„Keby som nevyhľadal odbornú pomoc, asi by som prišiel o prácu.“ Tridsaťdvaročný Peter nebol závislý od alkoholu ani nehral na automatoch. „Len“ sa zajakával. Poruchy reči môžu spôsobovať vážne celoživotné problémy. Ale dajú sa úspešne liečiť.
Vyrastala som v bilingválnej rodine, a navyše v pohraničí, kde sa čeština mieša s poľštinou, slovenčinou a nemčinou, a tak som sa už od predškolského veku stretávala s množstvom jazykových zvláštností a zvláštne vyslovovaných hlások. Babičkám a tetám som ich vtedy svedomito opravovala, ale so skutočnou poruchou reči som sa stretla až v škole u spolužiačky Ivy. Jej neschopnosť vysloviť hlásky ‚R‘ a ‚L‘ v kombinácii s citlivou povahou ju vyradila z kolektívu, a tak skončila v rovnakom vreci ako tučko Jurko a Edo s okluzorom.
V predškolskom veku pritom podľa odborníkov trpí poruchou komunikácie alebo poruchou reči každé tretie dieťa, ale väčšina problémov sa dá s pomocou logopéda odstrániť. Napriek tomu si so sebou mnohí dospelí svoje nedokonalosti, ako je napríklad račkovanie, šušlanie alebo neschopnosť vysloviť niektorú hlásku, nesú celý život. Niektorí – hoci trpia napríklad drobnou nedokonalosťou – sa preto ostýchajú hovoriť s neznámymi ľuďmi, iní svoj oveľa väčší hendikep temer nevnímajú a ani napríklad silné zajakávanie im nijako neprekáža.
Z kliniky na konzervatórium
„Dospelý človek s poruchou reči môže pôsobiť ako nesympatický alebo menej inteligentný, komunikácia s ním môže byť pre druhých ľudí navyše nepríjemná z toho dôvodu, že nevedia, ako sa majú zachovať,“ hovorí doktorka Ilona Kejklíčková, zakladateľka brnianskej kliniky LOGO, ktorá sa špecializuje na problémy reči.
„Niektorým ľuďom bolo trápne so mnou hovoriť a nevedeli, ako sa zachovať,“ potvrdzuje jej slová tridsaťdvaročný výživový poradca Peter, ktorý sa pred rokom rozhodol vyhľadať pomoc logopéda. „Asi pol roka som bol pod veľkým tlakom, pretože som sa rozvádzal, a nenápadne sa začal vracať môj problém so zadrhávaním, ktorý som mal v detstve. Moja práca spočíva najmä v komunikácii s klientmi, a ja som cítil, že problém sám nezvládnem. Keby som pomoc nevyhľadal, tak by som možno úplne prišiel o robotu.“
Pritom práve zajakávanie je jednou z najhoršie liečiteľných rečových porúch so sklonom k recidívam a trpí ňou podľa štatistík jedno percento populácie. Bojovali s ňou i mnohé významné osobnosti, ako bol napríklad Winston Churchill, Charles Darwin, John Updike alebo očarujúca Marilyn Monroe, Nicole Kidman či tvrdý chlap Bruce Willis. Mnohí z nich dokázali s pomocou logopédov svoj prejav zdokonaliť, ostatným dotvárala čaro ich osobnosti.
Učenie rétoriky má veľkú tradíciu a už v starovekom Grécku ľudia vedeli, že ak sa chcú presadiť, musia svojmu prejavu venovať patričnú pozornosť. A to nielen v prípade, že sa chcú stať rečníkmi alebo politikmi, hovoriť musel vedieť obchodník aj vojvodca. V dnešnej spoločnosti, keď sa na ľudí kladú stále vyššie nároky, je schopnosť vedieť sa dobre vyjadrovať jednou zo základných schopností, a to nielen politikov, ale všetkých, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Predstavte si napríklad situáciu, keď ide človek požiadať o zvýšenie platu. Ak nevie, ako na to, nemá dostatok rečníckeho apetítu, presvedčivosti, sebavedomia a sily v hlase, potom väčšinou nič nedosiahne. Podľa Ilony Kejklíčkovej komunikácia a umenie hovoriť neznamená len správne vyslovovať, ale aj tvoriť vety a vedieť, ako modulovať hlas, kedy tempo reči zrýchliť, kedy spomaliť, kedy použiť pauzu, kedy zvýšiť alebo, naopak, znížiť hlas. A s tým súvisí aj správne použitie mimiky. Často sa stáva, že ľudia nevedia uvoľniť mimické svaly, čo tiež spadá do oblasti logopédie, a preto pôsobia negatívnym dojmom. Existujú špeciálne cvičenia, ktoré mimiku uvoľnia. Pripomína to trošku prácu herca, keď človek prechádza z jedného výrazu do druhého a trénuje napríklad aj pred zrkadlom. Doktorka Kejklíčková dokonca spomína prípad uchádzača o štúdium herectva, ktorý prišiel s týmto problémom a vďaka pravidelným cvičeniam sa mu nakoniec podarilo uspieť na konzervatóriu.
Pauzy a dych
Okrem detí v predškolskom veku a dospievajúcich najčastejšie logopéda vyhľadávajú ľudia okolo tridsiatky, ktorých trápia problémy s vyjadrovaním. Obvykle ide o pozostatok poruchy z detského veku, ale medzi klientov patria i mladí ľudia po úrazoch na motorke či lyžiach, ktorých často trápia práve následné poruchy reči. Dobrá správa je, že deväťdesiatpäť percent všetkých porúch reči sa dá odbúrať aj v dospelom veku. Nejde len o poruchy výslovnosti, ktoré človeku komplikujú život, častým problémom je aj rýchle tempo reči, príliš tichý alebo, naopak, neprimerane hlasný prejav, ktorý je obvykle znakom nervozity. Často sa síce stáva, že porucha reči môže byť akceptovaná, pretože si ju ľudia spájajú s nejakou významnou osobnosťou, ale väčšinou človeku prináša komplikácie a obmedzenia.
