Vždy usmiata, charizmatická, nezlomná, odhodlaná, ctižiadostivá, priama, úprimná a inšpirujúca, a ak som na niečo zabudla, verím, že mi to sympatická herečka Kristína Palonder Greppelová odpustí. Otvorene hovoriť o svojej váhe, kolotoči chudnutí a priberaní, o zúfalstve, sklamaní, o skrachovanom manželstve nedokáže hocikto a myslím si, že zvlášť je to náročné, ak ste na očiach verejnosti. Ona to dokázala…
Keď sme si dohadovali rozhovor, práve ste sa udychčaná vrátili domov a posťažovali sa, že z osemnástich kilometrov, ktoré ste behávali predtým, dnes zabehnete už „iba“ sedem kilometrov. Mnohé z nás by aj za tých sedem kilometrov skákali od šťastia. Ale radšej sa vyhovárame. Vy nie. Máte pevnejšiu pevnú vôľu ako iný?
Neviem, či je to pevná vôľa. Skôr ma gniavi predstava, že mám mať pred kamerou nejaké obmedzenia. Neznášam, keď mi je niečo tesné, neviem sa potom sústrediť a pri herectve je sústredenie sa a zžitie sa s postavou nevyhnutné. Druhá vec je, že mám okolo seba štyri kamarátky, s ktorými sa „hecujeme“ a každé ráno si posielame správy, ktorá z nás čo odcvičila, čo uvarila a držíme si palce. Takže jednoducho nejde nič nerobiť. Je to také motivujúce. Všetky sú totiž krásne a na nejakom tom kile navyše vedia zamakať. Aj keď ja tvrdím, že každá žena je nádherná a má svoju charizmu, či má tých kíl viac alebo menej.
Kvôli postave v komediálnom seriáli Šťastná rybka, ktorého premiéra bežala na obrazovkách v lete, ste však vraj rána aj večery trávili na bežiacom páse. Dvojfázový tréning, to už je výkon hodný športovca… Museli ste so sebou bojovať?
Pred nakrúcaním Šťastnej rybky som tých kíl navyše mala priveľa, a to kamera nemá veľmi rada. Takže inak to nešlo a musela som si dať do tela. Brala som to jednoducho ako fakt a tešila som sa z každého malého úspechu. Nestačilo však len cvičiť. Musela som zmeniť aj stravu, v čom mi veľmi pomohla Ľuboslava Velecká, ktorá má malú rodinnú firmu zaoberajúcu sa zdravou stravou. Každý deň som od nej mala čerstvé jedlo, nepociťovala som tak vôbec hlad a ani chute na sladké. K jednotlivým porciám totiž vždy pribalila aj zdravé maškrty.
Nakoniec ste sa tak zbavili neuveriteľných štyridsiatich kíl, ktoré vám zostali po tehotenstve s druhorodenou dcérou Charlottkou. Priznali ste však, že desať z nich je už späť. Patríte k ženám, ktorým ručička na váhe lieta pravidelne hore dolu už len z pohľadu na jedlo a prepadá vás zúfalstvo?
Je pravda, že môj metabolizmus je z neustáleho kolísania váhy už unavený. A ja tiež, ale zúfalstvo je nakoniec vždy prvý krok k tomu, aby som niečo začala robiť. A tak to podstupujem znova a znova. Aj keď v mojom prípade boli za výkyvmi váhy aj zdravotné problémy. Našťastie, už je všetko ako má byť, a teraz idem makať na tom, aby mi postava aj zdravý jedálny lístok vydržali nastálo. Aj keď začínať stále od nuly nie je ktoviečo, každý deň som taká šťastná a vďačná za všetko, čo mám, že na to, ako ma to štve, hneď zabudnem.
To je asi rada aj pre ostatných, ktorí jo-jo efekt už považujú za svoje druhé meno, keďže sa im po krátkej eufórii zo schudnutia kilá jedno po druhom vždy vrátia a ešte priberú aj ďalšie…
Beriem to tak, že jo-jo efekty k životu tých, korí bojujú so svojou váhou, jednoducho patria, až kým si nenájdu životný štýl, ktorý ich síce obmedzuje, ale vo veľkej miere im vyhovuje. Z vlastných skúseností viem, že hoci je to náročné, dá sa to. S váhou to mám totiž nahnuté celý život. Už sa však nesťažujem. Len keď sa ocitnem pri nakrúcaní s kolegyňami, ako je Zuzka Kanócz, ktoré môžu jesť všetko a vždy a sú ako prútik… (úsmev) To je predsa nefér.
