Vrcholoví športovci aj rekreační bežci či budúce mamičky… Oblepení farebnými pásikmi pripomínajúcimi indiánske bojové maľovanie. Načo im to je? Pravdupovediac, o boj ide aj v tomto prípade. Ale proti bolesti, pričom kinesiotaping, alebo tiež tejpovanie bolestivých miest, je čoraz populárnejší. Bývalá športovkyňa a trénerka Miriam Pupalová, ktorá ako fyzioterapeutka s touto metódou pracuje, vysvetľuje prečo.
Naša vynikajúca tenistka Daniela Hantuchová počas svojej kariéry niekoľkokrát poznamenala, že bez tejpovacích pások by niektoré zápasy „nedala“. A na kurty s nimi nastupovala aj Dominika Cibulková. V čom im pomáhali? „Je to podporná fyzioterapeutická metóda, ktorá je navrhnutá tak, aby pomohla pri bolestiach svalov a kĺbov a poskytla im stabilitu bez obmedzení na pohybe. Je teda ako naša druhá koža,“ hovorí Miriam. Kinesio pásky majú síce širokú farebnú škálu a každý si môže vybrať svoju obľúbenú, ale farba priamo nesúvisí s typom bolesti. „Ak však zoberieme do úvahy terapiu farbami, tak zelená pôsobí upokojujúco a červenou pritiahnete na seba pozornosť. Aplikovala som ich vlastencom, keď Slováci chceli farby našej trikolóry, a rakúski športovci zase farby svojej vlajky. Na druhej strane, pri zložitejších zraneniach potrebujem kinesio pások viac, tak vytváram kombináciou viacerých farieb umelecké dielo, ktoré lieči,“ vysvetľuje s úsmevom fyzioterapeutka, ktorá bola sama aktívnou športovkyňou. Ako bývalá hádzanárka a trénerka aj dnes pomáha ostatným k najlepším výkonom – tejpovaním. A športová skúsenosť je veľkou výhodou. „Pri zápasoch napríklad športovcom lepím pásky telovej farby, aby protihráč nevyužil boľavé miesto na odstránenie súpera z hry.“ S úsmevom zároveň spomína, že kedysi ako hráčka poznala iba tie známe biele neelastické pásky, ktoré mali naozaj univerzálne využitie. „Používali sme ju azda na všetko. Biela páska zachránila zodraté deravé tenisky, rozpadávajúcu hádzanársku bránu, ale lepili sme ňou aj naše vyvrtnuté členky.“ Myšlienka spevňovania kĺbov pri športových výkonoch totiž naozaj nie je nová a už mnoho rokov sa na to používa elastická bandáž. Tejpovacie pásky sú však dnes oveľa sofistikovanejšie.
Vynálezca, ktorý športovať nemohol
Kineziologické, teda elastické pásky pochádzajú z Japonska. Vymyslel ich v sedemdesiatych rokoch minulého storočia chiropraktik Kenzo Kase. Jeho detstvo bolo poznačené tuberkulózou, zápalmi pľúc, infekciami a alergiami. Preto sa sám nemohol aktívne zapájať do športových aktivít. V liečbe mu však pomáhala jeho stará mama, ktorá využívala bylinky, akupunktúru a terapiu moxovaním, čiže zahrievaním akupunktúrnych bodov, a to ho ovplyvnilo v jeho profesijnom smerovaní. „Dr. Kenzo promoval na chiropraktickej škole v Chicagu, vyštudoval akupunktúru, dodnes spolupracuje s fyzioterapeutmi, lekármi, chirurgmi a ľudovými liečiteľmi. Pri liečení svojich pacientov zistil, že pomocou tradičnej neelastickej pásky dokáže pacientovi uľaviť od bolesti. Aby však páska nebránila v pohybe, vymyslel s odborníkmi elastickú hypoalergickú pásku, ktorá nebude spôsobovať ekzémy a alergie, pričom nová páska mala imitovať hrúbku a elasticitu ľudskej kože. Prvýkrát bola kinesio páska použitá u wrestlerov v Japonsku,“ objasňuje fyzioterapeutaka. Verejnosť sa s tejpovaním prvýkrát stretla na záberoch z letnej olympiády v Soule v roku 1988, a potom neskôr aj v Aténach v roku 2004. „Na olympiáde v Číne už bolo tejpovanie neodmysliteľnou súčasťou liečenia športovcov a vtedy som sa o túto metódu začala aj ja zaujímať,“ hovorí Miriam Pupalová.