Napríklad nesprávne vyslovované ostré sykavky sú väčšinou ľuďom naozaj nepríjemné. Asi to bude tým, že sa vyskytujú tak často, sykaviek máme osem a sú zastúpené až v osemdesiatich percentách reči. Niekedy sa tento problém objaví po ortodontickej liečbe zubným strojčekom alebo s novou zubnou nadstavbou či náhradou. V mnohých prípadoch potom na seba tento spôsob výslovnosti strháva takú pozornosť, že sa poslucháč prestane sústreďovať na obsah toho, čo dotyčný človek hovorí. Druhou najčastejšou poruchou je nesprávna výslovnosť hlások R a L.
Klient často vyhľadá pomoc logopéda potom, čo ho napríklad povýšia v práci a je tak postavený do situácie, keď musí rečniť pred plénom ľudí, viesť porady a podobne, a zistí, že jeho prejav nie je úplne zrozumiteľný, alebo že je príliš monotónny, trhaný či nesúvislý. Pod tlakom si s týmto problémom potom nevie sám poradiť. Tu môžu pomôcť vhodné komunikačné kurzy, ktorých je síce mnoho, ale prebiehajú úplne inak, ak ich vedie logopéd.
Ten sleduje, či dotyčný správne pracuje s dychom, ako moduluje hlas, či premysleným spôsobom používa pauzy, ktoré často môžu posunúť význam hovoreného slova. „Osobne som sa mnohokrát stretla s tým, že keď sa svojich klientov spýtam, koľko času venujú príprave pred prejavom, dozviem sa, že žiaden. A to je zásadná chyba. Na jednu hodinu hovoreného prejavu sa aj profesionál musí pripravovať najmenej dve hodiny. Ľuďom často nedochádza, že si treba vopred premyslieť, čo presne chcú povedať a čo chcú dosiahnuť,“ hovorí Ilona Kejklíčková, ktorá vedie aj podobné komunikačné kurzy.
Bez hračiek
A čo by mal urobiť človek, keď sa rozhodne so svojím rečovým problémom definitívne zatočiť? Zo všetkého najskôr je potrebné vybrať kliniku, na ktorej sa špecializujú na prácu s dospelými. Nebolo by práve dôstojné robiť terapiu v miestnosti vybavenej detským stolčekom a hračkami. Logopédia pre dospelých je úplne samostatnou disciplínou. Je dobré zvoliť iné prostredie, iný typ textov aj modelových situácií. Používané metódy sa však v zásade podobajú tým, ktoré sa osvedčili u detí. Dôležitým momentom je pre klienta vstupný pohovor, počas ktorého si ujasní, čo by chcel dosiahnuť a čo ho konkrétne najviac trápi. Dobrý logopéd by mal v prvej fáze analyzovať situáciu a následne klienta motivovať k práci na sebe. Ak je klient aktívny a motivovaný, do štrnástich dní vidno prvé výsledky.
„Dnes sa na ľudí kladú čím ďalej, tým väčšie nároky a u preťažených ľudí sa často stáva, že tempo reči majú tak zrýchlené, že ani nedokončujú konce slov, ani nevyjadria to, čo chcú povedať. Ich problémy sú niekedy až na úrovni diagnózy, ktorá sa odborne nazýva brblavosť, a taká terapia je potom oveľa komplexnejšia a zložitejšia. V komunikácii je veľmi dôležitá i schopnosť načúvať, a to tento zrýchlený typ väčšinou nedokáže. Často sa stretávam s tým, že ľudia nevedia začať ani ukončiť hovor, ale to všetko sa dá naučiť,“ opisuje svoje skúsenosti Ilona Kejklíčková.
O tom, že sa práca s logopédom oplatí, svedčí aj príbeh Petra, ktorý nad zajakávaním zvíťazil okrem iného vďaka tomu, že začal spolupracovať s psychológom, osvojil si relaxačné techniky a naučil sa správne používať dych. „Občas sa mi síce stane, že sa v reči zaseknem, ale len v miere, ktorú okolie nevníma ako poruchu reči. Mal som veľké šťastie.“
Umenie hovoriť neznamená len správne vyslovovať, ale aj tvoriť vety a vedieť, kedy zrýchliť a spomaliť, alebo kedy vložiť pauzu. Ak je klient aktívny a motivovaný, prvé výsledky vidno do štrnástich dní. Nesprávne vyslovované ostré sykavky sú väčšinou pre ľudí naozaj nepríjemné.
Zajakávaniu navzdory
WINSTON CHURCHILL
Zajakával sa celý život, ale poradil si s tým podľa seba. Keď hovoril do éteru alebo pred plénom, vo chvíli zaseknutia sa odklonil, aby mikrofón nič nezachytil.
MARILYN MONROE
So zajakávaním skoncovala s pomocou muzikoterapie, a tak jej prejav občas znel ako spievaný. Navyše často prechádzala do šepotu, čo bolo veľmi sexi.
BRUCE WILLIS
Terapiou a dychovým cvičením sa takmer zbavil zajakávania a o svojom probléme hovorí veľmi nerád. Vo chvíli, keď sa zasekne na verejnosti, väčšinou otočí reč inam.
