Vyhľadať
Close this search box.

MENU

Lietajúci terapeuti

V dnešnom uponáhľanom svete sme si už akosi zvykli, že všetky choroby nám vylieči nejaká zázračná tabletka. A tak keď neodchádzame od lekára s rukou plnou receptov na bolesti hlavy, stres či na ubolenú dušu, sme dokonca nahnevaní. Existuje však aj iná cesta. Všetci tí, ktorí máme doma nejaké zvieratko, poznáme ten pocit, keď sa k nám pritúli presne v tej chvíli, keď to najviac potrebujeme. Je dokázané, že už len prítomnosť zvierat pomáha ľuďom, aby sa cítili lepšie a preto sa psíky, kone, mačiatka stávajú významnou súčasťou pri podporných terapiách. Ale počuli ste už o lietajúcich terapeutoch?

Nejde o žiaden laický postup, ale o jeden z druhov animoterapie, teda terapie pomocou zvierat. Špecific­ké druhy vtáctva sa využívajú pri fyzických aj psychických ochoreniach pacientov, pričom dôležitú úlohu zohráva ich pozorovanie, počúvanie spevu, u papagájov či anduliek aj opakovanie slov, ktoré môže pomôcť deťom s problémami reči. Je totiž preukázané, že vtáčí spev upokojuje, uvoľňuje a dáva prechod pozitívnym emóciám.

Na vlastnej koži

Peter Štaffen si význam ornitoterapie uvedomil cez svoj vlastný príbeh, keď ho náhoda priviedla k sokolím terape­utom. Ako šestnásťročný utrpel počas letných prázdnin v Chorvátsku úraz, ktorý ho pripútal na inva­lidný vozík. Do­vtedy akčnému chalanovi z Bratislavy, ktorý hrával volejbal, basketbal, futbal, zmenilo život jediné pošmyknutie sa zo skaly do mora počas fotenia. Pád do prázdna zna­menal, že sa musel znova učiť vôbec dýchať. „Nemal som vtedy pocit, že sa mi zrútil svet. Na takéto myšlienky som nemal čas. Mal som totiž starosť o to, aby som mohol dýchať sám, bez prístrojov, ktoré to za mňa robili tri mesiace od nehody,“ spomína Peter. Náročné bolo aj to, čo je pre zdravých ľudí úplne prirodzené. Nakoniec to však dokázal a vďaka rodičom a kama­rátom sa mu opäť podarilo vrátiť sa späť do života. Naplno. Po dvoch ro­koch náročných operácií a rehabilitá­cií sa znova posadil do školských lavíc a vyštudoval rovno dve vysoké školy. S dvoma doktorátmi ukončil medziná­rodné vzťahy a medzitým vyštudoval aj právnickú fakultu. Založil jedinečný sociálny podnik, ktorý pomáha ľuďom s postihnutím pri komunikácii s úrad­mi, aby vedeli, na čo majú právo, ale poskytuje im aj pomoc pri pod­nika­ní či výbere zamest­nania. A keď sa pred ôsmimi rokmi vďaka náhode stre­tol so sokoliarmi zo Sokoliarskeho dvora Astur, znova mu v hlave skrsol uni­kátny nápad, ako opäť pomôcť ľuďom. „V Petržalke sme s priateľmi našli mláďatá sovy myšiarky ušatej. Povy­padávali z hniezda, bolo nám ich ľúto a snažili sme sa ich zachrániť. Keďže išlo o chránené živočíchy, nemohli sme si ich zobrať domov. Táto náhoda nás zaviala až na Sokoliarsky dvor Astur na Červenom Kameni. Tu sme sa začali oboznamovať s dravcami, ich chovom a starostlivosťou o nich. Vzhľadom na to, že sám som po úraze a pohybujem sa na invalidnom vozíku, pozorovaním som začal vnímať, že tieto skutočnosti by sa dali využiť aj ako terapeutická forma pomoci ľu­ďom,“ spomína Peter Štaffen. Vytvoril projekt Wings for human – Krídla pre ľudí, prostredníctvom ktorého dnes poskytuje ornitoterapiu v Sokoliarni a v Minizoo Devín.