Zázrak alebo placebo?
Mnoho ľudí si myslí, že tejpovacie pásky sú napustené nejakou zázračnou tekutinou, alebo je to len placebo efekt, ktorý dobre vyzerá. Odborníčka však krúti hlavou. „Je to páska, ktorá napodobňuje kožu a je vysoko elastická, priedušná, hypoalergénna, vodeodolná, vyrobená z bavlny a elastických vlákien. Lepidlo na páske je z lekárskej živice a neobsahuje žiadne pridané látky. Tým, že je páska pružná, začne sa po natiahnutí a nalepení sťahovať, čím podvihne kožu a začne sa lepšie prekrvovať, zlepší proces hojenia, podporí prietok lymfy, a tým zmierni tlak na receptory bolesti,“ vysvetľuje fyzioterapeutka. A či ide o placebo efekt? „Z mojich skúseností môžem povedať, že u pacientov sa po aplikovaní pásky dostaví reálne zlepšenie. A dôkazom toho, že pomáhajú, je aj zákaz v USA a v Kanade, kde nemôže byť kinesiotaping využívaný pri plaveckých súťažiach. Plavci si zrejme páskami vytvárali plávacie blany a tým si zlepšili čas. Dočítala som sa aj o prípade v NBA, kde hráčovi zakázali hrať zápas kvôli nalepenému kinesiotapingu,“ prezrádza Miriam Pupalová. Ona však športovcom aplikuje kinesiotaping aj pre prípad prevencie a ochrany proti zraneniam. „Ak má športovec opakované mikrotraumy, je lepšie miesto podporiť, aby daná oblasť nebola natoľko namáhaná a zároveň bola spevnená. Veľmi dobré je kombinovať tejpovanie s cvičením, dýchacími terapiami, s elektroliečbou, kryoterapiou, vodoliečbou, fototerapiou alebo aj akupunktúrou.“
Nielen kvôli športovému výkonu, ale aj bolestivej menštruácii
Bývalá športovkyňa a trénerka potvrdzuje, že aj ona sama si aplikuje tejpovacie pásky a viackrát si nimi pomohla uľaviť od bolesti či niektorých zranení. „Samozrejme, že nie vždy je bolesť tejpovaním odstránená okamžite, niekedy si liečba vyžaduje čas a starostlivosť. Niektorí pacienti, hlavne tí, ktorí majú pásku prvýkrát, si nevedia hneď zvyknúť a majú pocit, že im miesto puchne alebo viac bolí. V takýchto prípadoch vždy zisťujem príčiny, vysvetlím, prečo sa to deje, prípadne odporučím miesto za chladiť. Pri citlivých ľuďoch, ktorí pocit nalepenej pásky nestrpia, odporúčam pásku opatrne odlepiť,“ vysvetľuje fyzioterapeutka, podľa ktorej liečba kinesiotapingom môže byť použitá v akútnom štádiu bolesti, rovnako ako pri tých chronických, pričom lieči rôzne ortopedické, neuromuskulárne či neurologické ochorenia. „Terapia je účinná pri diastáze, hernii, ktorá je problémom u detí, žien po pôrode a po operáciách brucha, dokonca sa vyskytuje aj u mužov. Tiež sa využíva pri hypotónii, spasticite, pooperačných stavoch, karpálnom tuneli, narazených rebrách, svalových dysbalanciách, korekcií u detí a dospelých pri rôznych zakriveniach chrbtice, pri plochých nohách, hypermobilite,“ objasňuje fyzioterapeutka s tým, že zďaleka nejde len o metódu pre športovcov. Tejpovanie pomáha aj pri menštruačných bolestiach. „Najlepšie je aplikovať ho dva dni vopred, alebo v prvý deň menštruácie. V tehotenstve by sa malo tejpovať až po prvom trimestri. Niektoré mamičky majú ťažké bruško a pomocou pásky môžeme podoprieť bruško, čím znížime tlak na dolnú časť brušnej oblasti a potom zatejpujeme a zastabilizujeme aj oblasť chrbtice, čím zlepšíme i správne držanie tela. Pri opuchnutých nohách aplikujeme pásky ako lymfotejping.