Obezita je celospoločenský problém. Dovoľujem si podotknúť, že tými, ktorí ho musia riešiť, sú predovšetkým ľudia s nadmernou hmotnosťou. Teraz ide o to, kto im poradí to jediné správne riešenie. Teda, ak vôbec existuje…
Záchrana pomocou „diét“
Naše ,,diétovanie“ sa presťahovalo najmä do televíznych programov, na stránky časopisov a na internet. Desiatky obéznych (väčšinou žien) sú ochotné ukázať verejnosti svoje telá len preto, aby im experti a poradcovia pomohli k zaručenému úspešnému schudnutiu. Tisíce zúfalých obéznych nahrádzajú vlastný rozum a osobnú snahu konzumáciou chudnúcich tabletiek a čajov pochádzajúcich napríklad aj od rôznych pochybných či neznámych producentov. Potom sú tu ešte výrobcovia všelijakých posilňovacích a redukčných strojov, ktorí ponúkajú ďalšiu cestu k atraktívnemu telu. Sotva však niekto spomenie pred obéznym človekom, že bude musieť držať „redukčnú diétu“, predstaví si len malú porciu jedla a tvrdé odriekanie si obľúbených pochúťok. V skutočnosti je „redukčná diéta“ špecificky formulovaný, časovo obmedzený spôsob stravovania, ktorý prispieva k riešeniu problému obezity a zdravotných problémov, ktoré ju sprevádzajú. Opakujem – ide o časovo obmedzený režim! Práve v tom je problém. Nemožno očakávať trvalý efekt, ak sa v priebehu diéty jej užívateľ nenaučí stravovať tak, aby po jej skončení nedošlo k jo-jo efektu. Ak to bude aj naďalej stále tak, že človek ,,na diéte“ sa teší, ako sa po jej skončení konečne poriadne naje, zbytočne vyhodil peniaze nielen za poradenstvo alebo tú či onú (komerčnú) diétu, ale navyše môže očakávať aj ďalšie zhoršenie stavu. Obdobie dodržiavania diéty musí byť preto spojené s výchovou k celoživotnej konzumácii zdravej stravy. A máme tu zásadný problém – kto toho obézneho naučí konečne sa stravovať správne? A vôbec – čo je to „správna výživa“?
Komerčné redukčné „diéty“
Ide o biznis storočia. Správy o rastúcej prosperite jedného z hlavných svetových producentov prípravkov na chudnutie sú šokujúce. Samozrejme, nie je na trhu sám. Je to však tá správna cesta? Nechcem byť nespravodlivý, preto vyhlásim, že dočasné použitie komerčných krátkodobých diét, väčšinou v podobe „redukčných kokteilov“, má svoj význam. Ale iba ako jedna – a k tomu len dočasná – časť terapie, a to iba v tom prípade, ak je správne „nastavená“. Podobne je to s použitím špeciálnych doplnkov stravy.
Väčšina obéznych je totiž, paradoxne, v stave podvýživy! Áno, čítate dobre. Fakt, že mám desiatky kilogramov „navyše“, ešte ani zďaleka neznamená, že mám aj dostatok všetkých mikroživín, ktoré sú dôležité pre moje zdravie. Dokonca naopak.
Kolektívne riešenie
Stále módne „skupinové diétovanie“, hoci spojené s výučbou správneho výživového správania, je podľa môjho názoru slepou uličkou, pretože ponúka riešenie štýlom „všetkým rovnako“. Systém nerešpektuje už dávno vedecky preukázanú výraznú individuálnu variabilitu metabolizmu ani rozdiely v zdravotnom stave. Tí ľudia totiž ani náhodou nie sú zdraví! A stále ešte ostáva väčšina tých, ktorým také riešenie nevyhovuje.
Zachráni obéznych „kruhový tréning“?
Tento najnovší módny trend je len iným spôsobom kolektívneho riešenia. Dalo by sa povedať – všetko, čo donúti obéznych cvičiť, je dobré. Súhlasím. Až na to, že by sa taká aktivita mala stať štandardnou súčasťou životného štýlu. Čo sa väčšinou nestane.
Individuálne riešenie
Správna voľba. Ibaže kto zaručí obéznemu, že si vybral skutočne profesionálne zdatného poradcu? Objavujú sa totiž zlatokopovia, pre ktorých sa obézni stávajú finančne úspešnou figúrkou v hre „ako schudnúť jablko či hrušku – keď nie dosť, tak aspoň trošku“. Aké veľké musia mať mnohí poradcovia sebavedomie, keď sľubujú vyriešiť problém, ktorý doteraz neboli schopní zvládnuť obezitológovia, endokrinológovia ani farmakológovia?
Mediálne chudnutie
Čo sa preháňa hlavou tých, ktorí sa prihlásia do „verejného chudnutia“ v mediálnych reality šou? Túžia po niekoľkých minútach pochybnej slávy, keď už na vlastné oči videli, ako sa iní aktéri predovšetkým strápňujú? Alebo vari dúfajú, že keď sa im podarí schudnúť, napíšu o tom bestseller, ako je to zvykom v USA? Pochybujem. Osobne si myslím, že motívom je zúfalstvo. A hneď nato – alibizmus. Ja som už pre riešenie vlastného problému urobil (a) všetko. A tak sa pokúsia hodiť riešenie na druhých.
Obraz vlastnej psychiky
Dve hlavné poruchy príjmu potravy, totiž anorexia a bulímia, sú klasifikované ako psychické choroby. Sú to pritom dve strany tej istej mince. Samotná obezita má pritom väčšinou rovnaký základ. Hoci to môže byť dôsledok frustrácie, ale aj kompenzácia stresu alebo depresie, predovšetkým však ide o rezignáciu a bezradnosť, ktorých korene sú v nevhodnej výchove v rodine alebo v nepriaznivých dispozíciách získaných po rodičoch či (áno, čítate dobre) prarodičoch.
To, čo tu píšem, nie je neúcta k problémom postihnutého blížneho. Nechcem robiť zo všetkých obéznych prípad pre psychiatra. Viac-menej si treba uvedomiť, že v podstate všetky choroby (keď vynecháme infekčné) sú vždy tzv. psychosomatické. Všimnite si – na prvom mieste toho pojmu je „psycho“.
Začnime s prevenciou u detí
Premýšľam, ako riešiť prevenciu, ako zabrániť tomu, aby sa z detí čoraz častejšie nestávali vykŕmení rubensovskí anjelici, z ktorých sa v dospelosti stanú vizuálne nevzhľadné kusy tučnej hmoty, ktoré trpia vážnymi chorobami. Zdravá výživa v školských jedálňach? Zdravá výživa v rodinách? Zabudnite. Áno, v oboch prípadoch existujú (vzácne) výnimky.
Asi vás teraz sklamem – vediem múdre reči, ale riešenie nenachádzam. V divadle obezity je totiž priveľa hercov, ktorí hrajú len na sebe – ale čo je najdôležitejšie – zlý je predovšetkým režisér. A auditórium sa škodoradostne baví.