Sokoliarske umenie ako terapia

„Výnimočnosť spočíva v tom, že v tomto druhu ornitoterapie sú využí­vané zručnosti sokoliarov a používajú sa dravé vtáky. Prichádza k spojeniu histórie, kultúry a ľudských osudov. Ornitoterapia v tomto smere vníma človeka ako bio-psycho-sociálnu bytosť,“ vysvetľuje Peter, vďaka ktoré­mu sa táto forma terapie využíva pri telesne postihnutých s detskou moz­govou obrnou, svalovou dystrofiou či epilepsiou. Tiež sa využíva aj pre zamestnancov, ktorí pracujú v stre­sových podmienkach či sú pracovne nadmerne vyťažovaní. U seniorov si lietajúci terapeuti plnia svoju úlohu výborných vnímavých spoločníkov. Ornitoterapia tiež zlepšuje jemnú aj hrubú motoriku a celkovo pohybové ústrojenstvo. Účinná je aj pri iných zdravotných komplikáciách či pri negatívnych vplyvoch modernej upo­náhľanej doby, syndróme vyhorenia alebo pre učenie sa pracovným návy­kom. „Náš projekt je pre všetkých. Od malých po veľkých, pre deti a mládež, dospelých a seniorov, pre zdravých či ľudí so zdravotnými problémami, pre veľkých šéfov či radových zamest­nancov. Ideou je s túžbou objavovať a spoznať niečo nové. Vždy však musí­me pracovať s tým, aby sme zabez­pečili v rámci terapie „stály záujem“, nielen chvíľkovú radosť,“ hovorí Peter Štaffen aj o tom, že ornitoterapia ako podporná terapia je účinná vtedy, ak ide o dlhodobejší proces. „Spomínam si, že sme v Sokoliarni mali chlapca, ktorý bol autista a ťažšie nadväzoval kontakt s okolím. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa pri dravcoch mení a dokáže komunikovať nielen s drav­cami a starať sa o nich, ale otváral sa aj ľuďom,“ spomína mladý muž. Verí, že výnimočný projekt ornitote­rapie, ktorý pomáha ľuďom trpiacim rôznymi ochoreniami či postihnutia­mi, bude môcť fungovať ďalej, vďaka podpore tých zdravých.

Aj sliepka dokáže prijímať povely

Ornitoterapiu môžu ľuďom poskytnúť rôzne druhy vtáctva. Ľubica Bátoryová vo svojom animoterapeutickom cen­tre PHYSIO CANIS v Kotrčinej Lúčke pri Žiline využíva papagáje, sliepku domácu aj chránené kavkovité vtáky. „Výber týchto druhov vtákov vychá­dzal zo skúseností zo zahraničia aj z toho, že sú niektoré z nich domes­tikované a vynikajú vysokou inteli­genciou a schopnosťou improvizácie pri riešení úloh, čo je pre deti veľmi zaujímavé a motivujúce,“ vysvetľuje a dodáva, že túto terapiu používajú pri deťoch s oneskoreným psycho­motorickým vývojom. V intervencii s asistenciou vtáka sa využíva najmä moment motivácie a mobilizácie. „Pa­pagáj či holub je pre klientov vzácnej­ší a exotickejší ako pes alebo mačka. Svoju úlohu tu hrá aj to, že vtáky sú krehké, jemné, klienti z nich nemajú prirodzený rešpekt ako zo psa či koňa. Vták, ktorý je majiteľom, ornitotera­peutom, odchovaný na intervencie, je odchovaný umelo. Znamená to, že chovateľ vynaloží veľké úsilie na kŕmenie „z ruky“ v období vpečatenia (imprintingu), čo je vývojové obdobie v živote mláďaťa. Vpečatením vták získava úzky vzťah s chovateľom, je dôverčivý k ľuďom, má schopnosť akceptovať nové podnety bez stresu. Má rád prítomnosť ľudí a aj s nimi komunikuje. Takto odchované vtáky prejavujú aktívnu spoluprácu, hru s klientmi, či už ide o deti alebo seniorov,“ vysvetľuje Ľubica, ktorá rozširuje svoje centrum o tera­peutickú záhradu, kde sa budú využívať v rámci ornitoterapie aj sliepky. „Ak ich umelo odchováme od mládky, čiže väčšieho kuraťa, do­kážu s človekom spolupracovať aj na úrovni povelov.“ Terapia so sliepkou prebieha s pomocou aktívnej hry. „Je tu možnosť stavania a tréningu prekážkovej agility dráhy, tréning porozumenia sliepočke či kognitívne hry, ako je určenie farby.“