“ Tejping poznajú aj turisti, rovnako ako tí, ktorí vykonávajú fyzicky náročnejšie práce. „Pri ťažších prácach spevňujem tejpovaním miesta, o ktorých vieme, že budú viac zaťažené, ako sú napríklad zápästia, kolenné kĺby, chrbtica, členky… Turistickým nadšencom lepím predovšetkým kolenné kĺby, ktoré sú najviac zaťažené kráčaním aj ťažkým ruksakom. V zimnom období je dobre si zatejpovať nos, neomrzne a vraj keď si dáte čiernu pásku, tak vás aj ohreje. Musím to v zime vyskúšať aj ja,“ hovorí s úsmevom Miriam Pupalová. Sú však aj prípady, keď sa tejpovanie neodporúča. „Nesmie sa aplikovať pri hnisavých a otvorených ranách, ekzémoch, trombóze, elefantiáze a u diabetikov. Nie je vhodné pre tehotné ženy v prvom trimestri či pri popáleninách. Tiež pri užívaní kortikoidov, podvýžive a chronických ochoreniach.“
Nie je lepenie ako lepenie
Hoci sú tejpovacie pásky voľne dostupné, neodporúča sa aplikovať si ich bez odborných znalostí. „Nie je to len o lepení, ale aj o znalosti anatómie svalov, kostí a neurofyziológie. Veľa ľudí si povie, veď to je len páska, pustím si inštruktážne video, prezriem fotografie a idem na to. Potom mi volajú, že majú bolesti, alebo že páska je “blbosť“ a vôbec nepomáha,“ hovorí Miriam a upozorňuje, že domáce tejpovanie nebude mať taký výsledný efekt, ako keď tejp aplikuje certifikovaný odborník so skúsenosťami. „Pred tejpovaním musí byť pokožka čistá, odmastená a najlepšie oholená. Treba dávať pozor na bradavice, chrasty, materské znamienka, tie sa musia podlepiť, aby neprišlo k podráždeniu alebo ich odtrhnutiu pri odlepovaní. Dôležitý je správny ťah. Ak natiahnete pásku príliš, ťahá vám kožu a je to nepríjemné až bolestivé. Ak slabo, nedosiahnete požadovaný efekt.“ Páska je na koži prilepená päť až sedem dní. Dlhšie sa neodporúča, lebo páska stráca elasticitu a klesá účinok na receptory. „Pri odstránení je najlepšie na pásku aplikovať olej, krém alebo sprej, nechať chvíľu pôsobiť a lepiaci účinok povolí. Potom je dobré pokožku umyť, nakrémovať a ak chceme znova to isté miesto tejpovať, nechať pokožke aspoň dva dni si oddýchnuť. Ak je aj po dvoch dňoch pokožka podráždená a citlivá, necháme ju zregenerovať až do úplného vyliečenia,“ hovorí fyzioterapeutka.
Bolesť sezónu nepozná
Môžeme sa pustiť do tejpovania aj v letnom období, keď sú tejpy vystavené slnku, vode či kúpaniu? „Keď človek trpí bolesťami, nepozerá, či ide sezóna kúpalísk. V lete farebnou kombináciou vytvorím umelecký doplnok. Ten, komu farebné pásky prekážajú, použijem pásku telovej farby a tie si nikto nevšimne. Tejpu slnko ani voda neprekáža a rýchlo sa vysuší. Treba len myslieť na to, že uterákom pásku netrieme, iba pritláčame, aby sme odsali nadbytočnú vodu. Trením by sme ju totiž odlepili,“ dodáva fyzioterapeutka Miriam Pupalová.
foto: shutterstock