A pre herečku asi dupľom.
Nebolo to ľahké, ale naučila som sa to brať tak, že to, čo vás nezabije, vás posilní. Vyrastala som totiž s dvoma staršími bratmi a to vás zocelí a pripraví na všetko (smiech).
Viem, že v minulosti ručička na vašej váha zablúdila takmer k stovke. Skúšali ste vtedy aj nejaké extrémne diéty?
Samozrejme! Všetky, ktoré si len viete predstaviť.
Čo znamená, že veľmi úspešné neboli, keď ste museli skúšať ďalšie a ďalšie. Ako ste nakoniec našli tú správnu cestu?
Najviac mi pomohol špeciálne vytvorený jedálny lístok. Vďaka nemu som nielen schudla, ale dokázala si váhu aj udržať. Neznášam totiž rátanie kalórií, to radšej nejem nič, čo je, samozrejme, cesta do pekla. Ale vďaka zdravej a vyváženej strave rátať už, našťastie. nemusím. A keď k tomu pridám svoju tvrdohlavosť v tom, ako si ísť za svojím, zvládam aj pravidelný tréning.
Viackrát ste priznali, že jedlo milujete, ako teda nový jedálny lístok zvládate? Beriete to ako obmedzenie, ktoré si vyžaduje poriadne sebazaprenie?
Nemám pocit, že sa trápim a obmedzujem. Jedlo, ktoré mi pripravujú, je totiž hutné a z kvalitných potravín. Priznávam síce, že by som si veľmi rada dala pizzu alebo tradičné talianske špagety, čo sú moje najobľúbenejšie jedlá, to mám však dovolené len raz za mesiac. Celý ten čas čakania však tým žijem.
Nekomplikuje vám nový životný štýl postcovidový syndróm? Patríte totiž k tým, u ktorých prekonanie covidu nezostalo bez následkov…
To je pravda. Dobehlo ma moje behanie, keďže som s ním neprestala ani v čase, keď som dostala covid. Potom som s ním musela na niekoľko mesiacov prestať 
úplne. Už sa však cítim dobre, ale musím ísť na všetko pomaly a postupne. To, že k osemnástim kilometrom denne sa už nevrátim, mi je ale jasné.
Mnohé ženy touto svojou pevnou vôľou nepochybne inšpirujete, rovnako ako optimizmom, ktorý z vás srší, hoci sa život s vami nemaznal. Nielen čo sa týka vášho boja s váhou. Ako veľmi mladá ste navyše zostali sama na výchovu syna. Mnohé ženy by to položilo. Kde sa vo vás berie ten celoživotný optimizmus?
Veď ma to aj položilo! Som však optimista. Síce ma opustil môj prvý manžel, ale nebola som sama. Mám úžasnú rodinu, zdravé deti, skvelú prácu, ktorá ma nesmierne baví, kolegov a kolegyne, s ktorými si rozumieme, takže ma nemôžete obdivovať, obdiv si zaslúžia tie ženy, ktoré si tým prechádzajú, ale nemajú toľko šťastia ako ja.
Viem, že veľkou oporou boli vtedy pre vás rodičia, s ktorými máte veľmi pekný vzťah. Inšpirujú vás aj na to, aby ste si dnes vybudovali rovnakú rodinu, ako je tá, z ktorej pochádzate?
Samozrejme, inšpirujú ma celý život tým, ako sa jeden k druhému správajú. Poznajú sa už od dvanástich rokov a dodnes stoja pri sebe, jeden druhého si vážia a milujú sa. Sú tu pre mňa a ja pre nich. Modlím sa, aby to tak bolo čo najdlhšie.
Celý čas sme sa síce bavili o jedle, ale iba o chudnutí a priberaní, aká ste však kuchárka? Máte dospievajúceho syna Adama a dvojročnú dcérku Charlotte, oceňujú vašu kuchyňu?
Moje varenie je asi také, čo dom dal a musím priznať, že nie vždy je to celkom jedlé. Dokonca keď sa snažím variť podľa receptu, vždy nahradím nejakú ingredienciu inou a potom to už nie je ono. Navyše som v kuchyni veľmi netrpezlivá a keď pečiem, zo všetkého urobím bábovku. Čo však viem naozaj najlepšie na svete, sú americké palacinky pancakes. V tom som majster a to oceňujú aj všetci doma.
Foto: TV JOJ a archív K. P. G.