Logopédi s perím

Niektoré druhy papagájov sa dokážu za svoj život naučiť aj dvesto slov. Preto sa využívajú v ornitoterapii ako podporná liečba pri komunikačných a rečových problémoch. Deti, ktoré majú problémy s rečou, výslovnosťou, zajakávajú sa alebo sú veľmi utiahnu­té, boja sa komunikovať, nadväzovať priateľstvá, cítia sa na okraji kolek­tívu, vďaka tejto terapii môžu získať sebavedomie aj verbálne rozvíjať svoju komunikáciu. Pomáhajú tiež pri posttraumatických šokoch, keď detskí alebo dospelí pacienti nedokážu vyjadriť slovami prežité ťaživé pocity a je zablokované ich rečové cen­trum. „Pre detských pacientov robíme ornitoterapiu s pa­pagájom rodu Eklektus. Je zaujímavý krás­nym sfar­be­ním, ale aj vokalizáciou. Dokáže deti pozdraviť, položiť otázku, povzbudzo­vať k cvičeniu. Dokáže trafiť loptičku do basketbalového minikošíka, nájsť semiačko pod kockou zo skladač­ky, vyhádzať veci z misky a potom ich poupratovať. Dokáže sedieť na bidielku a byť stále v očnom kontakte s deťmi,“ hovorí Ľubica Bátoryová o šikovnom papagájovi, ktorý sa volá Ekušo. Na terapie už pripravujú aj pa­pagája z rodu Amazonik bielobruchý východný, ktorý je menšieho vzrastu. „Pre deti bude pripravená aj voliéra s papagájmi. Prítomnosť väčšieho množstva vtákov má veľký význam z pohľadu motivácie detí, z pohľadu učenia sa či obyčajného pozorovania deťmi, registrácie objektov, ale aj diskriminácie, teda schopnosti vidieť a pomenovať rozdiely,“ vysvetľuje Ľ. Bátoryová. Už teraz pozorujú na deťoch, ako im lietajúci terapeuti menia život. „Chodí k nám šesťročný chlapček Kristián. Má úžasný vzťah so zvieratami, so psami, ale aj doma so sliepočkami, mačkami či zajacom. Napriek oneskorenému psychomoto­rickému vývoju, ktorý je spôsobený raritným genetickým ochorením, z neho rastie skvelý chlapec, ktorý miluje všetko živé, teší sa z prítom­nosti zvierat a je veľmi motivovaný k cvičeniu a k učenia, ak sú zvieratá v jeho blízkosti.“ Vo svete sa dnes využíva ornitoterapia pri rôznych ochoreniach, napríklad Holanďania ju majú zavedenú na kardiovasku­lárnych klinikách. V Austrálii zase liečebný spev vtákov pomáha pri regenerácii kĺbov a má po­zitívny vplyv na problémy s chrbticou a vo Veľkej Británii vtá­čou terapiou zase bojujú proti zimnej depresii.

foto:pixabay.com

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.