť naordinovanie inhibítorov protónovej pumpy. Ak tieto lieky nezaberú, prípadne máte aj iné varovné príznaky, lekár vás pravdepodobne pošle na endoskopické či ďalšie vyšetrenie. Počítať s tým musíte najmä ak máte nad 45 rokov, problémy či bolesti pri prehĺtaní, často vraciate, máte anémiu, nápadne tmavú stolicu, prípadne ďalšie príznaky.
Hrozia vážne komplikácie
Liečba býva dlhodobá
Lieky, ktoré lekári nasadia, zvyknú u väčšiny pacientov dobre zabrať. Pôsobia buď na brzdenie tvorby kyseliny v žalúdku alebo na jeho rýchlejšie vyprázdňovanie. Po štyroch až dvanástich týždňoch užívania sa môžu postupne vysadiť. Podmienkou je súčasné dodržiavanie spomenutých režimových opatrení. Pri častom refluxe však môže byť medikamentózna liečba aj trvalá. „Keďže symptómy alebo samotná GERD sa ‚vrátia‘ až u 80 percent pacientov v priebehu jedného roka po ukončení antisekrečnej liečby, je u väčšiny pacientov potrebná dlhodobá liečba. Jej cieľom je použiť čo ‚najmiernejšiu liečbu‘, teda podávanie inhibítorov protónovej pumpy v čo najnižšom dávkovaní, ktoré pacientovi zaručí život bez symptómov a zabráni vzniku komplikáciám GERD,“ konštatuje docent Kužela. Pri dostatočnej liečbe a poctivom navštevovaní lekára, ktorý stav ochorenia kontroluje, má refluxová pažeráková choroba dobrú prognózu.
Ťažké formy ochorenia, prípadne ak lieky nezaberú alebo ich pacient netoleruje, je možnosťou aj chirurgický zákrok – laparoskopická alebo klasická operácia.
Hlavné príznaky refluxovej choroby:
pálenie záhy
pálčivá bolesť za hrudnou kosťou
grganie
častejšie vracanie
návrat obsahu žalúdka do úst
chronický kašeľ, prípadne astma
Zásady ako zmierniť symptómy:
podložte si posteľ tak, aby bola naklonená a v mieste hlavy asi o 15 až 20 centimetrov vyššie ako v mieste nôh
nedvíhajte ťažké bremená
podľa možnosti sa nepredkláňajte
posledné jedlo a nápoj si dajte 4 hodiny pred spaním
jedzte častejšie a v malých porciách
snažte sa neprehĺtať pri jedle vzduch
vylúčte z jedálneho lístka dráždivé potraviny (alkohol, káva, korenené jedlá, čokoláda, kysnuté cesto, tučné mliečne výrobky, bublinkové nápoje, paradajky, surový cesnak, cibuľa, paprika)
foto: unsplash.com